Ivan Branislav Zoch
Z Wikipédie
| Ivan Branislav Zoch | |
|---|---|
 slovenský polyhistor a fyzik |
|
| Narodenie | 24. jún 1843 Jasenová |
| Úmrtie | 27. december 1921 Modra |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ivan Branislav Zoch (* 24. jún 1843 Jasenová, – † 27. december 1921, Modra), bol slovenský polyhistor a fyzik.
Obsah |
[upraviť] Život
Narodil sa 24. júna 1843 v Jasenovej na Orave v rodine evanjelického farára Ctibora Zocha, ktorý patril k najznámejším Štúrovým spolupracovníkom. Ivan Branislav začína študovať na gymnáziu v Banskej Bystrici, prechádza do Těšína, Šoprone a po maturite v Levoči (1862) študuje na Technickej vysokej škole vo Viedni, neskôr na Univerzite v Erlangene, kde študuje velvedu (matematiku) a silozpyt (fyziku). V roku 1866 obhajuje doktorskú prácu.
Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na jediné slovenské gymnázium vo Veľkej Revúcej. S elánom dal sa do práce. Vybudoval na škole bohaté fyzikálno-chemické zbierky. Už v prvom roku pobytu Zocha v Revúcej bol vyšetrovaný, ba i väznený. No najviac príkoria skúsil v poslednom roku jestvovania revúckeho gymnázia. Revúcki profesori boli bezdôvodne obviňovaní z činov, ktorých sa vôbec nedopustili. Márne sa bránili. Gymnázium vo Veľkej Revúcej po 12 rokoch jestvovania zatvorili (1874). Žiaci sa rozpŕchli a profesori ostali bez miesta.
Po zatvorení gymnázia bol krátky čas správcom Spárorezovej sudodielne v Krupine. Po zatvorení sudodielne živil sa príležitostnými prácami. V bezútešnom položení pozýva ho biskup Strossmayer zo Zagrebu za profesora na gymnázium do chorvátskeho Osijeku.
Po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom v r. 1878 posiela ho vláda do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po trojročnom pôsobení sa vracia do Osijeku, kde sa s veľkou energiou dáva do vydávania konverzačného chorvátskeho lexikónu. O 7 rokov neskôr odchádza za riaditeľa gymnázia do Petrinje, kde pôsobí 9 rokov až do svojho penzionovania.
Za spolupráce s manželkou Milinou prekladá Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je Enciklopedija hrvatska I. a II., vyše 600 strán, vydávaná v Osijeku po zošitoch v rokoch 1885–1887. Podobné diela vtedy mali len Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani.
[upraviť] Tvorba
Okrem učebníc fyziky, napísal Zoch vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Pozoruhodné výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch. Poggendorffove Annalen der Physik und Chemie, ročník 1866 v 6. čísle zverejnili Zochovu prácu Zur Kenntniss der chemischen Harmonika, a zas v 8. čísle zverejnili Zochovu dizertačnú prácu Über ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen.
Obhájením druhej práce po dokončení štúdia na Univerzite v Erlangene získal doktorát. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Na Svetovej výstave vo Viedni vystavoval Model kachiel na povetrnie kúrenie a Nového spôsobu Dzierzonák.
[upraviť] Dielo
- 1869 – Physika – prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie…
Začal na nej pracovať po príchode na na gymnázium vo Veľkej Revúcej (1866) a vydal ju po dvoch rokoch v Skalici (má 25 rokov).
Physika má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré kreslí sám, aby tak znížil nakladateľské výdavky. Učivo je rozdelené do 146 článkov čiže paragrafov a tie zas patria do ôsmich oddielov. Snáď najviac z celého diela môže prekvapiť stať o termoelektrických prúdoch našej Zeme. Podobne prekvapujúce je aj objasnenie vzniku severnej polárnej žiary. Pri vytváraní slovenského fyzikálneho názvoslovia sa Zoch opiera o češtinu, ruštinu a latinčinu. Za vytvoreným názvom často uvádza jeho tvar v inom jazyku. Tým umožňuje čitateľovi orientáciu pri prvom stretnutí s novým názvom pojmu.
Jej priame používanie v škole trvalo iba 5 rokov 1869–1874 (zatvorenie troch slovenských gymnázií)
- 1873 – Krátky návod k vyučovaniu v telocviku hlavne pre národnie školy
- 1873 – Počiatky názornej merby
- 1871 – Psychológia (ostala v rukopise)
[upraviť] Externé odkazy
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
