Bošany
Z Wikipédie
| Bošany | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trenčiansky |
| Okres: | Partizánske |
| Región: | Stredné Ponitrie |
| Poloha: | 48° 35' 00" s. š. 18° 12' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 174 m n.m. |
| Rozloha: | 15,590 km² |
| Počet obyvateľov: | 4261 (31.12.2006) |
| Hustota obyvateľstva: | 275 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1183 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 542733 |
| EČV: | PE |
| PSČ: | 956 18 |
| Telefónna predvoľba: | 0 38 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | SNP 112 |
| Web: | www.bosany.sk |
| E-mail: | oubosany@stonline.sk |
| Telefón: | 542 72 97 |
| Fax: | 542 72 97 |
| Politika | |
| Starosta: | Ing. Pavel Štros |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Bošany sú obec na Slovensku, ktorá leží na hranici Trenčianskeho kraja a Nitrianskeho kraja a je vzdialená cca. 122 km severovýchodne od Bratislavy.
Obsah |
[upraviť] História
Osídlenie bolo už od praveku, slovanské sídlo v čase Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1183, kde sa spomína ako Bossa. Názov obce vznikol z mena Boš (Bohuš, Bohumír). Z ďalších písomných správ sa dozvedáme, že v 17. storočí bol majiteľom úrodnej nížiny Diviak po Bošany rod Diviakovcov a Bošany boli ich dedičným majetkom. Neskôr prevzali názov Bošany i do svojho priezviska - Bossanyiovci. V roku 1593 sa spomínajú Veľké a Malé Bošany v súvislosti s majetkovým sporom medzi rodmi. Po pripojení Malých Bošian (1924) a Baštína (1960) sa utvorila veľká stredisková obec. Po oslobodení sa v obci začala rozvíjať moderná skupinová a individuálna výstavba. V rokoch 1976 - 1979 tu bolo postavené panelové sídlisko Lúžok.
[upraviť] Poloha
Bošany sa rozprestierajú na strednom toku rieky Nitra, po obidvoch jej brehoch, v blízkosti s Bebravou a Vyčomou. Bošany z juhovýchodu obklopuje pásmo Tribečských vrchov, zo západu výbežky Považského Inovca a zo severu Strážovské vrchy. Ani jedno z pohorí nezasahuje priamo do obce. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 174 m. n. m., najvyššia je 239 m (Plánička). Obec leži v Trenčianskom kraji na hranici s Nitrianským krajom. Patrí do okresu Partizánske. Okresné mesto je vzdialené cca. 12 km. Od okresného mesta susedného okresu, Topoľčian, vzdialené cca. 9 km. Neďaleko Bošian sa nachádza obec Sádok. Východne od Sádku sa nachádza obec Klátova Nová Ves. Z východnej strany sa nachádza obec Turčianky. Bošiansky chotár svojej severnej časti prechádzal na pravý breh rieky Nitry, kde susedil s Chynoranmi. Západnú hranicu Bošian uzatvarajú chotáre Chlebian a Krušoviec.
[upraviť] Povrch
Bošany ležia v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny. Dnešná podoba Bošianského chotára je výsledkom zvláštneho pôsobenia prírodných síl a človeka. Terén je na západnej a severozápadnej strane úplne rovinatý. Smerom na východ mierne stúpa do zmenených svahov. Obec má rozlohu 1 559 ha. Povrch chotára tvoria treťohorné usadeniny, pokryté riečnymi uloženiami a sprašou. Do územia obce nezasahuje žiadne pohorie, ale v okolí sú Tríbečské vrchy, Vtáčnik a Strážovské vrchy.
