Primáty
Z Wikipédie
| Primáty | ||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||
| Primates | ||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Primatomorpha |
||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Primáty [v širšom zmysle] (po lat. Primates [sensu lato], Primatomorpha) sú rad cicavcov, do ktorého patria okrem iného všetky lemury, opice a ľudoopice, vrátane človeka. Tento rad zahŕňa okolo 350 druhov.
Názov je odvodený z lat. primates , čo je množné číslo od primas („jeden z prvých, znamenitý, vznešený“).
Obsah |
[upraviť] Telo
Ich tvar je rozmanitý: od maki veľkého ako myš až po 200 kg ťažké gorily.
Primáty sú prevažne stromové cicavce, sú teda dobre prispôsobení na šplhanie. Majú päťprsté uchopovacie končatiny. Všetky primáty okrem človeka majú palec na nohe a na ruke oddelený od ostatných prstov; úplne protistojný palec na ruke majú len ľudoopice a niektoré opice Starého sveta. Pohyb zlepšuje aj fakt, že kosti ramena a zápästia nie sú zrastené. Niektoré druhy majú chvost fungujúci pri pohybe ako „piata končatina“.
Na rozdiel od väčšiny cicavcov majú dobre vyvinutú kľúčnu kosť, predná končatina je veľmi pohyblivá. Všetky končatiny sú „voľné“ (teda nie je umiestnená pod telom ale vedľa tela).
Väčšina primátov má ploské nechty, ktoré nahradili pazúry (niektoré druhy však majú pazúry). Nechty sa vyskytujú iba u primátov a možno ich považovať za znak charakteristický pro tento rad.
Ďalším prispôsobením na život v korunách stromov je priestorové videnie. Oči primátov smerujú vpred. Väčšina primátov vidí farebne. Farebné videnie zrejme slúži na rozpoznanie zrelého ovocia.
Tvárová časť primátov je skrátená, dôsledkom je zlý čuch. Primáty majú vynikajúcí hmat.
Primáty majú veľké, kupolovité mozgovne. U primátov došlo k veľkému rozvoju mozgu, hlavne sivej kôry mozgovej a mozočka. Hneď po delfínoch majú primáty (okrem ľudoopíc) najväčší mozog v pomere k veľkosti tela, čo je zrejme dôvodom ich vysokej inteligencie.
U opíc Starého sveta sú samce väčšie ako samice. Naproti u opíc Nového sveta sú pohlavia sú rovnako veľké.
[upraviť] Výskyt
Vyskytujú sa v Južnej a Strednej Amerike, Afrike, na Madagaskare a v juhovýchodnej a východnej Ázii. Druh človek sa vyskytuje prakticky všade okrem Antarktídy, púští, častí pralesov a vysokých hôr. Najmä druh človek si v súčasnosti väčšinou vytvára komplexné umelé obydlia a veľké zoskupenia obydlí, vyrobené z rozličných (často ním samým umelo vyrábaných) materiálov.
Primáty (okrem človeka) žijú najmä v tropických dažďových lesoch a najmä na stromoch.
V súčasnosti žije asi 350 druhov primátov.
[upraviť] Správanie
U primátov, najmä u ľudoopíc a špeciálne u druhu človek, sa stretávame aj s často veľmi zložitým správaním. Primáty, vrátane človeka, vytvárajú vysoko komplexné sociálne jednotky.
Orangutany, niektoré lemury a komby žijú samotársky, všetky ostatné primáty žijú v sociálnych skupinách. Veľa druhov žije v rodinách pozostávajúcich z niekoľkých samíc a jedného alebo viacerých samcov.
Zopár druhov (mandril, dril, dželada) vytvára obrovské skupiny niekoľko stoviek jedincov, ktoré sa pravidelne rozpadávajú na tzv. pánske podskupiny a skupiny jedného samca s háremom. Šimpanzy a pavúčiaky žijú vo veľkých komunitách po 20-100 jedincoch, ktoré sa delia na menšie rôzne zamerané skupinky. Niektoré druhy, najmä opice Nového sveta, žijú v monogamných pároch.
U druhu človek sa vyskytujú prakticky všetky vyššie spomenuté formy sociálnych skupín.
Ľudoopice používajú nástroje.
[upraviť] Potrava
Malé primáty zvyknú konzumovať hmyz (na rastlinnú potravu majú prirýchly metabolizmus), veľké zas listy a plody (z hmyzu by nevyžili). Niektoré druhy živiace sa aj listami majú v brušnej dutine na istom mieste (napríklad v slepom čreve) baktérie rozkladajúce celulózu. Okále sú jediné primáty, ktoré sú úplne mäsožravé; niektoré druhy, napríklad šimpanz, človek, pavián sú všežravé. Najviac rastlinného materiálu skonzumujú gorily.
[upraviť] Rozmnožovanie
Primáty sú placentálne cicavce, samice rodia živé mláďatá. Primáty majú nízku rozmnožovaciu schopnosť, samica často rodí len jedno mláďa, o ktoré sa veľmi dlho stará.
[upraviť] Systém
Existuje viacero moderných členení primátov, ktoré sú sú pomerne podobné,ale líšia práve v tej najzaujímavejšej časti - človek a jemu najbližšie primáty (ľudoopice).
Na najvyššej úrovni sa primáty dnes členia takto:
- ?rod †Hallelemur Schwartz et al., 1983
- ?rod †Arsinoea Simons, 1992
- rod † Pandemonium – zaraďované aj pod plesiadapoidy- Plesiadapidae
- rod † Palenochtha – zaraďované aj pod plesiadapoidy - Palaechthonidae
- čeľaď †purgatoriovité (Purgatoriidae) van Valen & Sloan, 1965, Gunnell, 1989
- rod †Purgatorius van Valen & Sloan, 1965
- Polorad †plesiadapoidy (Plesiadapiformes) Simons, 1972 (alternatívny, starší názov a delenie pozri pod paromomyoidy (Paromomyiformes))
- Polorad: primátoidy (pravé primáty, primáty v užšom zmysle) (Euprimates, Primates [sensu stricto])
Ojedinele sa pod primáty zaraďujú aj letuchy a tany.
[upraviť] Iné projekty
|
|
|
|---|---|
| Vtákozobce | Platypoda | Ježury |
| Vačkovce | Kolokolo | Vakokrty | Kunovce | Bandikuty | Kengury | Vačice | Vačíky |
| Placentovce | Cingulata | Pilosa | Tubulidentata (hrabáč) | Afrosoricida | Tenkonožce | Damany | Sirény | Chobotnatce | Primáty | Letuchy | Tany | Dvojitozubce | Hlodavce | Netopiere | Hmyzožravce | Mäsožravce | Šupinavce | Nepárnokopytníky | Párnokopytníky | Veľryby |
