Modra
Z Wikipédie
| Modra | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Bratislavský |
| Okres: | Pezinok |
| Región: | Bratislava a okolie, Malokarpatský región |
| Poloha: | 48° 19' 54" s. š. 17° 18' 32" v. d. |
| Nadmorská výška: | 175 m n.m. |
| Rozloha: | 49,62 km² |
| Počet obyvateľov: | 8 618 (31.12.2002) |
| Hustota obyvateľstva: | 173,6 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| ŠÚJ: | |
| EČV: | PK |
| PSČ: | 900 01 |
| Telefónna predvoľba: | 0 33 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa: | Mestský úrad Modra Dukelská 38 900 01 Modra |
| Web: | www.modra.sk |
| E-mail: | primator@modra.sk |
| Telefón: | 647 22 12 |
| Fax: | 647 22 13 |
| Politika | |
| Primátor: | Ing. Vladimír Medlen (NEKA) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Modra je mesto ležiace v Bratislavskom kraji.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
[upraviť] Miestne časti
- Modra (mesto)
- Kráľová
- Harmónia
- Piesok
[upraviť] Ulice
[upraviť] Vodné toky
[upraviť] Vodné plochy
[upraviť] Symboly obce
[upraviť] Erb
Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v prvom poli zo šikmého trojvŕšia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v druhom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok 1607, kedy Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.
[upraviť] Vlajka
Mestské farby ako základ farieb mestskej vlajky a zástavy sa odvodzujú od farieb erbu, kde ako prvá je farba hlavnej erbovej figúry (zelený vinič a hrozno) a potom farba štítového poľa zlatá (žltá). Mestská vlajka má teda dva farebné pruhy: hore pruh zelenej farby a dolu pruh žltej farby. Vlajka - zástava je v pomere 2:3, teda šírka ku dĺžke.
[upraviť] Pečať
Pečať mesta má v strede erb mesta a v kruhopise nápis: Mesto Modra
[upraviť] História
[upraviť] Politika
[upraviť] Primátori
- 1994–1998 – Vladimír Medlen
- 1998–2002 – Vladimír Medlen
- 2002–2006 - Vladimír Medlen (nezávislý kandidát)
- 2006-trvá - Ing. Peter Majtán
[upraviť] Mestské zastupiteľstvo
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Partnerské obce
- Česko: Benátky nad Jizerou, Hustopeče
- Belgicko: Overijse
- Francúzsko: Martres Tolosane
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Divadlo
[upraviť] Múzeá
- Múzeum Ľudovíta Štúra: Štúrova 54, 900 01 Modra
- Pamätná izba Ľudovíta Štúra
- Galéria Ignáca Bizmayera
[upraviť] Hudba
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
V Modre je rímskokatolícky kostol sv. Štefana z roku 1876 a kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa zo 14. - 17. storočia. Kaplnka z roku 1740 je zasvätená Panne Márii Snežnej, z roku 1873 sv. Michalovi a sv. Márii Magdaléne je z roku 1876.
[upraviť] Pomníky
[upraviť] Parky
[upraviť] Šport
- Hádzaná: Hádzanársky oddiel SLOVAN MODRA
- Šach: Šachový klub Modra
- Volejbal: Volejbalový oddiel (muži), TJ Slovan MODRA
- Hokejbal: HC ORLY MODRA
[upraviť] Pravidelné podujatia
- Malokarpatské vinobranie: Vinobranie v meste Modra sa koná pravidelne každý druhý rok.
- Vitis Aurea: Odborná degustačná výstava vín.
- VINOFORUM: Medzinárodná výstava vína, konajúca sa počas Malokarpatského vinobrania
- Deň Modranských pivníc: Každoročne sa otvárajú pivnice miestnych vinárov pre návštevníkov
[upraviť] Kulinárske špeciality
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Doprava
[upraviť] Dôležité firmy
[upraviť] Verejné ustanovizne
[upraviť] Školstvo
- Materské školy: Materská škola na Partizánskej ul., Materská škola na Kalinčiakovej ul., Materská škola na Sládkovičovej ul.
- Základné školy: Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre
- Stredné školy: Gymnázium Karola Štúra v Modre, Pedagogická a kultúrna akadémia v Modre, SOU Lesnícke, Stredná vinársko-ovocinárska škola v Modre
- Univerzity: Astronomický ústav Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (Astronomické observatórium Modra)
[upraviť] Osobnosti
- Karol Štúr - V rokoch 1839-46 profesor a rektor gymnázia v Modre, 1847-51 ev. farár modranskej cirkvi.
- Ľudovít Štúr - Do Modry prichádza po smrti brata Karola r. 1851 aby sa ujal výchovy jeho siedmich detí. V Modre r. 1856 zomiera.