[upraviť] Podnebie
Bošany svojou polohou patria do oblasti mierne teplej s ročným zražkovým priemerom 350 – 700 mm. Klimatická oblasť sa zaraďuje do mierných zemepisných šírok. Priemerná teplota v januári je od -2 °C až -3 °C a v júli 19 °C až 20 °C. V lete je 60 % zrážok a v zime 40 % zražok. Akumulácia medzi najteplejším mesiacom sa pohybuje okolo 22 °C. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 9 °C do 10 °C. Trvanie snehovej pokrývky je 6 - 103 dní. Priemerná výška snehovej pokrývky je 22 cm.
[upraviť] Vodstvo
Cez Bošany preteká rieka Nitra, ktorá pramení pod Reváňom na svahoch Malej Fatry a svojho času patrila medzi najrybnatejšie rieky Slovenska. V dôsledku záplav je koryto rieky vyregulované a dnes má tvar písmena U. Prietok vody v rieke je regulovaný pomocou dedinskej hate, postavenej na sídlisku Lúžok. Rieka má dva prítoky: prítok rieky Vyčomy a Bebravy. Jazero v Bošanoch nie je, ale na uspokojenie kúpania chtivých l'udí stačí aj spomínaná hať. Spodné vody nie sú hlboké a vykazujú vysokú tvrdosť. Majú veľmi veľký hospodarský význam. Sú zdrojom pitnej a priemyselnej vody a ich množstvo a kvalita je hlavným faktorom hospodarského rozvoja a prosperity. Rieka Nitra je sučasťou úmoria Čierneho mora. Najvyšší vodný stav má tok v marci, v čase topenia snehu. Najvyraznejší pokles hladiny má v septembri, čo zapričiňuje negatívna vlahová bilancia.
[upraviť] Pôdy
[upraviť] Pôdne typy
Bošany sa rozprestierajú na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, kde sú nivné pôdy. Nivné pôdy sú na Nitrianskej nive a na dolných tokoch vačšich prítokov Nitry a Bebravy. V okolí rieky Nitry sa vyskytujú glejové nivné pôdy. Nachádajú sa tu aj hnedozemné pôdy, pred Sádkom a Partizánskym.
[upraviť] Pôdne druhy
Zastúpenie pôdnych druhov nie je veľmi pestré. V pahorkatinách je zastúpená hlinitá pôda. Najväčšie zastúpenie majú pôdy hlinité, ktoré sú ľahko obrabateľné a úrodné. Tiež sú tu aj ilovitohlinité pôdy. Spraše Nitrianskej pahorkatiny ohrozuje erózia, preto sa musí venovať pozornosť a starostlivosť pôde.
[upraviť] Rastlinstvo
Vzhľadom na mierne teplú oblasť je rastlinstvo v oblasti Bošian rôznorodé. Strieda sa tu teplomilné rastlinstvo so suchomilným. Pôvodná vegetácia zaznamenala výrazne zmeny. Pôvodné lesy nížin boli premenené na polia. Pri pestovaní kultúrnych rastlín sa rozšírila burinná vegetácia. Pozdĺž rieky rastú najmä jelše, vŕby, na brehoch rôzne druhy tráv: stoklas jálový, ovsík obýčajný, lipnica lúčna a reznačka laločnatá. Priamo v obci sa darí gaštanom, javorom, agátom a samozrejme všetkým druhom ovocných stromov. Výskyt topoľov je hlavne v oblasti futbalového a školského areálu. Častý je aj výskýt brezy a orecha. V záhradkách obyvateľov nájdeme kvietky od snežienok, fialiek, narcisov a tulipánov po ruže, muškáty a rôzne iné okrasné kvety a kríky.
[upraviť] Živočístvo
Bohatstvo živočístva v súčasnosti je výsledkom dlhodobého vývoja. Obyvatelia Bošian chovajú vo svojich dvoroch domáce zvieratá - sliepky, kačice, husi, ošípané, kozy, morky, holuby, zajace, mačky, psy a hovädzí dobytok, kone, kravy a niektorí aj včely a ovce. Z voľne žijúcich živočíchov sa tu vyskytuje mnoho obojživelníkov: ropucha zelená, ropucha obyčajná a skokan hnedý.
