Sviatosť krstu

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Krst je kresťanská sviatosť iniciácie, bez ktorej nemožno prijať iné sviatosti. Krst je schopný prijať každý človek doposiaľ nepokrstený. Táto sviatosť má mnoho účinkov: zmýva dedičný i osobný hriech a tresty za ne, včleňuje človeka do Cirkvi, dáva mu po smrti milosť prostredníctvom Boha, udeľuje teologálne čnosti a dary Ducha Svätého. Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva až na špecifické aspekty: túžba po krste, obetovanie svojho života na náznak viery. Krstiť môže kňaz, biskup a v nevyhnutnosti každý. Krst v Biblii sa často spomína v Novom zákone (Mt 3,6; Mt 3,15; Sk 1,5; Rim 6,3-4; Mt 28,19; Mt 3,11; Mar 16,16; Sk 2,38; Ján 3,3-5; Ján 3,23; Mar 1,10; Sk 8,38-39; Mar 1,4; Rím 6,2-4; Tit 3,5; Kol 2,12-13)

[upraviť] História a pôvod

Slovo "krst" je etymologicky príbuzné zo slovom "Kristus". Pôvodina v jazyku novej zmluvy, kde má aj korene, je z z gréckeho Χριστός - pomazaný.

V dobách počiatku kresťanstva sa vykonával doslova ponorením do vody, neskôr, snáď v oblastiach s nedostatkom vody, sa zmenil na pokropenie alebo poliatie vodou. Dôvod zmeny bol ešte jeden, praktický. Pôvodne sa krstili, v zmysle evanjeliového posolstva iba dospelí ľudia: Marek 16:16 Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. To znamená, že najskôr mal byť človek rozhodnutý ísť za Kristom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený. Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Krista. V počiatkoch to bolo častokrát vyznaním, ktoré znamenalo podpísanie si ortieľu smrti - kresťanstvo bolo úradmi prenasledované a jeho prívrženci zabíjaní. Neskôr, keď sa kresťanstvo v Rímskej ríši stalo jediným legálnym náboženstvom a prostredníctvom rímskokatolíckej cirkvi prichádzalo ku násilnému pokresťančovaniu rímskych provincií, sa začali krstiť aj malé deti. Tieto sa pri ponorení do vody topievali, preto sa zaviedol krst pokropením, alebo poliatím vodou. Pôvodne biblický spôsob krstu sa teda zmenil v jednej zásadnej veci - začali sa krstiť i tí, ktorí evanjeliu neuverili a keďže išlo o malé deti, nemluvňatá, ani nemohli. Prax prvej cirkvi bola však iná, ako dokazuje i text zo Skutkov apoštolov: „Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? 37 [Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.] 38 Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho.“ ^[1]

[upraviť] Referencie

1. ↑ http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/act/008.html