Goa
Z Wikipédie
| Goa - गोआ | |
|---|---|
| Štát: | India |
| Hlavné mesto: | Panaji (66.000 obyvyteľov) |
| Rozloha: | 3.702 km² |
| Počet obyvyteľov: | 1.405.000 (2005) |
| Jazyky: | kónkánčina (úradný jazyk); maráthčina, kannadčina , hindčina, angličtina, portugalčina |
| Náboženstvá: | hinduizmus (65,8 %), islam (6,8 %), kresťanstvo (26,7 %), iné |
| Hustota obyvateľstva: | 379 Obyv./km² |
| Časové pásmo | UTC +5:30 |
| Webové stránky: | goagovt.nic.in |
| Poloha štátu | |
 |
|
Goa (po kónkánsky: गोआ) je bývalá portugalská kolónia (Portugalská India, spolu s dŕžavami Daman a Diú), dnes najmenší federálny štát Indie, patrí k najviac prosperujúcim štátom Indie. Hlavným mestom je Panaji (tiež Panjim, po kónkánsky Ponnje, predtým Nova Goa), ďalšie väčšie mestá sú Margao, Mapusa a Vasco da Gama.
Obsah |
[upraviť] Pôvod názvu
Starý indický epos Mahábhárata sa o Goe zmieňuje poukázaním na národ Goparaštra, známym ako chovatelia kráv; objavuje sa tu aj meno Gomant. Okrem ďalšieho mena Govaraštra pre južnú časť kónkánskeho územia sa vo svätých hinduistických sanskrtských spisoch zachovali aj mená Gopakapuri a Gapakapattana. Neskôr sa objavuje aj názov Gomanchala, ešte neskôr (v epických básňach naýzvaných purana) potom mená Gove, Govapuri alebo Gopakpattan. Antický učenec Ptolemaios uvádza potom meno Gouba, arabské názvy zo stredoveku znejú Sindabur resp. Sandabur. Až v 15. storočí v súvislosti s portugalskou kolonizáciou sa objavuje názov Goa, najskôr pre prístav v ústí rieky Mandovi (dnes mesto Velha Goa), neskôr pre celé Portugalcami ovládané územie.
[upraviť] Geografia
Goa leží na západnom pobreží indického subkontinentu a hraničí so štátmi Maharaštra a Karnátaka, západné pobrežie tvorí Indický oceán (Arabské more).
Celková plocha štátu je 3 702 km², najvyšším bodom je Sonsogor s výškou 1 167 m nad morom (v pohorí Západný Ghat), pobrežie je dlhé 101 km s mnohými veľkými plážami. Goa je bohatá na vodu, pretekajú ňou dve väčšie rieky Mandovi a Zuari a veľký počet ďalších.
Goa sa administratívne delí na dva okresy (Severná Goa a Južná Goa), ktoré sa skladajú z jedenástich okresov, nazývaných taluka (od severu na juh: Pernem, Bardez, Bicholim, Satari, Tiswad resp. skôr Ilhas, Mormugao, Ponda, Salcete, Sanguem, Quepem, Canacona).
Klimatické podmienky Goy zodpovedajú jej polohe: veľmi horúce leto (s teplotami medzi 30 °C a 39 °C) spojené s extrémnou vlhkosťou v dôsledku monzúnov (medzi júnom a septembrom), a pre Európana veľmi príjemná zima (v decembri a januári sa denné teploty pohybujú medzi 20 °C a 30 °C, zrážky sú výnimočné).
[upraviť] Flóra a fauna
Prvým dojmom pri pohľade na pláže a na zázemie sú veľké množstvá kokosových paliem. Vďaka hojným zrážkam v monzúnovom období a vďaka existencií mnohých riek a riečok má Goa aj inak bujnú vegetáciu: na rozdiel od niektorých iných štátov v Indii, kde boli lesné porasty z veľkej časti vyrúbané, je asi jedna tretina územia v Goe zalesnená pôvodným džungľovým porastom. Okrem rôznych listnatých stromov a vzácnych drevín (ako napr. teakový strom) sú tu zastúpené stromy s orechmi kešu, s mangom, ďalej ananás a pod.
