Logaritmické pravítko
Z Wikipédie
Logaritmické pravítko je mechanická pomôcka na násobenie, delenie a iné jednoduché aritmetické úkony, ktorá sa používala až do 70. rokov minulého storočia na približné výpočty, najmä v technických odboroch.
Obsah |
[upraviť] Princíp a použitie
Na vzájomne pohyblivých častiach logaritmického pravítka sú nanesené logaritmické stupnice. Čísla vyznačené na pravítku je tak možné násobiť ščítaním ich logaritmov alebo deliť odčítaním ich logaritmov. Presnosť takých výpočtov je ale pomerne nízka.
[upraviť] Druhy logaritmických pravítok
Jednoduché vreckové logaritmické pravítko má len dve pohyblivé časti, na ktorých sú nanesené dve zhodné logaritmické stupnice.
Ak sa násobia dve čísla, potom treba nastaviť začiatok hornej stupnice proti činiteľu na dolnej stupnici a súčin sa odčíta na dolnej stupnici oproti činiteľu na hornej stupnici.
Pri delení je deliteľ na hornej stupnici nastavený proti delencu na dolnej stupnici a podiel sa odčítava na hornej stupnici oproti číslu 1.
Väčšina logaritmických pravítok je vybavená pohyblivým jazdcom, ktorý slúži ako mechanická pamäť na uloženie medzivýsledku. Drahšie modely vybavené jazdcom majú okrem základných logaritmických stupníc aj ďalšie stupnice, ktoré umožňujú napríklad výpočet druhej a tretej odmocniny, prevrátenej hodnoty a majú aj lineárnu stupnicu, pomocou ktorej je možné logaritmovať a odlogaritmovať čísla.
Napriek tomu, že logaritmické pravítko je menej presné ako logaritmické tabuľky, pre približné (tým aj rýchlejšie) výpočty je postačujúce.
[upraviť] Dejiny
Roku 1614 John Napier vytvoril novú matematickú metódu, vďaka ktorej bolo možné previesť násobenie a delenie na sčítanie a odčítanie. Táto metóda bola nazvaná Napierove logaritmy. Angličania William Oughtred a Edmund Gunter využili túto metódu na zostrojenie posuvného pravítka, ktoré zjednodušovalo počty. To bol už s určitosťou predchodca moderného logaritmického pravítka. Roku 1850 vylepšil metódu posuvného pravítka Francúz Ameede Mannheim pridaním posuvného ukazovateľa a tým v podstate vytvoril logaritmické pravítko, ako je známe dnes.
Logaritmické pravítko bolo bežnou súčasťou výbavy stredoškolákov, vysokoškolákov a inžinierov. No tam, kde bolo potrebné dosiahnuť vyššiu presnosť výpočtov, boli používané logaritmické tabuľky s predvypočítanými hodnotami.
S nástupom a neskorším masovým rozšírením elektronických kalkulátorov v 70. rokoch 20. storočia však využívanie logaritmického pravítok rýchlo upadalo, napokon úplne vymizlo.
