Paríž

Z Wikipédie

Ville de Paris
Vlajka mesta	Mestský znak armády
Motto: Fluctuat nec mergitur (lat. Zmietaná vo vlnách, ale nikdy sa nepotopí.)
Umiestnenie
Súradnice	48°52′0″ s.z.š., 2°19′59″ v.z.d.
Časové pásmo	SEČ (GTM+1)
Správa
Štát	Francúzsko
Región	Île-de-France
Departement	Paris (75)
Rozdelenie mesta	20 obvodov
Primátor	Bertrand Delanoë (2001- 2008)
Štatistika
Rozloha1	89,6[1]km²
Počet obyvateľov	1. miesto vo Francúzsku
- Odhad (2005)	2 153 600
- Hustota osídlenia (2005)	24 783[2]obyv./km²
1podľa fracúzskeho katastra nehnuteľností, ktorý berie do úvahy aj jazerá, rybníky, ľadovce > 1 km² a ústia riek.

Paríž (franc.: Paris) je hlavné mesto Francúzska. Je tiež centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia, a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departementov (franc.: département de Paris).

Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 11,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov). Paríž tak prestavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov z r. 2004 len 2 142 800 obyvateľov (2 125 246 pri sčítaní r. 1999) na ploche 86,928 km² (bez Bouloňského a Vincenneského lesíka). Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14,518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z r. 1999).

Obsah 1 Dejiny Paríža 2 Pamätihodnosti 3 Moderná architektúra 4 Najvýznamnejšie štvrte 5 Doprava 5.1 Železničná doprava 6 Referencie 7 Galéria 8 Iné projekty

[upraviť] Dejiny Paríža

Prvé nálezy osídlenia oblasti Paríža pochádzajú z obdobia okolo r. 4500 pr. Kr. Okolo roku 300 pr. Kr. osídlili kraj Galovia z kmeňa Parisov; v r. 52 pr. Kr. kraj dobyli Rimania a pomenovali ho Lutetia (po slovensky Lurécia, po francúzsky Lutèce; tj. „bažinaté miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. V tej dobe bol osídlený iba dnešný ostrov Île de la Cité (ostrov Cité), kde dnes stojí katedrála Notre-Dame. Rímske osídlenie rýchle rástlo a v priebehu päťdesiatich rokov sa začalo šíriť aj na ľavý breh Seiny.

Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingmi po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III.. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, kedy bol Hugo Kapet, grof parížsky, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.

V priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas 12. a 13. stor. za vlády Filipa II. Augusta mesto ďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál, okrem iného katedrály Notre-Dame. Niekoľko škôl na ľavom brehu bolo zjednotených pod názvom Sorbonne, na ktorej študovali o.i. Albert Veľký a sv. Tomáš Akvinský. Počas stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 - 1715) bola kráľovská rezidencia presunutá do blízkeho Versailles. V tejto dobe, označovanej ako Le Grand Siècle (čiže „Veľké Storočie“), bolo ale v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.

Francúzska revolúcia začala dobytím Bastily 14. júl 1789. V roku 1799 sa vďaka nestabilite novej vlády chopil moci Napoleon Bonaparte, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom sám korunoval v katedrále Notre-Dame za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 ale bol Paríž dobytý anglickými, pruskými, rakúskymi a ruskými vojskami a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.

Po druhej revolúcií v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Hausmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.

Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia ale predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque ( „Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesia.

V r. 1900 Paríž usporiadal Letné olympijské hry a znovu v r. 1924.

V 60. rokoch sa Paríž opäť stal centrom rozvoja a modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Dalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný v r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.

[upraviť] Pamätihodnosti

Paríž oplýva množstvom pamiatok z dôb keltských až po súčasnosť. Z historického Paríža však po rekonštrukciách v 18. a 19. storočí zostalo iba málo z pôvodnej tváre. Medzi najznámejšie pamiatky patria:

• Katedrála Notre-Dame
• Louvre
• Víťazný oblúk
• Invalidovňa
• Conciergerie a Sainte-Chapelle
• Bazilika Sacre Coeur

[upraviť] Moderná architektúra

V Paríži sa nachádzajú pamiatky azda zo všetkých architektonických slohov. Okrem Eiffelovej veže a Louvre so sklenenými pyramídami pred vchodom, je tu tiež supermoderná štvrť La Défense, plná mrakodrapov a supermoderných stavieb. Tu stojí aj najznámejšia moderná stavba Paríža - Grande Arche, vybudovaný roku 1989 k 200. výročiu Francúzskej revolúcie. „Iba v Paríži je možné, aby si architekti postavili to, čo ich napadne“ - to je skúsenosť, ktorú získal Paríž po výstavbe Pompidouovho centra priamo v centre mesta.

