Michal Godra
Z Wikipédie
| Michal Godra | |
|---|---|
| slovenský básnik, jazykovedec, publicista a učiteľ
|
|
| Narodenie | 24. január 1801 Bohunice |
| Úmrtie | 1. marec 1874 Báčsky Petrovec, Srbsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Michal Godra (* 24. január 1801, Bohunice - † 1. marec 1874, Báčsky Petrovec, Srbsko) bol slovenský básnik, jazykovedec, publicista a učiteľ. Pseudonym: Chamilov, Prieplavän.
Obsah |
[upraviť] Rodina
- otec Michal Godra, evanjelický farár
- matka Mária Maróthyová
- brat Samuel Godra
[upraviť] Životopis
Narodil sa v rodine vzdelaného evanjelického farára Michala Godru, člena Učenej spoločnosti banského okolia. Ľudovú školu navštevoval v Bohuniciach. Neskôr študoval v Banskej Štavnici, Modre a Bratislave. V rokoch 1825-1827 študoval teológiu vo Viedni. Krátko pôsobil ako vychovávateľ v Súdovciach. Roku 1828 odišiel do Kulpína v Srbsku, kde pôsobil ako vychovávateľ u Tošu Stratimirovića až do roku 1831. Tu nadviazal kontakty s Pavlom Jozef Šafárik a spolu s ním a Jurajom Rohoňom založil v Hložanoch čitateľskú spoločnosť Societas slavica. V rokoch 1832-1834 sa stal súkromným učiteľom v rodine Johanna Gottlieba Steilein-Saalensteina v Pešti a v Horných Semerovciach. Od jesene 1834 sa v Pešti podieľal na činnosti Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej ako redaktor almanachu Zora. 27. septembra 1836 sa stal profesorom a riaditeľom nižšieho evanjelického gymnázia v Novom Vrbase vo Vojvodine. Tu pôsobil až do roku 1868, kedy bol pre svoje národné povedomie zbavený miesta riaditeľa. Zvyšok života prežil v Báčskom Petrovci, u evanjelického farára Juraja Mrvu.
[upraviť] Dielo
Venoval sa poézii a jazykovede. V rokoch 1818-1835 vydal latinské a slovenské oslavné verše v klasicizujúcich formách. V almanachu Zora uverejnil v roku 1835 historizujúcu baladu Vešelíni Na Muráni. Neskôr občas publikoval satirické básne a epigramy. V almanachu Zora uverejnil svoj návrh na reformu spisovnej češtiny. Podieľal sa na príprave kodifikácie spisovnej slovenčiny. Zbieral a publikoval materiál k slovenskému vedeckému názvosloviu. Publicistické články, články z cirkevnej histórie a prírodných vied uverejňoval v Obzore, Pešťbudínskych vedomostiach, Slovenských novinách, Slovenských pohľadoch a ďalších periodikách. Amatérsky sa venoval aj prírodným vedám: botanike a matematike. Udržiaval rozsiahle písomné kontakty s poprednými slovanskými dejateľmi, ktoré sa zachovali v osobitnom konceptári listov.
[upraviť] Literatúra
- Biografický lexikón Slovenska. III. zväzok (G-H) ISBN 9788089023967
