Samova ríša
Z Wikipédie
Samova ríša bol štátny útvar (nadkmeňový zväz) Slovanov v strednej Európe zhruba v rokoch 623-658. Viedol ho (asi franský) kupec Samo.
Obsah |
[upraviť] Pramene
Všetky súdobé informácie o Samovej ríši pochádzajú len zo správy v tzv. Fredegarovej kronike. Neskoršie (tendenčné a v tomto bode nespoľahlivé) správy pochádzajú z textu Obrátenia Bavorov (Conversio Bagoariorum et Carantanorum, rok 870) zo Soľnohradu (Salzburg), ktorý je navyše vo viacerých častiach priamo odvodený z Fredegara. Tretí text - žiaľ tiež odvodený z Fredegara - sú Gesta Dagoberti I. regnis Francorum z prvej tretiny 9. storočia z opátstva Saint-Denis pri Paríži.
[upraviť] Vznik ríše
Samo „z rodu/národa franského“ (čo sa dá chápať aj len ako označenie štátnej príslušnosti, nie nevyhnutne etnika) si získal obrovskú prestíž počas bojov vzbúrených Slovanov s Avarmi pravdepodobne v oblasti dnešnej západnej Bratislavy (Devínska Nová Ves, Devín a pod.), čo dokazujú avarsko-slovanské nálezy v tejto oblasti. Avari od 6. storočia ovládali slovanské oblasti v dnešnom Maďarsku a okolí.
Samo je v texte nazývaný „rex“ (kráľ), ale ním vytvorený útvar mal asi skôr charakter nadkmeňového zväzu. Vznik Samovej ríše sa datuje do roku 623.
[upraviť] Poloha
Podľa archeologických nálezov sa jadro ríše nachádzalo v povodí rieky Moravy (vrátane priľahlého Dolného Rakúska a Slovenska) a na juhozápadnom Slovensku (vrátane malej priľahlej časti Maďarska), teda na územiach, kde neskôr vzniklo aj Moravské kniežatstvo a Nitrianske kniežatstvo. Samova ríša nadobudla značný význam. Neskôr sa spojencami alebo možno súčasťou ríše stali aj Dervanovi Lužickí Srbi, pravdpepodobne spolu so Slovanmi z Čiech, a možno aj Slovania z Korutánska (Rakúska a Slovinska).
V Česku sa tradične tvrdilo (a ojedinele dodnes tvrdí), že sa ríša nachádzala „niekde v Čechách“, ale podrobné práce samotných českých historikov a archeológov posledných desaťročí to jednoznačne vyvracajú. Slovinci zas svojho času tvrdili, že sa nachádzala (len) v Korutánsku (Karantánii), ale tento názor sa ukázal ako nesprávny (opiera sa o tvrdenie v spomínanom Obrátení Bavorov, že Samo bol korutánsky Slovan). Rakúski autori, pre ktorých je však táto slovanská „ríša“ skôr na okraji záujmu, ju ojedinele kládli aj do Rakúska. Napokon treba poukázať aj na to, že niektorí slovenskí autori za jadro ríše považujú v podstate Nitru. Žiadne z týchto tvrdení nemožno z dôvodu neexistencie písomných zdrojov vylúčiť, ale archeologické nálezy svedčia o vyššie uvedenej polohe.
[upraviť] Wogastisburg
Poloha alebo meno hlavného mesta je úplne neznáma. Zachoval sa iba názov akéhosi Wogastisburgu, ktorý sa spomína v súvislosti s podrobne opísanou zmienkou vo Fredagarovi o ozbrojenom konflikte s Franskou ríšou, pri ktorom roku 631/632 porazil Samo franského kráľa Dagoberta I. v bitke pri Wogastisburgu a v nasledujúcich 5 rokoch podnikal nájazdy na franské územie.