[upraviť] Najvýznamnejšie štvrte

• Île de la Cité a Île St-Louis: Najstaršie osídlenie mesta je spojené práve s ostrovom Île de la Cité (po slovensky ostrov Cité, doslova „ostrov (starého) jadra mesta“), kde vyrástla prvá galská osada, neskôr premenená na rímské mesto. V neskoršom období tu bolo jedno z centier mesta, takže tu nájdeme významné pamiatky ako katedrálu Notre-Dame, bývalú väznicu z doby francúzskej revolúcie Conciergerie s úžasnou gotickou kaplnkou Sainte-Chapelle v areále dnešného Justičného paláca. Ostrov Île St-Louis (Ostrov Sv. Ľudovíta) bol tvorený dlho iba bažinatými pastvinami a až v 17. stor. tu vyrástla obytná štvrť.

• Marais: Jedna z najzaujímavejších štvrtí mesta. Názov štvrte dokumentuje, že tu pôvodne boli močiare (marais znamená močiar). Po vysušení mokrín sa však stala obľúbenou oblasťou, obzvlášť v 17. storočí, keď tu vyrástlo veľké množstvo palácov. Štvrť sa stala aj sídlom kráľovského dvora - kráľovské urbanistické úsilie možno vidieť na Place des Vosges. Z mnohých palácov stojí za zmienku predovšetkým Hôtel de Sully, z ďalších Hôtel de Rohan, Hôtel de Sens a.i. . Tu tiež stávala slávna pevnosť a väznica Bastila (La Bastille). Na nábreží Seiny sa nachádza prekrásna radnica zo 17. stor. (franc. Hôtel de Ville).

• Beaubourg a Les Halles: Dominantou tejto časti sú modernistické námestia Forum des Halles a avantgardná stavba Pompidouovho centra.

• Tuileries: Štvrť medzi Námestím Svornosti (franc. Place de la Concorde) a Louvrom, kde sídlili francúzki králi, dnes tiež sídlo radu špičkových hotelov, butikov a ďalších obchodov. Z ďalších pamiatok treba spomenúť palác Palais Royal (Kráľovský palác).

• Opéra: Dominantou štvrte je divadlo Opéra National de Paris (Parížska národná opera). Významnou stavbou je aj kostol St. Madeleine, vybudovaný Napoleonom ako ohromná stavba vzhľadu antických chrámov.

• Champs-Elysees (po slovensky: Elyzejské polia): Štvrť pomenovaná podľa širokej ulice Avenue Champs-Elysees, známa predovšetkým Víťazným oblúkom. Nachádzajú sa tu tiež Elyzejský palác, sídlo francúzskeho prezidenta, či výstavné pavilóny Grand Palais a Petit Palais, postavené pri príležitosti Svetovej výstavy v r. 1900. Z nich „Velký palác“ ohromuje svojimi rozmermi. Od neho vedie cez rieku Seinu nádherný Most Alexandra III. (vybudovaný pri rovnakej príležitosti) k Invalidovni.

• Montmartre: Štvrť umelcov na vyvýšenine nad Parížom, známa tak svojim nočným životom (najmä v oblasti námestia Pigalle - nachádza sa tu tiež známy podnik Moulin Rouge), ako aj bielou bazilikou Sacre Coeur, týčiacou sa vysoko nad strechami štvrte. Na cintoríne Montmartre sú pochovaní o.i. Heinrich Heine, Edgar Degas, Hector Berlioz či Jacques Offenbach.

• Invalides: táto štvrť je známa predovšetkým Eiffelovou vežou a monumentálnym komplexom Invalidovne, podľa ktorej má svoj názov. Nachádza sa tu tiež Bourbonský palác, dnes sídlo Národného zhromaždenia (francúzskeho parlamentu).

• St-Germain-des-Prés: Kedysi jedna z najstarších štvrtí mesta, kde stojí najstarší kostol v Paríži - opátsky kostol St-Germain-des-Prés, sa po 2. svetovej vojne stala centrom intelektuálskeho diania, sústredeného okolo kaviarní a barov. Z významných stavieb je nutné spomenúť Museum Orsay, múzeum výtvarného umenia, umiestnené v nádherne modernizovanej budove bývalej stanice.

• Latinská štvrť (Quartier Latin): Táto starobylá štvrť je známa predovšetkým svojou školskou históriou, nakoniec jej meno pochádza od prvých latinsky hovoriacich študentov. Tu stojí slávna Sorbonne (po slovensky aj: Sorbona), nachádzajú sa tu aj známe lýceá. Inak je štvrť spájaná s umelcami, intelektuálmi a bohémskym spôsobom života. Z významných pamiatok sa tu nachádza tiež Panteón (Pantheon).

• Luxembourg: Pokojnejšia štvrť okolo Luxemburských záhrad s významnými objektami Luxemburským palácom a kostolom St. Sulpice.

• Montparnasse: Do 2. svetovej vojny umelecké a literárne centrum, neskôr vystavené značnému úpadku, ktorému mala zabrániť výstavba administratívneho centra s mrakodrapom Tour Montparnasse. Z ďalších zaujímavostí sa tu nachádza vstup do parížskych katakómb. Na montparnasskom cintoríne našli posledný odpočinok o.i. Guy de Maupassant, André Citroën, Frédéric Auguste Bartholdi, Charles Baudelaire, Samuel Beckett či Jean-Paul Sartre.

