Hložany

Z Wikipédie

Hložany, srb. Гложан (Gložan) sú osadou v srbskej Vojvodine, administratívne patriacou do obce Báčsky Petrovec. Sú známe významnou prítomnosťou slovenského obyvateľstva. V roku 2002 mali 2 283 obyvateľov, z ktorých bolo 1985 slovenskej národnosti.

Obsah 1 História 1.1 Rímske osídlenie 1.2 Osada 2 Súčasnosť 3 Externé linky

[upraviť] História

[upraviť] Rímske osídlenie

Hložany prvýkrát vstúpili do dejín už v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý v roku 284 v blízkosti dnešnej osady na pobreží Dunaja vybudoval pevnosť Onagrinum.

[upraviť] Osada

Presný údaj o vzniku samotných Hložian nie je známy, v roku 1553 sa uvádzajú v tureckých daňových údajoch ako Galožan. V tom čase tu bolo 16 domov, z ktorých presná polovica platila daň. Z ďalšieho daňového súpisu v roku 1690 sa spomínajú ako dedina, resp. obývaná pustatina. Od roku 1703 patrili futockému panstvu. V roku 1733 sa do osady prisťahovali prvé srbské rodiny. V roku 1745 boli stále pustatinou, nakoľko nešlo o kompaktné osídlenie, ale rozhádzané obydlia.

Príchod evanjelických Slovákov do Hložian bol ovplyvnený usadením ich krajanov v susednom Báčskom Petrovci v roku 1745.

3. mája 1759 spolumajitelia futockého panstva Pavle a Simon Čarnojevićovci uzavreli zmluvu so svojou novoosídlenou dedinou Hložany. Tie v ďalšom období nadobúdali charakter slovenskej dediny, nakoľko časť Srbov odišla a Slovákov pribúdalo príchodom nových osadníkov a neskôr najmä prirodzeným prírastkom.

Tunajší obyvatelia nemali ľahký život. V lete 1803 osadu postihla prudká víchrica, v zime o dva roky neskôr tuhé mrazy, v roku 1808 ľadovec, 1809 dokonca zemetrasenie. Zároveň nastávali povodne, sucho, požiare a výskyt cholery, ktorá sa objavila v rokoch 1831, 1849 a 1873. Pre tieto nehostinné podmienky mnohí odchádzali do iných osád za lepším životom. Spočiatku tu nemali ani chrám či svojho farára a ako presvedčení evanjelici patrili pod futockú rímskokatolícku faru.

Prvým učiteľom v osade bol Jozef Svoboda (vyučoval v rokoch 1770-1786). Duchovného pastiera sa Hložany dočkali v roku 1803, evanjelický farár Juraj Rohoni tu pôsobil do roku 1831.

Národné hnutie Hložančanov sa naplno prejavilo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia počas volieb v rokoch 1869 a 1905.

Tunajší obyvatelia sa nedobrovoľne zúčastnili prvej svetovej vojny a hynuli za záujmy cudzích národov. Rozpadnutím Rakúsko Uhorska sa ocitli v novovytvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa neskôr premenovalo na Juhosláviu. Časť obyvateľov sa po vzniku Česko-slovenska repatriovala do vlasti svojich predkov. V druhej svetovej vojne aktívne bojovali proti fašistickej okupácii a mnohí zahynuli. I posledný vojnový konflikt, zapríčinený rozpadom Juhoslávie zanechal pochopiteľné stopy aj na živote Hložančanov.

[upraviť] Súčasnosť

Slovenské obyvateľstvo si dodnes zachováva jazyk i folklórne zvyky svojich predkov. Mnohí mladí študujú na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Existuje vyvinuté poľnohospodárstvo, pestujú sa najmä rajčiny, ale i okrasné kvety, ktorým sa dobre darí na úrodnom pobreží Dunaja (známe sú tzv. Hložianske skleníky). Pred časom bolo pri neďalekých rybníkoch postavené rekreačné stredisko, takže sa Hložany postupne stávajú obľúbeným miestom turistov.

[upraviť] Externé linky

• oficiálna stránka Hložian
• vytvarne umenie vojvodinskych Slovakov (po slovensky)

Obec Báčsky Petrovec

Báčsky Petrovec | Hložany | Kulpín | Maglić