Z cicavcov: netopiere, kuna, jež, lasica a tchor. Najznámnejšie hlodavce napríklad: hraboš, myš, potkan a syseľ. Z ulitníkov tu nájdeme slimákov. Z vtáctva tu tiež vidíme: pipišky, lastovičky a hrdličky. Rozširený je aj drozd čierny a škorec. K živočíchom, ktoré najdú stravu v blízkosti človeka patria pavúky, šváb obyčajný, ros domový, voš, mravce, osy, motýle, komáre a muchy. V poli stretneme aj jarabicu poľnú, bažanta i prepelicu.
[upraviť] Chránené územia
Prírodné bohatstvo,ktoré v súčasnosti máme, treba zachovať aj pre budúce generácie. Preto vznikol komplex chránených území. Hoci ich je v našom i susednom okrese vel'a, ani jedno do priestoru obce a okoliu priamo nezasahuje.
Chránené živočíchy: jašterica stromová a užovka stromová.
Chránené stavebné pamiatky: K chráneným stavebným pamiatkam patria plastiky svatých - sv. Floriána a sv. Antona.
[upraviť] Obyvateľstvo
Počet obyvateľov:
V roku 1869 v obci žilo 1 259 ľudí. V sučasnosti žije v obci trvalo osídlených 4 430 (31.12. 2005) obyvateľov, z toho:
- žien - 2162
- mužov - 2145
Priememá hustota obyvateľstva je 291 obyv./km2. Priemerný vek obyvatel'ov je 35 rokov.
Národnosť:
Väčšina občanov je slovenskej národnosti - 98,9 %. Menej je nemeckej a rómskej národnosti - 0,2 %. Najmenej je českej, pol'skej a maďarskej národnosti - 0,1 %
[upraviť] Vierovyznanie
- Rímsko-katolícke - 86,5 %
- Evanjelické náboženstvo - 1,2 %
- Pravoslavné náboženstvo - 0,05 %
- Bez náboženského vyznania - 5,3 %
- Iné náboženstvá - 0,02 %
[upraviť] Poľnohospodárstvo
V stredoveku na území Bošian bol les, háje a močariny. Vzrástol počet obyvateľstva od 14. storočia. V zrástala aj potreba novej poľnohospodárskej pôdy. V roku 1950 tu bolo založené prvé JRD. V súčasnosti je na území obce lokalizované jedno zo stredísk poľnohospodárskeho podniku AGRO-COOP Klátova Nová Ves, a.s.. Sedliaci preto začali klčovať nekultivovanú pôdu a zakladali nové polia. Úrody obilia skladovali v zemných sýpkach. Dnes, keď je chotár obce úplne odlesnený, jeho celá plocha sa využíva na poľnohospodárstvo. S kultivovaných rastlín sa pestuje: pšenica, jačmeň, kukurica, raž, zemiaky, cukrová a kŕmna repa, mak a repka olejná. Z krmovín je to predovšetkým ďatelina a rôzne zmiešaniny. V záhradách obce sa darí: jabloniam, hruškám, čerešňiam, slivkám, orechom a iným ovocným stromom. Pestujú sa tu aj egreše, ríbezle a vínna réva. Polia patria zväčša do poľnohospodárskeho družstva Vyčomy. Dedinskí pestovatelia sú zase organizovaní vo zväze záhradkárov.