- Ján Kalinčiak - Prišiel do Modry r. 1846, aby prevzal rektorstvo gymnázia. Vyučoval latinčinu, maďarčinu, nemčinu i slovenčinu. Spoločne s K. Štúrom tu založili prvé slovenské kasíno r. 1849, neskôr sa s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom pokúšali vybudovať v Modre centrum slovenského školstva, alebo aspoň dosiahnuť poslovenčenie existujúceho gymnázia, čo sa však napriek veľkému úsiliu nepodarilo. V r. 1858 odchádza za riaditeľa nemeckého evanjelického gymnázia v Těšíne.
- Ferdinand Písecký - Pedagóg, politik, kapitán československých légií, pobočník generála M. R. Štefánika. Od marca 1919 bol riaditeľom Učiteľského ústavu v Modre, založil obecnú knižnicu v meste a v okolitých obciach, Telovýchovnú jednotu Sokol, ktorej sa stal predsedom, na učiteľskom ústave ochotnícky súbor, bol jedným z hlavných organizátorov politického a spoločenského života v Modre. Pochovaný je v Modre.
- Dr. Ivan Branislav Zoch - Do Modry prišiel až na odpočinok, pôvodne k svojmu bratovi Pavlovi Zochovi, ktorý sa však jeho príchodu už nedožil. Stal sa aktívnym účastníkom a spoluorganizátorom spoločenského života, zúčastňoval sa stretnutí kasína, tradičných augustových výletov na Panský dom, kde usporadúval detské športové hry, pomáhal pri výchove v evanjelickom sirotinci.
- Pavel Zoch - Na evanjelickej synode r. 1892 žiadal, aby sa na preparandiách a gymnáziách vyučovalo v slovenčine, r. 1897 bol zvolený za farára v Modre, kde pôsobil až do svojej smrti (r. 1907). Vyučoval slovenčinu na evanjelickej dievčenskej meštianskej škole, založil a spravoval evanjelický sirotinec, pomáhal pri zakladaní tlačiarne Šimona Roháčka. Zomrel na porážku po ukončení nedeľných služieb božích.
- Dr. Samuel Zoch - Po smrti svojho strýka Pavla Zocha bol r. 1907 zvolený za farára v Modre, kde sa okrem farárskeho úradu ujal aj správy evanjelického sirotinca, ktorý dobudoval - zaslúžil sa o postavenie novej budovy a zorganizoval niekoľko úspešných verejných zbierok na podporu sirotinca, r. 1919 sa stal administrátorom biskupského úradu a r. 1923 biskupom Západného dištriktu a preniesol biskupský úrad do Modry. Po r. 1918 pôsobil ako župan bratislavskej župy, načas preniesol do Modry aj sídlo župy až do príchodu Vavra Šrobára, ministra povereného správou Slovenska, bol osnovateľom martinskej deklarácie z 30. októbra 1918, starostom bratislavskej sokolskej župy a miestneho Sokola v Modre, zúčastnil sa 8. všesokolského zletu v Prahe r. 1926, kam viedol slovenské župy, zaslúžil sa o rozvoj modranskej keramickej dielne založením účastinnej spoločnosti Slovenská keramika. Od r. 1925 bol poslancom Národného zhromaždenia, presadil presťahovanie okresného úradu z Pezinka do Modry, v presťahovaní okresného súdu mu zabránila smrť. Zomrel náhle na porážku v nemocnici v Bratislave.
- Vladimír Jurkovič - Od r. 1897 pôsobil ako evanjelický kňaz v Modre-Kráľovej, kde zotrval takmer 40 rokov a počas svojho účinkovania rozvinul veľkú kultúrnu a osvetovú činnosť, avšak bol činný i v hospodárskej oblasti. Zúčastňoval sa roľníckych zjazdov v Skalici, pomáhal zakladať potravinové družstvá, spolu so Samuelom Zochom a bratom Dušanom Jurkovičom založil a spoluviedol účastinnú spoločnosť, ktorá zachránila upadajúcu výrobu keramiky v Modre, bol členom mestského zastupiteľstva v Modre a župného výboru v Bratislave, členom výboru Slovenskej národnej strany, členom Melioračného zväzu, Modranského kasína, inicioval osadenie pamätných tabúľ v Modre, v Harmónii, Brezovej i Cerovom, ako člen sirotincového výboru viedol pokladňu, bol predsedom správy dievčenskej meštianskej školy v Modre.
