Šenkvice

Z Wikipédie

Šenkvice
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Bratislavský
Okres:	Pezinok
Región:	Malokarpatský
Poloha:	48° 17' 00" s. š. 17° 20' 00" v. d.
Nadmorská výška:	165 m n.m.
Rozloha:	24,8 km²
Počet obyvateľov:	4327 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	174 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1256
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	508250
EČV:	PK
PSČ:	900 81
Telefónna predvoľba:	0 33
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice
Web:	www.senkvice.org/
E-mail:	webmaster@senkvice.org
Telefón:	033/6496311
Fax:	033/6496310
Politika
Starosta:	Mgr. Peter Fitz
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Šenkvice sú obec na Slovensku v okrese Pezinok. Vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec.

Obsah 1 Poloha 2 História 3 Pamätihodnosti 4 Šport

[upraviť] Poloha

Obec leží v nadmorskej výške 160 metrov 26 km východne od Bratislavy v okrese Pezinok, 6 km juhovýchodne od okresného mesta. Šenkvice sa rozprestierajú v doline Trnianskeho potoka v Trnavskej pahorkatine. Južne od obce sa nachádza Šenkvický háj s bažantnicou.

[upraviť] História

Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej doby bronzovej ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pansauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.

Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi, ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Sdegedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 - 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Šubič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, zakladajú povedľa existujúcej osady v blízkosti potoka Sisek novú osadu, ktorú gróf Štefan Ilešhazi nazval Malé Šenkvice, pôvodne pomenované Sisek. Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (pezinské panstvo).

Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 - 1619 rozširovali. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola (obrana proti tureckým vpádom) a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto brány má letopočet 1682. Koncom 19. storočia nastáva úpadok Šenkvíc a až začiatkom 20. storočia so vznikom nových pracovných možností sa opäť rozvíjajú a rozrastajú.

19. októbra 1845 bola daná do prevádzky železničná trať Šenkvice – Pezinok.

[upraviť] Pamätihodnosti

V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr kostol prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovuodhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka z roku 1888 je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

[upraviť] Šport

Velmi dôležitý fakt je slávna šenkvická motokrosová dráha existujúca už od 70. rokov 20 stor.

Mestá a obce okresu Pezinok (3+14)	31.12.2003
Báhoň | Budmerice | Častá | Doľany | Dubová | Jablonec | Limbach | Modra | Pezinok | Píla | Slovenský Grob | Svätý Jur | Šenkvice | Štefanová | Viničné | Vinosady | Vištuk