Al-Mu’tasim

Z Wikipédie

Abú Išháq al-Mu’tasim ibn Hárún, tiež al-Mu'tasim (* 794 – † 5. január 842) bol ôsmy chalífa dynastie Abbásovcov. Na trón nastúpil po svojom nevlastnom bratovi al-Ma’múnovi.

Al-Mu’tasim bol syn Hárúna ar-Rašída a tureckej háremovej otrokyne. Ešte pred nástupom na trón sa zúčastnil na potláčení povstania v Egypte a vo vojne proti Byzantskej ríši v rokoch 831 - 832. Chalífom sa stal v roku 833.

Jeho vláda je poznačená obmedzovaním iránskeho vplyvu v armáde a verejnej správe. Najmä v armáde sa mu to podarilo za pomoci tureckých vojenských otrokov - mamlúkov. V roku 836 sa al-Mu’tasim presťahoval do mesta Samarra, aby znížil napätie medzi obyvateľmi Bagdadu a svojimi tureckými vojakmi. To však dostalo jeho samého i jeho nástupcov do závislosti na tureckých jednotkách. Al-Mu’tasim je posledný z chalífov, ktorí vykonávali absolutistickú moc ešte osobne.

Za vlády al-Mu’tasima naďalej vzrastala moc dynastie Tahírovcov vo výchoperzskej provincii Chorasán. Tahírovci sa stali guvernérmi Samarkandu, Farghany a Herátu. Na rozdiel od ostatných provincií chalífátu Abbásovcov, ktoré boli pod prísnou kontrolou Bagdadu a Samarry, Tahírovské provincie boli oslobodené od platenia poplatkov a od politického dohľadu. Rastúca nezávislosť Tahírovcov významne prispela k úpadku moci Abbásovcov na východe ríše.

Následníkom al-Mu’tasima sa stal jeho syn al-Wátik.