Meleni
Mei he Wikipedia
Meleni | ||||||||||||||
Fakafaʻafaʻahinga fakasaienisi | ||||||||||||||
|
||||||||||||||
Hingoa kakato lōua | ||||||||||||||
Citrullus lanatus (Thunb.) Matsum. & Nakai Hingoa lea fakapilitānia: Watermelon |
||||||||||||||
Vakai ki he tala fakalahi:
Commons & Wikispecies |
Ko e meleni ko e fuʻu ʻakau siʻi ia mo e ngaahi foʻi fua lahi mo huʻohuʻa, manakoa ʻe he kakai Tonga kotoa pē. Ko e hingoa motuʻa ko e C. vulgaris.
[fatuʻi vahe] Ngaahi faʻahinga kehekehe
- meleni maka, Cucumis melo
- meleni ʻa e kumā, Cucumis callosus
[fatuʻi vahe] Hingoa ʻi he ngaahi lea kehe
- merēni (lea fakatahisi, lea fakakuki)
- meleni (lea fakahaʻamoa, lea fakatūvalu, lea fakaniuē)
[fatuʻi vahe] Tataku
- Hokohoko ngaahi ʻakau; Vaʻa fekumi ngoue Vainī
- Tongan dictionary; C.M. Churchward
- Plants of Tonga; T.G. Yuncker; BPB bulletin 220, Honolulu 1959