Malé Kršteňany
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
| Malé Kršteňany | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trenčiansky |
| Okres: | Partizánske |
| Región: | Stredné Ponitrie |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | m n.m. |
| Rozloha: | 5,6 km² |
| Počet obyvateľov: | 504 (31.12.2006) |
| Hustota obyvateľstva: | 90 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1255 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 505129 |
| EČV: | PE |
| PSČ: | 958 03 (pošta Partizánske 3) |
| Telefónna predvoľba: | 038 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | č.105 |
| E-mail: | obecnyuradmk@mail.t-com.sk |
| Telefón: | 038/748 5210 |
| Fax: | 038/748 5091 |
| Politika | |
| Starosta: | Jaroslav Kopál |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Malé Kršteňany sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Obsah |
[upraviť] Prírodné pomery
Obec leží na styku výbežku Strážovských vrchov a juhozápadnej časti Hornonitrianskej kotliny.
[upraviť] Názov
Názov obce môže pochádzať z toho, že na biskupský salaš, ktorý bol známy od roku 1255 chodili kňazi krstiť deti pastierov, prípadne od mena Kršten (Kristián), od slova Tŕstie. Ale najpravdepodobnejšie je to, že názov obce môže pochádzať z toho, že predkom tekovských Huňadyovcov je Adam Naď z Hunadskej stolice, ktorý v roku 1607 získal majetok a kúriu v Malých Kršteňanoch, ktoré sa stali prídomkom rodu de Kis Kresztyímu.
[upraviť] História
História a vznik obce Malé Kršteňany nieje doposiaľ dostatočne objasnená. Najstaršou písomnou zmienkou, ktorá sa dodnes zachovala o živote v obci je Historia Domus, ktorá je písaná od roku 1800 a je písaná po latinsky, maďarsky a slovensky. Začal ju písať správca farnosti Jozef Dubina, dodnes nie je známe, či tento duchovný bol rodákom z obce, pretože aj dnes je týchto mien v obci pomerne veľa. Správca farnosti píše, že už v roku 1255 bola na mieste dnešného kostola postavená kaplnka, ktorú postavili pastieri na biskupskom salaši, kam chodili kňazi krstiť deti týchto pastierov. Pretože tento údaj je najstaršou písomnou zmienkou o obci, považuje sa za základný rok vzniku obce. Dobre datované hroby z 12. storočia sú indíciou existencie kostola už v tomto období.
31. augusta 1271 podpísal uhorský kráľ Štefan V. listinu, ktorou potvrdzuje nitrianskemu biskupstvu i vlastníctvo majetkov v Malých Kršteňanoch. Od 14.storočia sa obec uvádza ako majetok patriaci hradu Veľké Uherce a takisto ako majetok už spomínaného Nitrianskeho biskupstva až do 19. storočia. Zo šľachtických rodov ako majitelia obce sú známe rody: Ostrožie, Forgáč, Dóczy a Šimoni.
V roku 1310 pri pustošení vojsk Matúša Čáka bolo 50 rodín (približne 250 ľudí) nútených rozobrať svoje drevené domy a odsťahovať sa na panstvá Matúša čáka Trenčianskeho do okolia Bánoviec nad Bebravou. V rokoch 1682 - 1683 obec zasiahli pustošivé vpády tureckých vojsk.
Prvá správa o farnosti pochádza z roku 1332 a až do roku 1767 patrila k farnosti aj filiálka Synan (dnes Šimonovany). Podľa údajov z týchto rokov bol malokršteniansky kostol zasvätený Kráľovnej anjelov, dnes je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1776 prešla obec z rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy pod novovytvorenú Banskobystrickú diecézu. Utvorenie banskobystrického biskupstva schválil pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium Principum, na podnet cisárovnej Márie Terézie. V roku 1798 zničil požiar vtedajšiu faru.
V roku 1896 dva požiare po sebe zničili takmer celú obec. V roku 1916, počas prvej svetovej vojny boli z kostola ukradnuté dva zvony na vojnové účely. V roku 1924 až do úplnej prestavby v roku 1933 musel byť kostol zatvorený pre nevyhovujúce podmienky. Prestavba kostola začala na jeseň v roku 1932 za pôsobenia Dp. Lukáša Berenyiho. 5. júla 1933 bol kostol slávnostne posvätený za veľkého počtu veriacich vdp. dekanom z Bystričian. Počas prestavby kostola bola zrušená aj rodinná hrobka rodiny Huňadyovcov, nevieme však už, či sa táto hrobka nachádzala priamo v kostole, alebo v okolí kostola. Kostol bol prestavaný od základov okrem veže. Veža je pôvodná z približne 13.-14. storočia.
