Sanstefanská mierová zmluva
Z Wikipédie
Sanstefanská predbežná mierová zmluva bola podpísaná medzi Ruskom a Osmanskou ríšou dňa 3. marca 1878 v meste San Stefano (dnes Yeşilköy na území veľkého Istanbulu). Jej podpísaním sa skončila Rusko-turecká vojna (1877–1878).
Zmluvu podpísali za Rusko vyjednávač a veľvyslanec v Istanbule knieža Nikolaj Pavlovič Ingaťjev a Aleksander Nelidov, za Turecko minister zahraničných vecí Safvet Paša a veľvyslanec v Nemecku Sadullah Bej.
Predbežnú zmluvu doplnili a podpísali európske veľmoci o štyri mesiace neskôr na Berlínskom kongrese.
Obsah |
[upraviť] Text zmluvy
Text zmluvy obsahuje preambulu, 29 článkov a záver. Týka sa povojnového politického usporiadania Srbska, Čiernej Hory, Rumunska a Bulharska.
[upraviť] Čierna Hora, Srbsko a Rumunsko
- Územie Čiernej Hory sa skoro zdvojnásobilo pripojením bývalých osmanských území Nikšić, Podgorica a Antivari [Čl. 1]. Osmanská ríša uznala jej nezávislosť [Čl. 2].
- Srbsko anektovalo pomoravské mestá Niš a Leskovac a získalo nezávislosť [Čl. 3].
- Najvyššia porta uznala nezávislosť Rumunska [Čl. 6].
[upraviť] Bulharsko
- Podľa zmluvy sa Bulharsko stalo atonómnym tributárnym kniežatstvom s právou na vlastnú vládu a armádu. Nové územie malo rozlohu 170 000 km² (porovnateľná rozloha krajiny z roku 1876 po Carihradskej konferencii). Patrilo do neho celé severné Bulharsko bez oblasti severnej Dobrudže (v tom čase územie patriace Rumunsku), celé Trácko bez Odrinska a Gjumjurdžinska a skroro celé Macedónsko [Čl. 6]. Solúnsky a Chalkidický polostrov pripadli Turecku. Ročné platenie dane sa rozdelilo na tri semestre.
- Na čele krajiny mal stáť volený princ (knieža) schválený osmanskou Najvyššou portou a európskymi mocnosťami. Mala tiež vzniknúť šľachtická rada (snem) ktorý mal navrhnúť novú ústavu [Čl. 7].
- Osmanská armáda sa mala stiahnuť z Bulharska, kým ruská armáda mala okupovať územie krajiny ešte dva roky [Čl. 8]. V zmluve sa tiež upresňujú otázky spojené s majetkami Turkov na území Bulharska.
[upraviť] Rusko
- Porta odstúpila Rusku oblasti na Kaukaze, vrátane miest Batumi a Kars, ako aj Severnú Dobrudžu, ktorú Rusko obratom vymenilo s Rumunskom za Južnú Besarábiu [Čl. 19].
- Osmanská ríša slúbila reformy pre Bosnu a Hercegovinu [Čl. 14], Krétu, Epirus a Tesáliu [Čl. 15].
- Prieplavy Bospor a Dardanely sa otvorili všetkým neutrálnym lodiam v čase mieru aj v čase vojny. [Čl. 24].
[upraviť] Zmeny hraníc podľa Sanstefanskej zmluvy
[upraviť] Reakcie mocností
Európske mocnosti sa obávali expanzie Ruska a Srbsko a Grécko sa obávali vytvorenia Veľkého Bulharska, ktoré by ohrozilo ich záujmy. Dôsledkom bola revízia Sanstefanskej mierovej zmluvy na Berlínskom kongrese ešte v tom istom roku.