Príkrov (geológia)
Z Wikipédie
Príkrov je veľké doskovité teleso tektonicky horizontálne presunuté na vzdialenosť minimálne 5 km pozdĺž násunových zlomov na cudzorodý podklad, ktorý sa v súvislosti s príkrovmi často nazýva autochtón. Teleso príkrovu na cudzorodom nadloží sa označuje ako allochtón. Ak sa nad sebou nachádza viacero príkrovov, podložný sa vzhľadom na nadložný označuje paraautochtóm.
Výskumu príkrovov sa ako prví venovali geológovia z Francúzska, na čele s M.A. Bertrandom, ktorí príkrovy označili nappe de charriage. V Švajčiarsku to boli A. Escher von der Linth a M. Lugeon. Študovali najmä príkrovy v Alpách. Približne v rovnakej dobe objasnil príkrovovú stavbu Severozápdných vrchov v Škótsku Ch. Lapworth. Príkrovovú stavbu Západných Karpát preskúmal ako prvý rakúsky geológ V. Uhlig.
Obsah |
[upraviť] Stavba príkrovu
Na vlastnom telese príkrovu možno určiť viacero znakov. V prednej časti v smere pohybu sa nachádza čelo príkrovu. To býva často detailne zvrásnené, vtedy prítomné štruktúry označujeme ako digitácie. Plocha, po ktorej sa príkrov pohybuje sa nazýva bazálna násunová plocha. Tá môže mať rôzny tvar, je však charakteristická typickým druhom tektonickej erózie spôsobenej mechanickým obrusovaním, ktorá je označovaná ako rabotáž. Oblasť, z ktorej pochádza teleso príkrovu, sa nazýva domovská oblasť príkrovu. Časť, v ktorej sa od nej príkrov celkom odlepil, sa volá koreňová zóna. Línia, ktorá je jej stopou sa nazýva šariáž. Domovská oblasť býva často tlakmi stlačená a skrátená, pričom sa môže ponoriť pod okolité tektonické celky, čím vzniká tektonická sutura - jazva. Príkrovy, ktorých koreňová oblasť je neznáma sa označujú ako bezkoreňové príkrovy. Ďalšie zo štruktúr, ktoré sú typické pre oblasti s príkrovovou stavbou sú:
- Tektonická (príkrovová) troska - je to eróziou celkom izolovaná menšia časť príkrovu, ktorá leží na autochtónnom podloží. Typickým príkladom je napríklad vrchol Veľkého Choča.
- Tektonické okno - je eróziou obnažená časť autochtónneho podložia, súvisle lemovaná telesom príkrovu. V prípade, že toto eróziou odkryté podložie nie je celkom uzavreté príkrovom, jedná sa o tektonické polookno.
[upraviť] Rozdelenie príkrovov
[upraviť] Podľa zloženia
- Príkrovy fundamentu, ktorých spodnú časť (fundament) tvoria prevažne kryštalinické horniny. Príkorvy tohto druhu dosahujú veľkých hrúbok a tvoria preto tektonické superjednotky ako je napríklad veporikum či tatrikum.
- Superficiálne príkrovy sú tvorené len usadenými horninami, ktoré tvoria iba najvrchnejšiu časť zemskej kôry. Tvoria pre to menšie jednotky ako je silicikum, či krížňanský príkrov.
[upraviť] Podľa spôsobu vzniku
Vznik príkrovov a vysvetlenie princípov ich pohybov na veľké vzdialenosti je stále pomerne slabo preskúmaný. Predpokladá sa, že na schopnosť pohybu obrovských más hornín môže vplývať viacero faktorov. Zmysel pohybu príkrovov je veľmi relatívny, často totiž mohlo dochádzať skôr k podsúvaniu než k sunutiu po povrchu.[1] Vzhľadom na to, že v malých hĺbkach nie sú veľké tlaky a teploty, ktoré by spôsobovali plastické až viskózne správanie pevných hornín, usudzuje sa, že takéto vlastnosti môžu za podstatne menej extrémnych podmienok nadobudnúť ílovité horniny, či evapority, ktoré potom môžu fungovať ako tektonické mazadlá. Na zmenšenie trecieho odporu má tiež vplyv vnútorný tlak pórových fluíd, ktorý pôsobí proti normálovému tlaku, čím znižuje vysoké tlaky a umožňuje frakturáciu a vznik tektonickej brekcie, po ktorej sa môže príkrov kĺzať. Nasledovné uvedené spôsoby vzniku príkrovov sa v prírode bežne prelínajú.
- Príkrovy gravitačného sklzu vznikajú pohybom telies príkrovu po naklonenej násnunovej ploche v dôsledku pôsobenia gravitačnej sily, často v záverečnej fáze orogenézy. K náklonu plochy odlepenia môže dôjsť napríklad výzdvihom tylovej časti domovskej oblasti. Príkrovy gravitačného sklzu sú charakteristické prehnutými (listrickými) zlomami, veľkým rozsahom presunu horninových krýh, ktoré sa často pohybovali rôznymi smermi, charakteristickým mechanizmom, pri ktorom vzniká divertikulácia - typický prevrátený sled vrstiev.
- Príkrovy gravitačného rozpínania sú spôsobené výstupom tepla, ktoré pôsobí odlepenie najprv v tylovej oblasti. Vzniknúté zlomy sú vždy ploché, ako posledná sa pohybuje vždy kryha na čele príkrovu.
- Vrásové príkrovy vznikajú najčastejšie ustrihnutím stredného ramena ležatých vrás obrovských (často 100 km) rozmerov.
- Príkrovy generované skrátením fundamentu môžu vznikať pozdĺž zlomov pri skracovaní spodnej časti domovskej oblasti
- Tangenciálne kompresívne príkrovy sú jedným zo základných modelov, ktorý vzniká pri veľkých horizontálnych tlakoch smerujúcich z domovskej oblasti príkrovu. Ich teória však má niekoľko podstatných nedostatkov. Jednak pre to, že tlak potrebný na horizontálny transport veľkých objemov hornín na veľké vzdialenosti by skôr spôsobil ich deformáciu a roztrhanie. Ďalším nedoriešeným problémom je neznámy mechanizmus prenosu mechanického napätia na vzdialenostie niekoľkých desiatok kilometrov, ktoré sú pre pohyby príkrovov bežné.
- Pasívny príkrov, k jeho oddeleniu od fundamentu nedošlo pohybom telesa príkrovu, ale pohybom podložnej domovskej oblasti spod príkrovu, ktorý svoju pozíciu zmenil len málo. Príkladom je chočský príkrov.
[upraviť] Referencie
[upraviť] Použitá literatúra
- Reichwalder, P. a Jablonský, J. (2003): Všeobecná geológia 2. Bratislava, Univerzita Komenského ISBN 80-223-1664-4 s. 431 - 432
- Marko, F. & Jacko, S.: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická), Vydavateľstvo Harlequin ISBN 80-88896-36-3, Košice 1999, s. 81 - 93