V roku 1928 začal podnikateľ Aois Sova ťažbu dolomitu. Surovina bola zaslaná na expertízu, kde sa zistilo, že ide o veľmi dobre prírodné hnojivo. Rozbor vykonal Dr. Stoklasa v roku 1930. Táto surovina dostala názov Galmag a obsahovala podľa vtedajších rozborov 50% MgO a 50% CaO. Ťažbou dolomitu sa poskytli pracovné príležitosti pre miestnych občanov. V tomto období technika povrchovej ťažby spočívala len v ručných nástrojoch, ako bol krompáč a lopata. Odvoz dolomitu zabezpečovalo miestne obyvateľstvo konskými záprahmi na železničnú stanicu do Veľkých Uheriec. Pri prácach došlo niekoľkokrát k nehodám, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete. Zahynuli pri tom Ignác Kopál, Jozef Riziky, Jozef Ištván a Ondrej Paulík. Ložisko dolomitu pri obci patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku.
5. júla 1931 v popoludnajších hodinách pri službách Božích udrel blesk do drevennej kaplnky, pričom usmrtil jednu ženu a šesť ďalších osoôb zranil.
Do života miestneho obyvateľstva sa negatívne zapísala druhá svetová vojna. V roku 1942 bola z obce do koncentračného tábora odvlečená štvorčlenná židovská rodina Bockových, ktorá mala živnosť v obchode so zmiešaným tovarom v strede obce. Po skončení vojny sa nikto z nich domov už nevrátil.
V jesennom období roku 1944, v čase potlačenia SNP boli do koncentračného tábora odvedení viacerí občania, partizáni: Vincent Gašparovič, František Riziky, Ján Riziky, Gustáv Riziky a Peter Obert. Vincent Gašparovič sa z koncentračného tábora nevrátil.
V čase SNP sa občania s najnutnejšími potrebami odsťahovali do miestnych hôr. zostali tu až do 9. septembra 1944, kedy bolo povstanie potlačené. 23-ročný Jozef Kováčik, účastník SNP, zahynul s ďalšími dvoma partizánmi v chotári obce. Všetci traja boli pochovaní na miestnom cintoríne, jedného z nich si po skončení vojny, po exhumácii odviezli do rodnej dediny. Druhý 23-ročný Ján Tokoš z obce Popudinské Močidlany je pochovaný na miestnom cintoríne.
Obec bola oslobodená 3. apríla 1945 vo večerných hodinách vojskami 2. ukrajinského frontu Červenej armády a vojskami rumunskej armády. Tento deň pripadol na utorok po Veľkonočnej nedeli. Prechod frontu si vyžiadal aj jednu obeť stal sa ňou 14-ročný Gejza Dubina, po zásahu delostreleckého granátu. Došlo i k požiaru jedného rodinného domu.
Od roku 1945 do dnešného dňa zanikli niektoré priezviská ako boli: Ďuriš, Vrbovskí, Lojko, Kaločaj, Bock a podobne. Z početného rodu Gašparovič žije dnes v obci už len jeden občan.
20. mája 1965 pri pretrhnutí hrádze s popolčekom v Zemianskych Kostoľanoch došlo k zaplaveniu záhrad lúk a pasienkov v chotári obce. Nános popolčeka z elektrárne Nováky obsahoval arzén, v dôsledku čoho bola zaplavená pôda viac ako 20 rokov nevhodná na pestovanie poľnohospodárskych produktov.
[upraviť] Kultúrne zaujímavosti
Významnou osobnosťou pochádzajúcou z obce je profesor PhDr. J. Kopál, literárny teoretik. V roku 1827 tu zomrel František Knapovský, osvetový a ľudovovýchovný pracovník náboženský spisovateľ. Stavebnou pamiatkou je pôvodne gotický kostol zo 14. storočia niekoľkokrát prestavaný.
Najpočetnejšie priezviská v obci sú Kopál = 41 občanov; Riziky = 36; Marko; Urík; Adamus; Dubina.
Dnes má obec 509 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní sa hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi 74,2% obyvateľov.
| Mestá a obce okresu Partizánske (1+22) | 31.12.2003 |
|
Bošany | Brodzany | Hradište | Chynorany | Ješkova Ves | Klátova Nová Ves | Kolačno | Krásno | Livina | Livinské Opatovce | Malé Kršteňany | Malé Uherce | Nadlice | Nedanovce | Ostratice | Partizánske | Pažiť | Skačany | Turčianky | Veľké Kršteňany | Veľké Uherce | Veľký Klíž | Žabokreky nad Nitrou |
|
