Georg Friedrich Bernhard Riemann

Z Wikipédie

Bernhard Riemann.

Georg Friedrich Bernhard Riemann [vyslovuj "Ríman"](17. september 1826 - 20. jún 1866) bol nemecký matematik, ktorý významne prispel do analýzy a diferenciálnej geometrie, pričom niektoré jeho príspevky umožnili cestu neskoršiemu rozvoju všeobecnej relativity.

Jeho meno sa spája s : zeta funkciou, Riemannovým integrálom, Riemannovou lemou, Riemannovým priestorom, Riemannovou vetou o konformnom zobrazení, Riemannovými-Hilbertovými problémami, Riemannovými plochami, Riemannovou-Rochovou vetou, Riemannovou komplexnou guľou a Cauchyho-Riemannovými rovnicami.

Narodil sa v Breselenzi, dedine neďaleko Dannenbergu v Hanoverskom kráľovstve v dnešnom Nemecku. Jeho otec Friedrich Bernhard Riemann bol luteránsky kňaz v Breselenzi. Bernhard bol druhým zo šiestich detí.

V roku 1840 Bernhard išiel do Hanoveru, aby žil so svojou starou matkou a navštevoval lýceum. Po smrti starej mamy v roku 1842 chodil na Johanneum v Lüneburgu. V roku 1846, vo veku 19 rokov, začal študovať filológia a teológiu na Univerzite Göttingen. Navštevoval prednášky Gaussa o metóde najmenších štvorcov. V roku 1847 mu jeho otec dovolil prestať študovať teológiu a začať študovať matematiku.

V roku 1847 sa presťahoval do Berlína, kde vyučovali Jacobi, Dirichlet a Steiner. Zostal v Berlíne dva roky a v roku 1849 sa vrátil do Göttingenu.

Riemann mal svoju prvé prednášku v roku 1854, ktorou nie len že založil pole Riemannovskej geometrie, ale aj pripravil cestu Einsteinovej všeobecnej relativite. Bol povýšený na čestného profesora Univerzite Göttingen v roku 1857 a v roku 1859 sa stal radovým profesorom po Dirichletovej smrti.

V roku 1862 sa oženil s Elise Kochovou.

Zomrel na tuberkulózu na svojej tretej ceste do Talianska v Selasce.