[upraviť] Priemysel
Bošany sú známe svojou kožiarskou tradíciou, ktorá siaha do 50-tych rokov 18-teho storočia. Vtedy bola založená továreň na výrobu koží. V tom čase prišiel do Bošian rakúsky podnikateľ, majiteľ garbiarskej továrne v Kremži Adolf Schmidt, ktorý chcel nakúpiť stromovú kôru potrebnú na spracovanie koží. Schmidtovi sa zapáčil areál majera i mlyn a založil ďalší garbiarský podnik. Bošany mali výhodné podmienky na spracovanie koží predovšetkým kvôli dostatku vody v rieke Nitre a lesov, ktoré ukrývali stromovú kôru potrebnú na výrobu moridla. Začali sa vyrábať hnacie remene a výrobky pre armádu, neskôr aj obuv (tzv. bagandže). Po smrti A.Schmidta v roku 1899 sa stal majiteľom jeho zať Július Leidenfrost, ktorý zaviedol výrobu laku. Keď sa začala l. svetová vojna vyrábali sa remene na pušky, opasky, chrániče na poľné lopatky, postroje na kone a iné. V roku 1930 kúpil Bošanskú garbiareň za 4 milióny Sk Tomáš Baťa, ktorý začal s výrobou obuvi. l. januára 1953 po reorganizácii priemyslu bol utvorený podnik nesúci súčasný názov Koželužne Bošany. Baťa postavil aj obyvateľom obce vo Veľkých Bošanoch tzv. Baťove domy Červenú kolóniu), ktorá nesie toto pomenovanie dodnes. Dnes je závod zatvorený. Je však nádej, že výroba bude rozbehnutá. V prevádzke je zatiaľ čistička vody a pár firiem napr. Rialto, atď.
[upraviť] Doprava
V minulosti Bošany ležali na dôležitej cestnej križovatke medzi stredným a západným Slovenskom, na rozhraní Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej stolice. I dnes obec Bošany leží na jednej z dvoch významných ciest spájajúcich Nitru s Horným Ponitrím. Dolné Pohronie spája z Bošanmi cesta vedúca cez Klátovu Novú Ves. Pre ich dobrú polohu boli už v minulosti jarmočným mestom. Po vzniku továrne a jej rozmachu bolo spojenie takmer s každou dedinou a mestom v okolí. Železničná doprava je umiestnená trochu mimo obce, preto osobná a železničná doprava nie je tak využitá. Lepšie je to s nákladnou železničnou dopravou, ktorá má v Bošanoch ideálne podmienky.
[upraviť] Kultúra
V minulosti mali Bošany bohatý kultúrny život. Po založení divadla si už v roku 1912 mohli Bošanci pozrieť prvú ochotnícku divadelnú hru „Za slobodu“. Veľkej obľube sa tešilo kino, ktoré dnes už neexistuje. Bošianská dychová hudba svojimi vystúpeniami rozdávala radosť občanom obce i okolia. Zachovala sa dodnes, hoci v trochu zmenšenej podobe. V obci nechýbal ani spevácky zbor. Prvý vznikol v roku 1921 a v roku 1974 si Zväz žien založil nový, ženský spevokol. Telovýchovné športové kluby dosahujú i dnes výborné výsledky hoci ich finančná situácia je zlá. Je tu zväz požiarníkov, invalidov, záhradkárov, chovateľov a kynologický klub. Mládež sa stretáva v kluboch skautov alebo vo Farskom pastoračnom centre, ktoré sa nachádza vedľa kostola. Obec je známa svojím jarmokom, ktorý nadväzuje na staré jarmočné tradície. Úroveň kultúry by pozdvihol rozostavaný nový Kultúrny dom, ktorý sa však kvôli chýbajúcim financiám málo využíva. Klub dôchodcov oživuje staré tradície a zvyky a ukazuje mladým život v minulosti.