Poloha Wogastisburgu je v každom ohľade sporná. Mohlo ísť o akékoľvek hradisko od východného Nemecka, cez Rakúsko, Česko až po Slovensko, a mohol to byť dokonca len dočasný tábor. Podľa slovenského historika Matúša Kučeru išlo o Bratislavu, čo pomerne logicky lingvisticky vyvodil z koncovky -burg v názve Pressburg a Wogastisburg, ktorá označuje bývalé rímske pevnosti (vrátane Bratislavy) na Dunaji. Českí archeológovia zas s obľubou označujú niektoré z hradísk v západných Čechách ako Wogastisburg, no takáto lokalizácia vždy vychádza z predpokladu, že franské vojská tiahli do Samovej ríše takpovediac „priamou vzdušnou cestou“, čo však nikde nie je napísané a je dokonca skôr pravdepodobné, že tiahli tradičnou cestou pri Dunaji.
[upraviť] Zánik
Osud Samovej ríše (658) a ani osud Moravy a Slovenska po jeho smrti nie je známy. V dejinách Moravy a Slovenska nasleduje v dokumentoch „čierna diera“ až do konca 8. storočia, kedy na tomto území už existovalo Moravské a Nitrianske kniežatstvo bojujúce proti Avarom. Jedine archeologické nálezy dokazujú sídelnú kontinuitu sídiel z čias Samovej ríše a sídiel Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. O politickom vývoji nič viac povedať nevieme. V prospech existencie nejakého/nejakých politických útvarov na tomto území hovorí fakt, že práve len pre územie Moravy a Slovenska už okolo roku 800 neexistovali kmeňové názvy (ale len „Moravania“ a „Sloviene“), čo svedčí o existencii štátu (štátov) - nadkmeňových útvarov.
Obyčajne sa však predpokladá, že sa Samova ríša rozpadla so zdôvodnením, že v tom čase táto oblasť nebola ešte natoľko „spoločensko-ekonomicky“ (a podobne) vyspelá, aby takýto útvar mohol dlhodobo pretrvať. Iný uvádzaný dôvod je ten, že zhruba po zániku ríše sa avarské nálezy vyskytujú aj viac na severe, najprv aj na južnom Slovensku a potom aj na južnej Morave (teda v časti predpokladaného jadra bývalej Samovej ríše). Zdá sa, že však žili s tunajšími Slovanmi v symbióze.
[upraviť] Trivia
Podľa Fredegara mal Samo 12 slovanských žien a s nimi 22 synov a 15 dcér. Do oblasti špekulácií patria tvrdenia, že išlo o ženy jednotlivých slovanských kniežatstviev Samovej ríše, a že tým bol štát vlastne „zosilnený“.
Podľa neskorších českých povestí bol jedným z 22 Samových synov legendárny Krok - otec Kazi, Libuše a Tety.
[upraviť] Odporúčaná literatúra
[upraviť] Po slovensky
- Alexander Avenarius: Samova ríša a Slovensko. Súčasný stav poznania. In: Nitra v slovenských dejinách (Martin, Bratislava 2002). ISBN 8070906251
- Pavel Dvořák: Stopy dávnej minulosti 3 - Zrod národa (Bratislava 2004) . ISBN 80-85501-28-7.
- Tatiana Štefanovičová: Najstaršie dejiny Bratislavy. (Bratislava 1993). ISBN 8085331071.
- Tatiana Štefanovičová: Osudy starých Slovanov. (Bratislava 1989)
- Matúš Kučera: Stredoveké Slovensko. Cesta dejinami (Bratislava 2002). ISBN 8080462178.
- Ján Steinhübel: Nitrianske kniežatstvo. (Bratislava, 2004). ISBN 80-224-0812-3
[upraviť] Po česky
- Michal Lutovský / Naďa Profantová: Sámova říše (Praha 1995).
- Michal Lutovský: Encyklopedie slovanské acheologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku (Praha 2001). [články „Sámo“, „Sámova říše“, „Wogastisburg“] ISBN 8072770543.
- Magdaléna Beranová: Slované (2. vyd. Praha 2000). ISBN 8072770225.
|
|
|---|
Ďalšie články: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 | Politický vývoj Česko-Slovenska od roku 1989 |