[upraviť] Doprava

Paríž má od 19. storočia široké bulváry, ktoré však automobilovej doprave často nestačia. Mestská doprava má 4 druhy:

• Metro (14 trás, posledná 2001, linka 14 - automatická)
• RER - parížska rýchlodráha - 5 trás značených písmenami A-E a číslicami napr. A1-A5 podľa vetiev danej linky
• autobusy - v Paríži jazdí asi 4000 autobusov
• električky - nové trate na severe pri hranici so štvrťou Saint Denis

Paríž má dve letiská - staršie Orly a letisko Charlesa de Gaulla.

[upraviť] Železničná doprava

Paríž je prirodzeným centrom a hlavným železničným uzlom Francúzska. Nevýhodou však je roztrieštenosť do piatich najdôležitejších hlavových (koncových) staníc:

• Gare du Nord (susediaca s Gare de l'Est) - vlaky pre smer: sever krajiny, V.Británia, Belgicko, Holandsko, Porýnie + severné Nemecko, vrátane TGV
• Gare de l'Est (susediaca s Gare du Nord) - vlaky pre smer: východ a severovýchod krajiny, južné Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko, vrátane TGV
• Gare d'Austerlitz (susediaca s Gare de Lyon) - vlaky pre smer: juh a juhovýchod krajiny, Taliansko, Španielsko, bez TGV
• Gare de Lyon (susediaca s Gare d'Austerlitz) - vlaky pre smer: juh a juhovýchod krajiny, južné Nemecko, Luxembursko, Švajčiarsko, Taliansko, vrátane TGV
• Gare Montparnasse - vlaky pre smer: západ a juhozápad krajiny, Španielsko, vrátane TGV

Medzi "dvojstanicami" Nord+Est a Lyon+Austerlitz je možná priamymi prímestskými vlakmi RER, z ktorích je možné sa dopraviť z prestupnej stanice Chatelet metrom na Montparnasse.

• Železničná mapa regiónu Paríž
• RATP - doprava v Paríži

[upraviť] Referencie

[upraviť] Galéria

Bazilika Sacre Coeur

Moulin Rouge

Preplnený parížsky bulvár

Turistický vyhliadkový autobus v Paríži

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Paríž
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paríž

v • d • e Obce v aire urbaine ("mestskej oblasti") Paríža
Viac ako 2 milióny obyv.	Mesto Paríž
Viac ako 75 000 obyv.	Argenteuil · Asnières-sur-Seine · Aulnay-sous-Bois · Boulogne-Billancourt · Champigny-sur-Marne · Colombes · Courbevoie · Créteil · Montreuil · Nanterre · Rueil-Malmaison · Saint-Denis · Saint-Maur-des-Fossés · Versailles · Vitry-sur-Seine
Viac ako 50,000 obyv.	Antony · Aubervilliers · Le Blanc-Mesnil · Bondy · Cergy · Clichy · Drancy · Évry · Fontenay-sous-Bois · Issy-les-Moulineaux · Ivry-sur-Seine · Levallois-Perret · Maisons-Alfort · Neuilly-sur-Seine · Noisy-le-Grand · Pantin · Sarcelles · Sartrouville · Sevran · Villejuif
Viac ako 25,000 obyv.	Alfortville · Athis-Mons · Bagneux · Bagnolet · Bezons · Bobigny · Bois-Colombes · Brunoy · Cachan · Champs-sur-Marne · Charenton-le-Pont · Châtenay-Malabry · Châtillon · Chatou · Chelles · Le Chesnay · Choisy-le-Roi · Clamart · Clichy-sous-Bois · Conflans-Sainte-Honorine · Corbeil-Essonnes · La Courneuve · Draveil · Élancourt · Épinay-sur-Seine · Ermont · Franconville · Fresnes · Gagny · La Garenne-Colombes · Garges-lès-Gonesse · Gennevilliers · Gonesse · Goussainville · Grigny · Guyancourt · L'Haÿ-les-Roses · Herblay · Houilles · Le Kremlin-Bicêtre · Livry-Gargan · Malakoff · Mantes-la-Jolie · Massy · Meaux · Melun · Meudon · Montfermeil · Montigny-le-Bretonneux · Montrouge · Les Mureaux · Neuilly-sur-Marne · Nogent-sur-Marne · Noisy-le-Sec · Palaiseau · Le Perreux-sur-Marne · Pierrefitte-sur-Seine · Plaisir · Poissy · Pontault-Combault · Pontoise · Puteaux · Ris-Orangis · Rosny-sous-Bois · Saint-Cloud · Saint-Germain-en-Laye · Saint-Ouen · Sainte-Geneviève-des-Bois · Sannois · Savigny-sur-Orge · Savigny-le-Temple · Stains · Sucy-en-Brie · Suresnes · Taverny · Thiais · Trappes · Tremblay-en-France · Vanves · Vigneux-sur-Seine · Villemomble · Villeneuve-Saint-Georges · Villepinte · Villiers-le-Bel · Villiers-sur-Marne · Vincennes · Viry-Châtillon · Yerres
Menej ako 25 000 obyv.	1 460 ďalších obcí