- Ferdinand Dúbravský - Od r. 1924 žil v Modre, kde pôsobil ako príležitostný publicista, veršovec a plodný prozaik, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov. Pod pseudonymom strýčko Ferdinand písal verše, rozprávky, poviedky, humoresky, romány aj divadelné hry pre deti i dospelých, vydal turistického sprievodcu, monografiu o Skalici, zbierku kuchárskych receptov a vlastných prednášok, prekladal do časopisov z nemčiny a češtiny.
- Ján Smrek - Bol od r. 1907 vychovávaný v evanjelickom sirotinci v Modre, tu aj vyštudoval na učiteľskom ústave. Ako hovorí vo svojich spomienkach, „modranská fara za zochovskej dynastie“ bola pre neho „ozajstnou oázou v púšti”. Strávil tu takmer celé detstvo a hoci ho osud zavial na iné pôsobiská, Modra zostala pre neho zdrojom inšpirácie v jeho básnickej tvorbe. V r. 1978 pri príležitosti 80. narodenín bolo Jánovi Smrekovi udelené čestné občianstvo mesta Modry.
- Jozef Pospíšil - Na učiteľskom ústave študoval s Jánom Smrekom (1897-1976), neskôr akademický sochár a reštaurátor. Spolu vydávali študentský humoristický časopis Iskry, do ktorého Smrek písal, Pospíšil kreslil karikatúry a ilustrácie. Časopis vychádzal ako rukopis v 1 exemplári.
- Dionýz Štúr - Študoval na modranskom gymnáziu a neskôr v Modre navštevoval svojho otca.
- Jozef Mička - Džbánkar, zakladateľ modranskej keramickej dielne a Keramicko-priemyselného učilišťa.
- Heřman Landsfeld - Džbánkar, maliar ľudovej fajansy a obrázkov na skle, figuralista a zberateľ ľudovej keramiky, ktorý sa v Modre naučil maľovať keramiku, pôsobil ako vedúci maliarskej dielne a prispel k formovaniu vlastného umeleckého výrazu modranskej keramiky. Vytvoril vzorkovník s vyše 800 farebnými vzormi modranských výrobkov, kde zachytil celú šírku vyrábanej keramiky, jej námety, farebnosť i variabilitu dekoru.
- Ľudovít Petrovský - Vyštudoval v Modre na učiteľskom ústave, pôsobil ako učiteľ. Vo svojich románoch čerpal námety z modranského prostredia v období prvej republiky.
- dr. Ján Milan Petrík - V r. 1937 - 1971 ev. farár v Modre - Kráľovej.
- Ľubomír Kellenberger - Bol formovaný veľkomestským prostredím Bratislavy a vinohradníckym prostredím Modry. Detstvo prežil v Modre.
- Štefan Cpin - Žil v Modre od r. 1949, pôsobil ako učiteľ výtvarného odboru na Ľudovej škole umenia.
- Jozef Ilečko - Pôsobil v Slovenskej keramike v Modre. Od r. 1953 v Modre, vytvoril nástenné maľby pre čitáreň Univerzitnej knižnice.
- František Hrtús - Jeho krajinky sú inšpirované modranskými zátišiami a zákutiami.
- Lýdia Vadkerti-Gavorníková - Vyštudovala na Učiteľskom ústave v Modre a pôsobila ako učiteľka.
- Vincent Šikula - Pracoval ako učiteľ hudby na Ľudovej škole umenia v Modre.
- Ing. Michal Pridala - V Modre sa narodil.
- Vladimír Branislav Bodický - V Modre zomrel.
- MUDr. Ivan Bodický - (1882-1955) modranský lekár, ľudomil; bol synom evanj.farára, spisovateľa a národovca Samuela Bodického; ulica v Modre nesie jeho meno.
- Viera Kraicová - Pochádza z Modry.
- Jozef Mihalkovič - V Modre žije a tvorí.
- Ignác Bizmayer - V Harmónii žije a tvorí.
- Jozef Krajčovič - V Modre sa narodil, tu aj v roku 1939 maturoval na Štátnom učiteľskom ústave.
- Milan Peťovský (1931-2000), režisér, kameraman a pedagóg, jeden z priekopníkov slovenského animovaného filmu žil a zomrel v Modre - Kráľovej.
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- www.modra.sk - Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
- www.modranet.sk - modraNET.sk - Modranský informačný portál
- Modra zo satelitu
- webová stránka spolku modranských vinárov a vinohradníkov
| Mestá a obce okresu Pezinok (3+14) | 31.12.2003 |
|
Báhoň | Budmerice | Častá | Doľany | Dubová | Jablonec | Limbach | Modra | Pezinok | Píla | Slovenský Grob | Svätý Jur | Šenkvice | Štefanová | Viničné | Vinosady | Vištuk |
|