Okrem všadeprítomných kráv vykazuje príroda značnú populáciu líšok a divých prasiat; na pobreží a aj vo vnútrozemí žije veľké množstvo vtáctva, či už domáceho alebo sťahovavého. Goa je tiež známa veľkým počtom hadov, ktoré však na druhej strane prispievajú ku zníženiu počtu veľmi rozšírených hlodavcov.
[upraviť] Dejiny
Známe dejiny Goy siahajú do 3. storočia pred Kr., kedy Goa bola časťou severoindickej maurijskej ríše. V neskorších storočiach sa tu striedajú vládcovia dynastií satavahanov, čalukyanov, silharov a kadambdov. Roku 1312 pripadá Goa na krátku dobu sultanátu z Dillí, karnátakskí vládcovia z Vijayanagaru ju však znovu dobývajú. Od roku 1469 tu potom vládnu bahmánski sultáni a Mughalovia (Moguli) z Gulbargy, neskôr z Bižapuru.
Roku 1498 pristáva na západoindickom pobreží po oboplávaní Afriky Vasco da Gama. Portugalsko nechce iba ovládnuť lukratívny obchod s korením, ale robí si nárok aj ako nová koloniálna moc. Portugalský admirál Afonso de Albuquerque potom v marci a znova v novembri 1510 poráža vojská bižápurského mogula, obsadzuje Gou a ukladá tak základný kameň budúcej kolónie Portugalská India.
K dejinám Goy patrí meno Františka Xaverského. Tento spoluzakladateľ jezuitského rádu pricestoval do Goy v roku 1542, kde sa – napriek svojej neblahej úlohe počas inkvizície – tešil povesti dobromilného misionára. Xavier cestoval ďalej do Japonska a Číny, zomrel 1552 krátko pred dosiahnutím Číny a bol pochovaný neďaleko Kantonu. Podľa legendy bol jeho hrob neskôr otvorený, jeho údajne neporušené telo bolo potom 16 mesiacov po jeho smrti prevezené do Goy a tu pochované; roku 1622 bol Xavier vylásený za svätého a znovu pochovaný v bazilike Bom Jesus v meste Velha Goa.
Po získaní svojej nezávislosti 1947 sa India bezvýsledne pokúšala diplomatickou cestou dosiahnuť pripojenie Goy a ďalších portugalských osád k únii, nepomohli však ani uznesenia Valného zhromaždenia OSN. V decembri 1961 Gou India násilne obsadzuje, zle vyzbrojená a nepripravená portugalská armáda nekladie žiadny väčší odpor. Goa je (spolu s oblasťami Daman a Diú) zo začiatku ústredne ovládaná ako zväzové teritórium, 30. mája 1987 sa potom stáva 25. federálnym štátom.
[upraviť] Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Goy, takmer 1,4 milióna obyvateľov, má prírastok 14,9 %, hustota obyvateľstva je 363 na km², takmer 50 % obyvateľov žije v mestách. Miera alfabetizácie se pohybuje okolo 82 %. Miestnym jazykom je kónkánčina (väčšina obyvateľov hovorí aj anglicky, portugalsky dnes hovorí iba medzi 3 % a 5 % obyvateľov).
Približne 2/5 obyvateľov sú kresťanského vierovyznania, aj keď s mnohými prvkami hinduizmu, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani portugalským misionárom; časť obyvateľov má portugalské mená (portugalská koloniálna správa od začiatku podporovala zmiešané manželstvá). Vlastné moslimské obyvateľstvo je málo početné, počas turistickej sezóny tu však žije a pracuje značný počet obchodníkov a iných síl (najmä z Kašmíru).
Vplyv portugalskej koloniálnej nadvlády sa dodnes prejavuje vo zvykoch obyvateľstva. Pracovný čas patrí k najkratším v Indii (Goania dodržujú denne predĺženú poludňajšiu siestu), najobľúbenejšími sviatkami sú – okrem karnevalu – Vianoce a Nový rok.
