Moskovské metro
Z Wikipédie
Moskovské metro (Московский Метрополитен) v Moskve je na svete najviac zaťažené a najviac používané metro. Počas bežného pracovného dňa prepraví 8 až 9 miliónov pasažierov, čo je celkovo 3 miliardy prepravených cestujúcich za rok.
Moskovské metro je známe predovšetkým svojou architektúrou. Mnohé zo staníc sú poňaté veľmi veľkoryso - ich vestibuly a nástupištia sú bohato zdobené sochami, maľbami, mozaikami, vitrážami a inými umeleckými dielami, zobrazujúcimi výdobytky socialistickej revolúcie a komunizmu.
Sieť moskovského metra je dlhá 269,5 km a nachádza sa v nej 165 staníc.
Obsah |
[upraviť] Praktické informácie
Moskovské metro premáva denne od 6:00 do 1:00. V špičke vlaky prichádzajú každých 90 sekúnd, v sedle, každé 2 až 4 minúty. Po polnoci sa interval predlžuje až na 10 minút.
V Moskve využívajú, podobne ako napríklad v Londýne, tzv. zatvorený tarifný systém. To znamená, že na to aby sa cestujúci dostali na nástupište, musia mať vopred zakúpený cestovných lístok, inak neprejdú turniketom.
Lístky podľa tarify z januára 2005 stoja 13,00 rubľov za obyčajný lístok. Dajú sa kúpiť aj lístky na 5 (60,00 rubľov), 10 (105,00 rubľov) a 20 jázd (195,00), ktoré platia celkom 30 dní. Cestujúcim, ktorí využívajú metro pravidelne sa oplatí kúpiť mesačný preukaz na 70 jázd za 350,00 rubľov alebo mesačný preukaz, s ktorým sa dá cestovať metrom, električkou, trolejbusom i autobusom, za 700,00 rubľov. Čipové karty s neobmedzeným použitím sa dajú kúpiť na 30, 90 alebo 365 dní.
[upraviť] Linky
Systém tvorí 12 liniek, ktoré sú značené číslami (1 až 11 a L1 pre ľahké metro na trase Butovskaja), farbou ale i názvom oblasti, ktorú obsluhujú. Hlásenia na staniciach a vo vlakoch ohlasujú trasy po mene, v bežnej reči sú nazývané farbou.
Dlhé linky prechádzajú radiálne mestom, okrem trasy Koľcevaja (5), ktorá je 20 km dlhou okružnou linkou spájajúcou radiálne linky. Orientáciu na linkách cestujúcim uľahčujú hlásenia vo vlakoch: Na radiálnych linkách vo vlakoch smerujúcich do centra Moskvy hlási stanice mužský hlas, vo vlakoch smerujúcich z centra ženský hlas - „šéf volá do práce, manželka domov k večeri“. Na okružnej linke je to mužský hlas pre vlaky, ktoré premávajú v smere hodinových ručičiek a ženský hlas pre vlaky premávajúce proti smeru hodinových ručičiek.
Jednou zo zvláštností Moskovského metra je to, že prestupné uzly tvoria dve stanice na dvoch linkách s dvoma odlišnými menami, spojené chodbami pre cestujúcich. Iba tri stanice ponúkajú pohodlný prestup cez nástupište.
[upraviť] 9: Serpuchovsko-Timirjazevskaja (Серпуховско-Тимирязевская)
- Altufevo (Алтуфьево)
- Bibirevo (Бибирево)
- Otrandnoje (Отрадное)
- Vladykino (Владыкино)
- Petrovsko-Razumovskaja (Петровско-Разумовская)
- Timinrjazevskaja (Тимирязевская)
- Dmitrovskaja (Дмитровская)
- Savelovskaja (Савеловская)
- Mendelejevskaja (Менделеевская) (prestup na linku 5)
- Cvetnoj buľvar (Цветной бульвар)
- Čechovskaja (Чеховская) (prestup na linku 2 a 7)
- Borovickaja (Боровицкая) (prestup na linku 1 a 3)
- Poljanka (Полянка)
- Serpuchvoskaja (Серпуховская) (prestup na linku 5)
- Tuľskaja (Тульская)
- Nagatinskaja (Нагатинская)
- Narodnaja (Нагорная)
- Nachimovskij prospekt (Нахимовский проспект)
- Sevastopoľskaja (Севастопольская) (prestup na linku 11)
- Čertanovskaja (Чертановская)
- Južnaja (Южная)
- Pražskaja (Пражская)
- Ulica akademika Jangelja (Улица академика Янгеля)
- Annino (Аннино)
- Buľvar Dmitrija Donskogo (Бульвар Дмитрия Донского) (prestup na linku L1)
[upraviť] História výstavby
[upraviť] Prítomnosť a budúcnosť
[upraviť] 10: Ľublinskaja (Люблинская)
- Trubnaja (Трубная) (perestup na linku 9)
- Čkalovskaja (Чкаловская) (prestup na linku 3 a 5)
- Rimskaja (Римская) (prestup na linku 8)
- Kresťjanskaja zastava (Крестьянская застава) (prestup na linku 7)
- Dubrovka (Дубровка)
- Kožuchovskaja (Кожуховская)
- Pečatniki (Печатники)
- Volžskaja (Волжская)
- Ljublino (Люблино)
- Bratislavskaja (Братиславская)
- Marino(Марьино)
[upraviť] História výstavby
[upraviť] Prítomnosť a budúcnosť
[upraviť] 11: Kachovskaja (Каховская)
Kachovskaja (Каховская) je najkratšou linkou moskovského metra a zároveň je jedinou linkou, ktorá sa celá nachádza mimo kruhu, ktorý tvorí Koľcevaja. Linka bola vyčlenená v roku 1995, avšak stanice, ktoré sa na nej nachádzajú sa datujú do roku 1969, kedy boli otvorené ako súčasť linky Zamoskvoreckaja. Linka je dlhá iba 3,4 km a nachádzajú sa na nej tri stanice. Na mapách ju znázorňuje svetlo fialová farba.
