Martin Bútora
Z Wikipédie
Doc. PhDr. Martin Bútora (* 7. október 1944, Bratislava) je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.
Obsah |
[upraviť] Vzdelanie
- Prom. fil., filozofia a sociológia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1980
- PhDr., sociológia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1981
- Doc., sociológia, Karlova Univerzita Praha, 1992
[upraviť] Profesionálna kariéra
V rokoch 1966-69 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971-77 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977-88 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov kritizujúcich komunistický režim.
Počas Nežnej revolúcie v Novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V r. 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.
Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na Karlovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity (1993 – 1998). Počas rokov 1994-96 bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu. V rokoch 1995 – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holocaust v Nadácii Milana Šimečku. V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky, kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády Vladimíra Mečiara.
V rokoch 1999 - 2003 pôsobil ako veľvylanec SR v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti. Americký Kongres ratifikoval vstup Slovenska do NATO pomerom 99 ku 100.
Od roku 2003 je analytikom a riaditeľom programu v Inštitúte pre verejné otázky. V roku 2004 bol občianskym kandidátom na prezidenta SR (získal 6,51 % hlasov).
Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.
[upraviť] Výber z literárnej činnosti
- 1989 - Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať. Sociologické kapitoly z alkoholizmu. Martin, Osveta.
- 1991 - Bútora, M.: Překročit svůj stín. Svépomocné skupiny v péči o zdraví. Praha, Avicenum.
- 1996 - Bútorová, Z. – Bútora, M.: Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku očami verejnej mienky. Bratislava, S.P.A.C.E.
- 1997 - Bútora, M. – Demeš, P.: Tretí sektor, dobrovoľníctvo a mimovládne neziskové organizácie. In: Bútora, M. (ed.): Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 279 – 299.
- 1998 - Bútora, M.: Bezpečnosť Slovenska očami predstaviteľov slovenských politických a spoločenských elít. In: Bútora, M. – Šebej, F. (eds.): Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 227 – 246.
- 1999 - Bútora, M. – Mesežnikov, G. – Bútorová, Z. (eds.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby ´98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.
- 2004 - Bútora, M. - Odklínanie. Bratislava, Kalligram. (výber z textov M. Bútoru z rokov 1967 až 2004)
[upraviť] Externé odkazy
- Profil na IVO Iný zdroj
- Rozhovor s Václavom Moravcom na českej BBC