[upraviť] Školstvo
Prvý doklad o existencii školstva je z roku 1584. V školskom roku 1937-38 bola otvorená v kaštieli terajšieho Parku hrdinov meštianská škola. Prvým riaditeľom sa stal Alexander Ondrášik. V roku 1950 chodilo do školy 698 žiakov, bolo 18 učební a učilo sa na 5 miestach. V auguste roku 1961 bol otvorený nový školský areál, ktorý mal 17 učební, telocvičňu a športové ihriská. Školu navštevovali aj žiaci zo susedných dedín. Od roku 1950 bola zriadená hudobná škola. V roku 1959 bola založená prvá materská škôlka pre 15 detí. Ďalej bol vybudovaný objekt detských jaslí pre 80 detí. V súčasnosti máme 1 materskú škôlku, ktorá sa nachádza sa na sídlisku Lúžok a má 4 triedy. V obci boli jasle, ale tie sú z finančných dôvodov zrušené. Základná škola je na školskej ulici. Riaditeľom školy je RNDr. Jana Kontúrová a zástupkyňami sú : p.uč. Katarína Schneidgenová a p.uč. Gajdošíková. Skladá sa z 2 budov. V prvej budove sú žiaci prvých a druhých tried, je tu tiež jedáleň a školský klub mládeže. Druhá budova sa delí na blok A, B. Naša škola má 542 žiakov, 24 tried, 33 učiteľov a 13 nepedagogických učiteľov. V bloku A sa nachádza riaditeľňa, zástupcovňa, p.tajomníčka a kancelária výchovného poradcu. Základná škola dosahuje pravidelne dobré výsledky v rámci Slovenska v športovej činnosti i vo vedomostných súťažiach či olympiádach. V Bošanoch nechýba ani ZUŠ, SOU-Kožiarske bolo premiestnené do Partizánskeho.
[upraviť] Zdravotníctvo
Bošany májú nové zdravotné stredisko, ktoré sa nachádza na ulici M.R.Štefánika v budove bývalého OÚ - Kožiarského. Sú tu dve praktické lekárky pre dospelých: Dr. Tvrdá a Dr. Matejová, čelustno-ortopedická Dr. Ludvik Grunvald, gynekologická ambulancia Dr.Anton Nemčik a detský lekár pre deti a dorast Dr. Anna Vincze a oš. sestra Slávka Hulíková. Pri detskej lekárke je aj lekáreň Amadeus. Ochorenia chrupu lieči zubný lekár Mudr. Jozef Škripec, ktorý má sídlo pri bývalom zdravotnom stredisku na Moyzesovej ulici a oš.sestra Gáliková. Pohotovostná služba v obci nie je, najbližšie je pohotovostná služba Nemocnica s poliklinikou Partizánske alebo Topoľčany.
[upraviť] Infraštruktúra
[upraviť] Maloobchodná sieť
Prevládajú v nej predajne potravín, ktorých je 12 (napr. Kavo,Ilva, Wodan, Non-stop…), ďalej sú tu 3 predajne mäsa (Mäso-údeniny, Mäso, Agro-group), pekáreň Ďurkovič, drogériu, odevné predajne (Ivana, Bajka, Ibis, Janiva, Nimos, Antex, Mariatex, Kortex) metrový a bytový textil - Milka, domáce potreby, predajňu nábytku - Nábytok, koberce a textil, predajňa elektrotechniky - Asyx., tri novinové stánky, potreby pre záhradkárov - Záhradkárske potreby, čerpaciu stanicu Slovnaft.
[upraviť] Služby
Služby našim občanom poskytuje: Slovenská pošta, požiarna zbrojnica, Slovenská sporiteľňa, komerčno-právna kancelária, pohrebná služba, zakázkové krajčírstvo, štyri kaderníctva, zlatníctvo, videopožičovňa, opravovňa obuvi, stávkové kancelárie - Niké, Formula, Keno 10 a Športka, zámočníctvo - Profil. Ďalej je tu hotel Orange Dream, reštaurácia: Jana, penzión Dávid. Krčmy a hostince: napr. Kameň, Hostinec u Rybára, Hostinec u Paterka, Hostinec pri Mlyne, kasíno.
