Veľký Klíž
Z Wikipédie
Veľký Klíž | |
---|---|
Erb | Vlajka |
Mapa | |
Základné údaje | |
Kraj: | Trenčiansky |
Okres: | Partizánske |
Región: | Hornonitrianský |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | m n.m. |
Rozloha: | km² |
Počet obyvateľov: | 916 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | {{{Hustota obyvateľstva}}} obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 505731 |
EČV: | PE |
PSČ: | 958 45 |
Telefónna predvoľba: | 0 38 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | |
E-mail: | |
Telefón: | |
Fax: | |
Politika | |
Starosta: | |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Veľký Klíž je obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Mestá a obce okresu Partizánske (1+22) | 31.12.2003 |
Bošany | Brodzany | Hradište | Chynorany | Ješkova Ves | Klátova Nová Ves | Kolačno | Krásno | Livina | Livinské Opatovce | Malé Kršteňany | Malé Uherce | Nadlice | Nedanovce | Ostratice | Partizánske | Pažiť | Skačany | Turčianky | Veľké Kršteňany | Veľké Uherce | Veľký Klíž | Žabokreky nad Nitrou |
[upraviť] Histótia
Samostatná histótia obce Veľký Klíž je úzko spojená s dejinami Klížskeho opátstva. Obec Klíž je prastarou osadou, ktorá existovala už v čase, keď hranice Uhorska siahali na Hornú Nitru. Za hranicami bolo tzv. "confinium" - medzihraničie. Dôkazom sú miestopisné názvy tohto kraja: Clausum (odtiaľ názov Klíž) - znamenajúce Krajinská brána, Keukapu - kamenná brána, Uherce, Brodány, Vrch Osečno atď.. V okolí boli tri benediktínske kláštory: Klíž, Staré Krásno a Ludanice. Prvý historický záznam o kláštoré v Klíži pochádza z r. 1230 v ktorom sa spomína mních z Klíža pri jednej pravote v Ostrihome. Z listiny kráľa Ondreja III. sa dá zistiť, že kláštor už jestvoval v roku 1074-1077. Kláštor bol pravdepodobne postavený za brata Gejzu I - Ladislava, ktorý tu bol "údelným kniežaťom". Tomu nasvädčuje nájdený poklad mincí v r. 1913 v chotári obce Dolné Chlbany a to : (2 mince sv Štefana, 6 mincí Bélu I, 1618 mincí Gejzu ako údelného kniežata a 30 mincí Gejzu I už ako krála.). Prvý opát o ktorom je zmienka je Albert (1293). Daľší známy opát Ladislav v roku 1321 (6 rokov po smrti Matúša čáka) žiadal potvrdiť majetky opátstva u Karola Róberta (kráľ v rokoch 1038 - 1342), ktoré zhabal opátstvu Matúš Čák. S poverením Karola Róberta nitrianska kapitula majetky potvrdila. Dalej nasledovali opáti Ján I, Juraj (1347) a opát Ján II (1352). V tomto čase sú v listinách spomenutý prví cudzí osadníci. Posledný známy opát v XIV. storočí bol Ladisla. Zdroj: http://www.velkykliz.szm.sk/