Francisco de Xavier y Jassu

Z Wikipédie

Svätý František Xavérsky (alebo Xaverský) (* 7. apríl 1506 na zámku Xaviér (Javier) v Navarre – † 1551 ostrov Chang-Chuen-Shan), vlastným menom Francisco de Xavier y Jassu, pôvodom baskický Španiel. Spolu s Ignácom z Loyoly bol spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej a významným misionárom v Indii a Japonsku. Zomrel na ceste do Číny. V katolíckej cirkvi je uctievaný ako svätec.

Obsah 1 História 1.1 Mladosť 1.2 Misie v Ázii 1.3 Beatifikácia 2 Xavérsky vs. Xaverský 3 Kritika 4 Zdroje 5 Iné projekty

[upraviť] História

[upraviť] Mladosť

.

Vzdelanie získal na univerzite v Paríži, kde sa v roku 1529 stretol s Ignácom z Loyoly a stal sa jedným zo siedmich, ktorý zložili sľub na Montmartri roku 1534 a o tri roky boli vysvätení za kňazov v Benátkach. František v roku 1541 odišiel na misie do Ázie. Preplavil sa do mesta Goa v Indii na pozvanie portugalského kráľa Jána III. aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Pápež ho zároveň vymenoval za apoštolského nuncia na Východe.

[upraviť] Misie v Ázii

František začal reformovaním mesta Goa, kde žilo mnoho portugalských katolíkov, známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov.

Pracoval v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove.

Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V Kagošime už o rok mal vyše 100 veriacich. Misiu prenechal svojím pomocníkom a išiel do Hirado. Neskôr šiel do Jamaguči, ale tam jeho práca nepriniesla ovocie, nakoniec sa vybral do hlavného mesta Mijako, kde sa potreboval stretnúť s mikádom. K nemu ale potreboval dar, preto sa rozhodol prísť ako predstaviteľ portugalského kráľa a daroval panovníkovi hodiny a hudobnú skrinku. Tým dosiahol ochranu a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich.

V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch odchádza do Číny. Cestou ale ochorel a zomiera 3. decembra takmer sám na ostrove Chang-Chuen-Shan.

[upraviť] Beatifikácia

Po jeho smrti ho vo februári 1553 previezli do Indie do mesta Goa (kde dorazilo v roku 1554). Telo bolo uložené v kolégiu sv. Pavla, neskôr prenesené do chrámu Bom Jesu, kde bolo po mnohé roky zachované v neporušenom stave ako objekt ľudových pútí. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol V. v roku 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XV. v roku 1927.

Relikviu z jeho tela uchovávajú od roku 1615 aj v chráme Gesù v Ríme.

Zachovala sa jeho mnohozväzková korešpondencia. Jeho pamiatka sa v Rímskokatolíckej cirkvi pripomína 3. decembra Jeho meno nesie viacero náboženských misijných kongregácií, mnoho chrámov a škôl v rôznych častiach sveta.

[upraviť] Xavérsky vs. Xaverský

Na slovensku máme nejednotu dĺžňa. V Banskobystrickej diecéze je zaužívaný tvar Xaverský, čo dokumentujú aj názvy Katedrála sv. Františka Xaverského a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Časopis banskobystrických seminaristov má titul: Xaver. Knihy z jezuitského vydavateľstva Dobrá kniha, Slovník slovenského jazyka (VI. diel, SAV Bratislava, 1968, s. 150) a Praktická príručka slovenského pravopisu uvádzajú podobu Xavérsky.

[upraviť] Kritika

Niektoré aspekty jeho apoštolátu boli podrobené kritike.

• veril, že všetci tí, čo umreli nepokrstení, budú zatratení. To sa odrazilo v nástojčivosti jeho aktivít, ako aj v jeho nedostatočnom pochopení veľkých náboženstiev Východu.
• vraví sa, že využil vládu v meste Goa ako nástroj na získavanie konvertitov. Ale ako zladiť časté karhanie portugalských panovníkov a jeho nezávislosť od nich?

[upraviť] Zdroje

• ONDRUŠ, R.: Svätí a blahoslavení zo Spoločnosti Ježišovej, Trnava: Vydavateľstvo Dobrá kniha Dobrá kniha, 2001.
• Oxfordský lexikón svätcov
• František Xaverský (1506–1552). Výběr z korespondence jezuitského misionáře Dálného Východu. Velehrad: Refugium, 2005. ISBN 80-86715-34-5.

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Francisco de Xavier y Jassu
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francisco de Xavier y Jassu