[upraviť] Stavebné pamiatky
V obci sú rôzne stavebné pamiatky. Jednou z nich je aj renesančný kaštieľ, ktorý pochádza z roku 1550, ale nadväzuje na staršiu gotickú stavbu. Staval sa ako štvorkrídlový opevnený s nárožnými vežami. Bossanyiovci však stačili postaviť iba dve dvojpodlažné krídla s dvomi vežami a jedno jednopodlažné. Nedokončenú stavbu mala nahradiť reprezentačná vonkajšia úprava - nepomerne vysoké štítové steny (zakrývajúce strechou) sú zakončené štítovými atikami. Zachované sú aj zvyšky gotickej výzdoby fasád, renesančná grafitová výzdoba, valené klenby a baroková štuková výzdoba. Druhý klasicistický kaštieľ pochádza z roku 1776, stojí uprostred obce v parku. Je to dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou v nárožiach. K ďalším pamiatkám patria: rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa z roku 1777, dve kaplnky a plastiky svätých - sv. Floriána a sv. Antona v strede Bošian.
[upraviť] Známe osobnosti obce
Medzi občanov, ktorí sa zaslúžili o dobré meno Bošian patria jednotlivci z radov garbiarov, roľníkov, kňazov, lekárov a iných. K najvýznamnejším patrí J. CH. Korec, nitriansky sídelný biskup a kardinál. Ďalším významným rodákom je Otto Berger, zakladateľ stávkových kancelárii Niké, elektrotechnický inžinier, vynálezca a odborník vo svojom odbore, bol autorom významných objavov v tejto oblasti. Rastislav Kostka a Andrea Kostková patria k mladšej generácii, momentálne v Bošanoch nežijú. Preslávili sa v športovej činnosti vo futbale a v hádzanej. A nesmieme zabudnúť ani na Jána Fábika - výtvarníka a kronikára obce, podľa jeho návrhu bol zhotovený erb Bošian. Študoval na BŠP v Zlíne, bol aj dlhoročným prispievateľom podnikového časopisu Budovateľ (predchodca časopisu Tempo). Namaľoval Bošiansky kostol, ktorý bol odovzdaný pápežovi Jánovi Pavlovi II.
[upraviť] Príbehy, povesti, vtipy
[upraviť] Povesť o Bošianskom kostole:
Do dediny prišiel svojho času cirkusant, ktorý vlastnil medzi zvieratami aj osobitne chovaného býka, s ktorým sa pýšil široko- ďaleko. Vtedajší zemepán sídliaci v staršom kaštieli mal v tom čase bežnú zvyklosť: dobre živeného a cvičeného medveďa, ktorý bol ozdobou panského dvora. Majitelia oboch zvierat sa kvôli senzácii dohodli, že svoje zvieratá vyskúšajú vo vzájomnom boji. V dohodnutý deň po náležitej príprave a záujme divákov z obce i širokého okolia, pustili zvery-zápasníkov do arény, aby preukázali svoje umenie a hlavne silu, s ktorou sa do seba pustili. Po ťažkom a namáhavom boji za búrlivého pokriku zvedavcov zvíťazil panský medveď. Statočný býk cirkusanta podľahol zraneniu, ktoré mu spôsobil hrdinský macko. Nesmierne šťastný pán gróf na pamiatku svojho hrdinu dal vyhotoviť sochu svojho obľúbeného zvieraťa, ktoré ho takto preslávilo a túto sochu nechal osadiť na vežu kostola, kde drží v objatí kríž - symbol kresťanstva.
| Mestá a obce okresu Partizánske (1+22) | 31.12.2003 |
|
Bošany | Brodzany | Hradište | Chynorany | Ješkova Ves | Klátova Nová Ves | Kolačno | Krásno | Livina | Livinské Opatovce | Malé Kršteňany | Malé Uherce | Nadlice | Nedanovce | Ostratice | Partizánske | Pažiť | Skačany | Turčianky | Veľké Kršteňany | Veľké Uherce | Veľký Klíž | Žabokreky nad Nitrou |
|