[upraviť] Hospodástvo
Najdôležitejším odvetvím je turistika, nasledovaná poľnohospodárstvom. K ďalším dôležitým odvetviam patrí ťažba nerastov, konzervárenský priemysel, výroba umelých hnojív, lodná doprava, rybolov a výroba alkoholických nápojov. Istým motorom hospodárstva je aj skutočnosť, že Goa má relatívne bujnú štátnu správu a vysokú mieru emigrácie (čo ďalej znižuje mieru nezamestnanosti). V rebríčku hospodársky najúspešnejších štátov indickej únie zaujíma Goa tretie miesto.
V ťažobnom priemysle je možné menovať predovšetkým ťažbu železnej rudy, bauxitu a mangánu, okrem toho sa ťaží aj hrnčiarska hlina, vápenec a silikáty.
Iná výroba, prevádzkovaná často v malých a zastaraných manufaktúrach (výroba prírodného kaučuku, spracovanie sisalu), má iba lokálny význam, prispieva hlavne ku koloritu krajiny.
V poľnohospodárstve hrá významnú úlohu aj pestovanie ryže, ovocia a zeleniny, prosa, kokosových orechov a kešu, ďalej rybolov (s približne 40 000 pracovníkmi), ktorý je spravidla robený tradičným spôsobom (ale stále viac mechanizovaný používaním vlečných sietí). Poľnohospodárstvo poskytuje pracovné príležitosti značnej časti obyvateľstva.
[upraviť] Turistika
Celkovo 101 km pobrežia, z veľkej väčšiny dlhé, široké a viac menej prázdne pláže, lákajú už desaťročia turistov z celého sveta – označenie sun'n'sand, teda „slnko a piesok“, sa stalo príslovečným pre pobrežie Goy. Roku 2004 navštívilo Gou okolo dvoch miliónov turistov, z toho okolo 400 000 zahraničných turistov (prevažne v zimných mesiacoch; turisti z Indie navštevujú Gou najmä v lete).
Ďalším magnetom sú priaznivé klimatické podmienky (predovšetkým v zime), architektúra (početné portugalské koloniálne stavby z minulých storočí, ale aj hindské chrámy), ako aj pre Európana nie celkom cudzie civilizačné dedičstvo bývalej portugalskej kolónie: veľmi neproblematická symbióza hinduizmu, kresťanstva a islamu.
Kuchyňa v Goe, ktorá je známa juhoindickými, arabskými a portugalskými vplyvmi, patrí k najznámejším v Indii (Goa je tiež jedným z mála území v Indii, kde si v jednej reštaurácii možno objednať okrem hydiny a rýb bravčové a hovädzie mäso, najčastejšie mierne korenené; alkoholické nápoje sú voľne v predaji).
Spolu so skutočnosťou, že Goa prosperuje aj hospodársky, si tento štát vydobyl prívlastok „India pre začiatočníkov“: Goa temer nepozná chudobu, žobrákov, procesie chorých leprou, ani katastrofálne chudobné štvrte, ako sú známe z miest ako Madras (Chenai), Kalkata alebo Bombaj (Mumbai). Goa má pomerne dobrú turistickú infraštruktúru.
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- Úradná strana vlády Goy(po anglicky)
| Indické štáty a teritóriá |  |
|---|---|
| Ándhrapradéš | Arunáčalpradéš | Ásam | Bihár | Čatísgarh | Goa | Gudžarát | Harijána | Himáčalpradéš | Džammú a Kašmír | Džharkhand | Karnátaka | Kérala | Madhjapradéš | Maháraštra | Manípur | Meghálaj | Mizorám | Nágsko | Urísa | Pandžáb | Radžastan | Sikkim | Tamilnádu | Tripura | Uttaránčal | Uttarpradéš | Západné Bengálsko | |
| Zväzové teritóriá: Andamany a Nikobary | Čandígarh | Dádra a Nagar Havelí | Daman a Diú | Lakadivy | Puttučéri | |
| Teritórium hlavného mesta: Dillí | |
