Al-Ma’mún

Z Wikipédie

Abu Džafár al-Ma’mún ibn Hárún ar-Rašíd (المأمون), tiež Abd Allah al-Ma’mún ibn Hárún ar-Rašíd (* 786 – † 833) bol siedmy chalífa dynastie Abbásovcov.

Al-Ma’mún sa narodil v septembri 786 v Bagdade ako syn legendárneho chalífu Hárúna ar-Rašída a perzskej matky.

Chalífa Hárún ar-Rašíd nariadil, aby sa po jeho smrti stal chalífom starší syn al-Amín a al-Ma’mún mal byť guvernérom Chorasánu a východného Iránu. Po al-Amínovej smrti mal nastúpiť na trón jeho brat. Chalífa al-Amín však obišiel svojho brata a nariadil, že nástupcom sa má stať jeho syn Musa. To viedlo ku konfliktu medzi bratmi, al-Ma’mún napadol Bagdad vojskom pod vedením generála Tahíra bin Husaina a víťazil. Po uzurpácii chalífskeho trónu vládol nejaký čas z mesta Merv v Chorasáne, neskôr však bol nútený vrátiť sa do Bagdadu.

Tahír bin Husain bol za svoje zásluhy vymenovaný za guvernéra Chorasánu, jeho politická moc však nebezpečne vzrastala, napriek al-Ma’múnovým snahám o centralizáciu moci. Tahírovci založili dynastiu ktorá formálne podliehala chalífátu, ale v skutočnosti ovládala Chorasán a priľahlé územia v rokoch 821 - 873.

Za vlády al-Ma’múna dosiahol chalífát Abbásovcov svoj kultúrny vrchol. V roku 832 založil al-Ma’mún v Bagdade inštitúciu zvanú Dom múdrosti (Bajt al-Hikma), v ktorej vznili preklady gréckych diel z oblasti filozofie, medicíny a prírodných vied. Najmä preklady filozofických diel prispeli k výkladu Koránu.

Následníkom al-Ma’múna sa stal jeho brat Al-Mu’tasim.