Rača (mestská časť)

Z Wikipédie

O miestnej časti totožnej s historickou obcou pozri Rača (miestna časť).

Rača (mestská časť)

Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Bratislavský
Okres:	Bratislava III
Región:	Bratislava a okolie
Poloha:	s. š. v. d.
Nadmorská výška:	154 m n.m.
Rozloha:	23,659 km²
Počet obyvateľov:	20 357 (2005)
Hustota obyvateľstva:	{{{Hustota obyvateľstva}}} obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	{{{Kód}}}
EČV:	{{{EČV}}}
PSČ:	{{{PSČ}}}
Telefónna predvoľba:	{{{Predvoľba}}}
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Bratislava-Rača, Kubačova 21, Bratislava 83106
Web:	www.raca.sk/
E-mail:	starosta@raca.sk
Telefón:	00421249112411
Fax:
Politika
Starosta:	Doc. MUDr. Ján Zvonár, CSc. (SMER-SD)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Rača je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III. Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Leží na východnom úpätí Malých Karpát a svojimi bohatými vinohradníckymi tradíciami patrí k najznámejším územiam. Tiež sa tu nachádzajú aj niektoré vzácne architektonické pamiatky - najvýznamnejšou z nich je katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba, ktorý sa spomína už v roku 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole. Rača sa delí sa na miestne časti: Krasňany, Rača a Východné. Nachádzajú sa tu železničné stanice Bratislava-Rača a Bratislava-východ.

[upraviť] Geografia

Rača leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát vo výške 174 m n.m.Súradnice sú približne 48° 13´ severnej zemepisnej šírky a 17° 09´ východnej zemepisnej dĺžky. Je vzdialená od centra Bratislavy približne 8 km. Okolie Rače je malebná krajina, ktorá leží na rozhraní dvoch prírodných celkov, Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Na vyššej priestorovej úrovni možno územie Rače rozdeliť na dve základné časti - nížinu a pohorie. Do chotára Rače patria Veľký Javorník (594 m n.m.), Malý Javorník (589 m n.m.), Veľká Baňa (444 m n.m.). Svahy tvorí hnedá viničná pôda, ktorá je základom pestovania kvalitnej vínnej révy. V súčasnosti však ustupuje výstavbe. Pod svahom prechádza chotár kontinuálne do nížiny. V nížine sa nachádza m.i.poľnohospodárska pôda. Račou preteká viacero potokov, najznámejší je Račiansky potok, v juhovýchodnej časti sa nachádza rybník Kalná.Rača zaberá plochu 23,6 km2 a žije tu takmer 21 tisíc obyvateľov.

[upraviť] História

Najstarší archeologický nález nájdený na území Rače pochádza zo staršej doby kamennej - je to sekeromlat asi z 3.-2. tisícročia pred n.l. Z dôb osídlenia Keltmi pochádzajú bronzové kruhy. Prvá písomná zmienka o Rači je z roku 1226. Je to kráľovská donačná listina, ktorou boli pozemky okolo osady Recha (Rača) až po Čiernu vodu dané zemepánom Jánovi a Petrovi a ich synom do vlastníctva. Toto územie dostali ako odmenu za vybudovanie hradnej strážnej veže a tiež za vzornú strážnu službu na Bratislavskom hrade.Vínna réva sa tu pestovala už za starých Rimanov. Ako Villa Racha sa spomína v roku 1237,vinohradnícky chotár siahal v stredoveku od hradného kopca a Karlovej Vsi až po Raču. Už privilégium kráľa Ondreja III. z trinásteho storočia, ktoré oslobodilo bratislavských vinohradníkov od platenia dane, spomína trojaké vinice: staré, obnovené a tie, čo majú založiť.a neskôr Mária Terézia uznala dekrétom z roku 1767 červené víno, ktoré je dnes známe ako Račianska frankovka, za vhodné na cisársky stôl. V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou, mala vlastného richtára aj kostol. Po vpáde Tatárov sem od 13. stor. prichádzajú nemeckí kolonisti. V polovici 15. storočia patrila Rača k devínskemu panstvu, neskôr sa na vlastníctve majetku podieľali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Po bitke pri Moháči (1526) sa do obce prisťahoval väčší počet Chorvátov. Od roku 1647 mala Rača výsady zemepanského mestečka. V roku 1732 sa udiala jedna z najtragickejších udalostí v histórii Rače. V máji vypukol požiar, ktorý sa za silného vetra rozšíril a v priebehu hodiny padlo za obeť ohňu 93 domov a 7 ľudí. Zhorela aj katolícka fara a farská kronika.

V roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia úradný a všeobecne platný urbár. V tom čase bola Rača najväčšia z obcí, ktoré dnes patria k Bratislave, mala 229 poddanských domov a 276 daňových poplatníkov, prevládalo už slovenské obyvateľstvo. V polovici 19. storočia mala Rača už 368 domov a 2421 obyvateľov. Počas revolúcie 1848/49 bol v Rači hlavný stan slovenských dobrovoľníkov, v júni 1849 navštívili Raču Štúr, Hurban a Hodža. V rokoch 1861-1894 pôsobil v Rači Móric Alster, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne. Z rokov prvej svetovej vojny sa nezachovali žiadne listiny. V roku 1921 mala Rača 4727 obyvateľov (väčšinu tvorili Slováci 69,85%, Česi 9,82% a Nemci 16,88%). V roku 1937 navštívil miestnu faru Andrej Hlinka, ktorý sa prihovoril občanom.Na začiatku roku 1939 navštívil Raču predseda Slovenskej vlády Jozef Tiso a v októbri 1939 navštívila faru celá slovenská vláda.

