Petrohradské metro
Z Wikipédie
Petrohradské metro je systém štyroch liniek podzemnej rýchlodráhy v Petrohrade.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
[upraviť] Prvé projekty
Prvé plány na výstavbu metra existujú od roku 1899. Bola vyhlásená súťaž, v ktorej sa objavilo veľké množstvo projektov. Ich základným a jednotným prvkom bolo prepojenie všetkých železničných staníc spolu s Nevským prospektom, hlavnou dopravnou tepnou mesta. Išlo vtedy ešte o nadzemnú mestskú dráhu.
Na začiatku 20. storočia sa objavil návrh P. I. Balinského, ktorý na ňom pracoval niekoľko rokov a je považovaný za jeden z veľmi významných v dejinách metra v Petrohrade. Malo vzniknúť asi šesť liniek, z toho dve okružné. Celková dĺžka plánovanej siete mala dosiahnuť 172 km, vzniknúť malo množstvo mostov a estakád. Výstavba tohto systému by si vyžiadala náklady vo výške 190 miliónov rubľov.
Nakoniec sa ukázalo, ako bude náročná stavba v oblasti s piesčitým a veľmi komplikovaným podložím, preto sa výstavba nezrealizovala. Situáciu sťažila aj októbrová revolúcia a zmena priorít krajiny.
[upraviť] Realizácia
Kopať sa začalo v roku 1940 a stavalo sa 15 rokov, razenie tunelov prerušila druhá svetová vojna a obliehanie vtedajšieho Leningradu. 15. novembra 1955 bol otvorený prvý úsek, spájajúci všetky významné železničné stanice v meste, dnes je zaradený do siete ako súčasť Kirovsko-Vyborgskej linky označenej červenou farbou.
Postupne pribúdali ďalšie linky, v roku 1961 druhá a o šesť rokov neskôr tretia, čím sa v centre mesta vytvoril prestupný trojuholník. V roku 1985 bola otvorená linka Pravoberežnaja, počet prestupných staníc a celkový vplyv na dopravu v meste zase vzrástol. Piata linka je v súčasnosti vo výstavbe, jej otvorenie sa plánuje na rok 2008. Podľa veľkorysých plánov má existovať okolo roku 2030 okolo osem liniek, pričom v niektorých projektoch sa objavuje aj okružná linka, a hlavná dopravná záťaž tak pripadne definitívne metru.
[upraviť] Vývoj staníc
Zatiaľ čo stanice budované v 50. rokoch sa podobajú moskovským z čias Stalinovej vlády, výstavba z 60. a 70. rokov je strohejšia a mierne sparťanská, nakoniec začali prevažovať stanice jednoloďové. Petrohradskou špecialitou sú aj stanice, ktoré nemajú prístupné bočné lode, sú zatvorené dverami, ktoré sa otvárajú len v prípade príjazdu vlaku. Na rozdiel od iných miest bývalého ZSSR, kde bolo rozšírených v jednom čase viac typov staníc, v Petrohrade dochádzalo k pravidelnému striedaniu.
[upraviť] Linky
| # | Názov linky | Otvorenie | Dĺžka | Počet staníc |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Kirovsko-Vyborgskaja (rus. Кировско-Выборгская) | 1955 | 29,6 km | 19 |
| 2 | Moskovsko-Petrogradskaja (rus. Московско-Петроградская) | 1961 | 30,1 km | 18 |
| 3 | Něvsko-Vasileostrovskaja (rus. Невско-Василеостровская) | 1967 | 22,5 km | 10 |
| 4 | Pravoberežnaja (rus. Правобережная) | 1985 | 21,9 km | 13 |
| 5 | Kupčinsko-Primorskaja (rus. Купчинско-Приморская) | 2008 | N/A | N/A |
| Celkom | 104,1 km | 60 |
[upraviť] Štatistiky
Súčasný systém metra tvoria 4 linky s 60 stanicami a 104,1 km tratí. Väčšina týchto staníc je budovaná hlboko pod zemou. 15 je konštruovaných ako jednoloďové, 14 so stĺpmi, 13 s prestupmi, 3 sú plytko založené a všetky sú so stĺpmi, 4 stanice sú povrchové. Päť dep vypravuje 1403 vozňov nasadených na 188 vlakoch, denne prepraví 3,43 milióna cestujúcich.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému metro v Petrohrade.
[upraviť] Externé odkazy
- Oficiálna stránka (po rusky)
- Schéma siete
- Informácie o metre na stránkach mesta
- Informácie na stránkach zameraných na metro, Urbanrail.net (po anglicky)
- Stránky obsahujúce mnoho schém, projekty na desiatky rokov dopredu i historické mapy
- Fanúšikovské stránky
| Metrá v Európe a v okolitých štátoch |
|---|
|
Stredná Európa: Berlín • Budapešť • Praha • Serfaus • Varšava • Viedeň Západná Európa: Antverpy • Amsterdam • Bielefeld • Brusel • Charleroi • Frankfurt • Haag • Hamburg • Hannover • Kolín • Lausanne • Lille • Londýn • Lyon • Mníchov • Norimberg • Paríž • Rennes • Rotterdam • Rouen • Porýnie • Stuttgart Južná Európa: Alacant • Atény • Barcelona • Bilbao • Catania • Janov • Lisabon • Madrid • Marseille • Miláno • Neapol • Palma • Porto • Rím • Sevilla • Toulouse • Turín Severná Európa: Glasgow • Helsinki • Kodaň • Newcastle • Oslo • Petrohrad • Štokholm Východná Európa: Bukurešť • Dnepropetrovsk • Charkov • Kazaň • Kryvyj Rih • Kyjev • Minsk • Moskva • Nižnij Novgorod • Samara • Sofia • Volgograd Euroázia: Ankara • Baku • Bursa • Istanbul • Izmir • Jerevan • Afon Čyc • Tbilisi • Severná Afrika: Alexandria • Alžír • Káhira • Tunis |