- Kaširskaja (Каширская) (prestup na linku 2)
- Varšavskaja (Варшавская)
- Kachovskaja (Каховская) (prestup na linku 9)
[upraviť] História výstavby
Keď bol tento úsek otvorený v roku 1969 ako súčasť Gorkovsko-Zamoskvoreckej, bol považovaný za jeden z úsekov pripravovaného projektu. Po predĺžení Zamoskvoreckej v roku 1983 mal byť úsek zatvorený, až kým sa nezačnú práce na druhej okružnej trase. Avšak vďaka protestom miestnych obyvateľov vedenie metra úsek nezatvorilo a bola spustená nepohodlná premávka na oboch vetvách. Na začiatku 90. rokov bolo jasné, že plán výstavby druhého okruhu sú vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým a tak sa začalo s budovaním terminusu za zástavkou Kaširskaja, čím sa linky v roku 1995 od seba oddelili.
[upraviť] Prítomnosť a budúcnosť
Linka sa delí o depo Zamoskvoreckoje s rovnomennou linkou. V súčasnosti na trase premáva sedem šesťvozňových súprav typu 81-717/714.
V súčasnosti sa na trase neplánujú žiadne práce, keďže výstavba okružnej trasy je stále v nedohľadne.
[upraviť] L1: Butovskaja (Бутовская)
Butovskaja (Бутовская) je linkou tzv. ľahkého metra, ktorá bola postavené ako experiment. Namiesto stavania podzemnej dráhy alebo stavania pozemnej dráhy (čo sa už raz vypomstilo na linke Fiľovskaja) sa inžinieri rozhodli postaviť dopravný systém na vyvýšenej estakáde, ktorý by dosiahol odľahlejšie časti Moskvy. Linka je dlhá 5,5 km a nachádza sa na nej celkom 5 staníc. Na mapách ju označuje belasá farba.
- Ulica Starokačalovskaja (Улица Старокачаловская) (prestup na linku 9)
- Ulica Skobelevskaja (Улица Скобелевская)
- Buľvar admirala Ušakova (Бульвар адмирала Ушакова)
- Ulica Gorčakova (Улица Горчакова)
- Buninskaja alleja (Бунинская аллея)
[upraviť] História výstavby
Celá trasa od stanice Ulica Starokačalovskaja po stanicu Buninskaja alleja bola otvorená krátko po Vianociach, 27. decembra 2003. Linka sa tiahne pozdĺž Timirjazevského radia až do jednej z najodľahlejších moskovských častí - do Butova. Linka špeciálne krytá, tak aby sa znížila hlučnosť a vibrácie a zároveň aby vydržala moskovskú klímu.
[upraviť] Prítomnosť a budúcnosť
Na trase premáva celkovo 12 trojvozňových súprav 81-740/741, ktoré sú prispôsobené ruskej klíme a ostrejším zákrutám, ktoré sa nachádzajú na estakádnej dráhe. Tieto súpravy deponujú v depe Varšavskoje, o ktoré sa delia so súpravami z linky Serpuchovsko-Timirjazevskaja.
V súčasnosti sa plánuje predĺženie trasy na juh - tri stanice a depo, ktoré by mali byť dokončené v roku 2009. Taktiež sa plánuje predĺženie trasy pod zemou do stanice Bitskevskij park, na severnom konci trasy.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moskovské metro
[upraviť] Externé odkazy
- Московский Метрополитен - Moskovskij metropoliten: Oficiálna stránka (v ruštine)
- Metro.ru (v ruštine)
- MetroWalks: fotografie moskovského metra (v ruštine)
- Московске Метро (v ruštine)
- Moë Метро (v ruštine)
- UrbanRail.net: stránka so základnými informáciami o metre (v angličtine) a [1]: história (v angličtine)
- BeeFlowers: panorámy staníc a fotografie moskovského metra (v angličtine)
| Metrá v Európe a v okolitých štátoch |
|---|
|
Stredná Európa: Berlín • Budapešť • Praha • Serfaus • Varšava • Viedeň Západná Európa: Antverpy • Amsterdam • Bielefeld • Brusel • Charleroi • Frankfurt • Haag • Hamburg • Hannover • Kolín • Lausanne • Lille • Londýn • Lyon • Mníchov • Norimberg • Paríž • Rennes • Rotterdam • Rouen • Porýnie • Stuttgart Južná Európa: Alacant • Atény • Barcelona • Bilbao • Catania • Janov • Lisabon • Madrid • Marseille • Miláno • Neapol • Palma • Porto • Rím • Sevilla • Toulouse • Turín Severná Európa: Glasgow • Helsinki • Kodaň • Newcastle • Oslo • Petrohrad • Štokholm Východná Európa: Bukurešť • Dnepropetrovsk • Charkov • Kazaň • Kryvyj Rih • Kyjev • Minsk • Moskva • Nižnij Novgorod • Samara • Sofia • Volgograd Euroázia: Ankara • Baku • Bursa • Istanbul • Izmir • Jerevan • Afon Čyc • Tbilisi • Severná Afrika: Alexandria • Alžír • Káhira • Tunis |