Počas druhej svetovej vojny padlo 16 Račanov, Rača bola oslobodená vojakmi ZSSR 3. apríla 1945. od 1. apríla 1946 sa stala Rača súčasťou Bratislavy. V parlamentných voľbách v máji 1946, ktoré boli na dlhú dobu posledné slobodné, Račania volili prevažne Demokratickú stranu, ktorá získala 47,9%. Počas socializmu Rača výrazne zvýšila počet domov (bytová a neskôr panelová výstavba). Ak v roku 1950 mala Rača 6987 obyvateľov, v roku 1980 to už bolo 21 918. Zvýšeniu výrazne napomohla výstavba Krasnian, Experimentálky, neskôr Komisárky a Zahumenice, na začiatku 80tych rokov aj rozšírenie bytového fondu na Východnom nádraží.Sídlisko Krasňany sa začalo stavať okolo roku 1950 a patrí k najstarším bratislavským sídliskám.

[upraviť] Názov

Obec Rača sa pôvodne označovala ako Villa de Récse (1322), neskôr sa stretávame s nemeckým názvom Rechendorf (1414), potom Retisdorf sive Reche, Recersdorf, Ratschdorf, z čoho napokon vzniklo pomenovanie Račišdorf. Názov obce sa po vzniku ČSR upravil na Račištorf, krátke obdobie (1920) niesla obec pomenovanie Raslavice. Od roku 1946 sa používa súčasný názov Rača.

[upraviť] Demografia

Podľa posledného sčítania v roku 2001 mala Rača 20 172 obyvateľov, 93,2% bolo slovenskej národnosti, 2,3% maďarskej, 2% českej a 2,5% tvorili ostatné národnosti. Podľa vierovyznania 60,3% obyvateľov bolo rímsko-katolíkmi, 5,4% evanjelici A.V., 0,8% grécko-katolíci a 27,1% tvorili ostatné vierovyznania a osoby bez vyznania. Podiel žien bol 52,7%.

[upraviť] Sakrálne stavby

Farský kostol v Rači

Na území obce sa nachádza viacero sakrálnych stavieb. Najvýznamnejšou z nich je katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba ktorý sa spomína už v roku 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole. Zvláštnosťou kostola je tvar jeho veže. Má gotický pôvod a stojí nad sanktuáriom iba na dvoch bočných múroch hrubých až 1,5 metra.Priestor sanktuária je v gotickom slohu. Vitrážové okná znázorňujú sv. Štefana kráľa, sv. Filipa a Jakuba, sv. Rodinu a sv. Margitu Alacogue. Nad sanktuáriom je freska znázorňujúca sv. Cyrila a Metoda. Fara v Rači sa môže pochváliť aj pôsobením významných osobností v úlohe správcov farnosti, ako Móric Alster, F. V. Sasinek,Vojtech Rudroff a iní. Kostol v nedávnej dobe prešiel rekonštrukciou.

Ďalšou sakrálnou stavbou je Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne v Rači. Kostol bol postavený v roku 1937. V Rači sa tiež ďalej Evanjelický A.V. kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1834-1835, modlitebňa Kresťanských zborov na Alstrovej ulici.

V súčasnosti (od roku 2007) je vo výstavbe Kostol sv. Jozefa v Krasňanoch, ktorého pozemok bol posvätený 18.marca 2007.

[upraviť] Miestna samospráva

Richtári od roku 1755 po rok 1938

Miestny úrad Rača

1755-1759 Pavol Katrič
1759-1771 Andrej Bednarič
1771-1772 Pavol Máťuš
1772-1776 Andrej Krampl
1776-1780 Andrej Bednarič
1780-1783 Martin Bordáč
1783-1789 Juraj Polakovič
1789-1793 Ondrej Liknár
1793-1797 Andrej Krajčovič
1809-1813 Jakub Krampl
1821-1825 Michal Havlovič
1833-1837 Jozef Bednarič
1837-1841 Jakub Krampl
1841-1845 Jozef Bednarič
1845-1849 Michal Lednár
1904-1908 Anton Krampl
1908-1912 Ludovít Brichta
1918-1919 Ludovit Lednár
1919-1927 Móric Wallner
1927-1929 Martin Lednár
1929-1931 Móric Wallner
1931-1932 Anton Luknár
1932-1938 Martin Lednár
V obdobia 1798-1808, 1814-1820, 1825-1833, 1850-1904 a 1912-1918 nie sú doklady

1939-1945
Počas Slovenského štátu resp. republiky bola funkcia richtára nahradená pozíciou komisára, táto funkcia však nebola samosprávna

1945-1990
Funkcia starostu nebola, bol nahradený predsedom Národného výboru, Národný výbor bol však súčasťou štátnej správy, všetky samosprávne funkcie boli zrušené.

Starostovia po roku 1989

1990-1994 Ing. Libor Pajdlhauser, CSc.
1994-1998 MUDr. Ivan Strnisko
1998-2006 RNDr. Pavol Bielik, CSc.
od 2006 Doc. MUDr. Ján Zvonár, CSc.