Mikojan-Gurevič MiG-15
Z Wikipédie
| Mikojan-Gurevič MiG-15 | |
|---|---|
 |
|
| Typ | Stíhačka |
| Výrobca | Mikojan-Gurevič |
| Konštruktér | A.S. Jakovlev, Arťom Mikojan |
| Prvý let | 30. december 1947 |
| Zavedený | 1949 - 1950 |
| Vyradený | cvičná verzia UTI stále v prevádzke v niektorých krajinách |
| Hlavný používateľ | ZSSR Čína KĽDR 41 ďalších |
| Vyrobených | 12000 v ZSSR, v licencii ďalších 6000 ks ks |
| Varianty | Mikojan-Gurevič MiG-17 |
Mikojan-Gurevič MiG-15 (po rusky Микоян и Гуревич МиГ-15) (označenie NATO "Fagot") je prúdové stíhacie lietadlo, vyvinuté v Sovietskom zväze leteckým konštruktérom Arťomom Mikojanom.
Obsah |
[upraviť] Vývoj
V roku 1946 mali sovietski inžinieri stále problém so zdokonaľovaním pôvodného nemeckého tryskového motoru. Minister pre letectvo Michail Krunišev a letecký inženier Alexander Sergejevič Jakovlev navrhli Josifovi Stalinovi, aby ZSSR nakúpila dokonalejšie motory od Britov. Stalin na to odpovedal: „Ktorý blázon by nám predal výsledky svojho tajného výskumu?“ Aj napriek tomu povolil výpravu sovietskych inžinierov, vedenú Arťomom Mikojanom do Spojeného kráľovstva na zakúpenie novej technológie. Na Stalinove prekvapenie britská vláda proti predaji licencie na výrobu tryskových motorov Rolls-Royce nič nenamietala. Naopak vyšla delegácii plne v ústrety. Dovezený motor potom rozobrali a dôkladne zdokumentovali. Jeho okopírovaná sovietska verzia Klimov VK-1 bola použitá v prvých MiG-15. Rolls-Royce sa neskôr snažil o súdne vyrovnanie 207 miliónov £ za porušenie licenčnej dohody, ale neúspešne.
[upraviť] Nasadenie
Stroje boli nasadené počas Kórejskej vojny, kde bojovali proti americkým F-86 Sabre. Pri havárií cvičnej verzie UTI 27. marca 1968 zahynul sovietsky kozmonaut a prvý človek ktorý sa dostal do vesmíru Jurij Alexejevič Gagarin.
[upraviť] Takticko-technické údaje
[upraviť] Popis konštrukcie
MiG-15 je stíhacie prípadne stíhacie/bombardovacie lietadlo celokovovej samonosnej konštrukcie s konfiguráciou stredoplošníka. Vyznačuje sa šípovitými krídlami so šípovitosťou 35° a úklonom krídel od vodorovnej hladiny o -2°. Na horných stranách krídel sa nachádzajú aerodynamické hrebene. Duralová škrupina trupu je v zadnej časti uspôsobená pre jednoduchú demontáž motora. Brzdiace štíty nachádzajúce sa v chvostovej časti sa vysúvajú o 55°. Vykurovaná pretlaková kabína je vybavená vystreľovacím sedadlom, ktoré zároveň pilotovi poskytuje pancierovú ochranu. Motor (buď RD-45F alebo VK-1 vo verzii bis) má jednostupňovú turbínu a 9 spaľovacích komôr. Výstupná tryska nemá meniteľný priemer.
[upraviť] Technické údaje MiG-15bis
- Dĺžka: 10,11 m
- Rozpätie: 10,08 m
- Výška: 3,70 m
- Nosná plocha: 20,6 m2
- Prádzna hmotnosť: 3 580 kg
- Maximálna hmotnosť: 4 960 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 6 105 kg
- Motor: Klimov VK-1, maximálny ťah: 26,5kN
[upraviť] Výkony
- Maximálna rýchlosť: 1075 km/h
- Cestovná rýchlosť: 840 km/h
- Dolet: 1200 km, 1975 km s prídavnými nádržami
- Dostup: 15 500 m
- Stúpavosť: 50 m/s
- Plošné zaťaženie: 240,8 kg/m2
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,54 kW/kg
[upraviť] Výzbroj
- 2x 23 mm kanón Nudelman-Richter NR-23KM s 80 nábojmi pre zbraň a 1x 37 mm kanón NL-37D s 40 nábojmi pre zbraň
- 2x 100 kg bomby, prídavné nádrže, alebo raketomety. Celkovo je na krídlach 6 závesníkov.
[upraviť] Avionika
MiGy 15 sú štandardne vybavené rádiostanicou, rádiokompasom OSP-48 a identifikačným zariadením SRO.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikojan-Gurevič MiG-15
|
|
|
|---|---|
| bojové | MiG-1• MiG-3• MiG-5• MiG-7• MiG-9• MiG-15• MiG-17• MiG-19• MiG-21• MiG-23• MiG-25• MiG-27• MiG-29• MiG-31• MiG-33• MiG-35 |
| útočné | MiG-27 |
| prieskumné | MiG-25 |
| experimentálne | MiG-8• I-250• I-270• AT• MiG-110• Project 1.44• Project LFI• MiG-105 |
