Liberec
Z Wikipédie
  |
|
|---|---|
 |
|
|
|
|
| Základné informácie | |
| Postavenie: | štatutárne mesto |
| NUTS 5 (obec): | CZ0513 563889 |
| Kraj (NUTS 3): | Liberecký (CZ051) |
| Okres (NUTS 4): | Liberec (CZ0513) |
| Obec s rozšírenou pôsobnosťou: | Liberec |
| Poverená obec: | Liberec |
| Historická krajina: | Čechy |
| Katastrálna výmera: | 106,10 km² |
| Počet obyvateľov: | 103 997 (2008) |
| Zemepisná šírka: | 50°43′ |
| Zemepisná dĺžka: | 15°04′ |
| Nadmorská výška: | 374 m |
| PSČ: | 460 01 |
| Základné sídelné jednotky: |
98 |
| Miestnych častí: | 33 |
| Katastrálne územie: | 26 |
| Adresa obecného úradu: |
Magistrát města Liberce nám. dr. E. Beneše 1 460 59 LiberecBudějovice |
| Starosta / starostka: | Jiří Kittner |
| Oficiálny web obecného úradu E-mailová adresa |
|
_-_location.svg/225px-Liberec_(CZE)_-_location.svg.png) |
|
Liberec (po nemecky: Reichenberg, po rómsky: Libercis) je štatutárne mesto na severe Čiech v Libereckom kraji. Je krajským mestom, a so svojimi 99 102 obyvateľmi (podľa sčítania v roku 2001) je aj v kraji najväčším mestom.
Obsah |
[upraviť] Poloha
Liberec leží v kotline medzi Ještědsko-Kozákovským chrbátom a Jizerskými horami. Päta radnice je vo výške 374 m n. m.
[upraviť] Dejiny
Prvá písomná zmienka o Liberci je z roku 1352, za vlády Redernovcov bol roku 1577 Liberec Rudolfom II. povýšený na mesto. V rokoch 1622 – 1634 patril Albrechtovi z Valdštejna, po jeho zavraždení pripadol Liberec Matejovi Gallasovi.
V 18. storočí zaznamenal Liberec veľký rozvoj textilného priemyslu, spočiatku to boli dielne súkenníckych majstrov, ktoré sa neskôr zmenili na menšie továrne.
19. storočie je Zlatým vekom Liberca, kedy dochádza k búrlivému rozvoju mesta, kedy vznikajú honosné vily, nová radnica či divadlo (1883).
Liberec bol do konca druhej svetovej vojny mestom nemeckým (so 7% menšinou Čechov) a bol hlavným mestom po Mníchove vzniknutých Sudetov. Po celé tridsiate roky bol zároveň centrom henleinovcov.
[upraviť] Významné objekty
Najvýznamnejšími budovami sú novorenesančná radnica (1893) a zámok (17. storočie), z modernej architektúry nová budova Krajskej vedeckej knižnice a predovšetkým vysielač Ještěd (1973) na rovnomennej hore, dnes symbol mesta.
Medzi ďalšie pozoruhodné stavby patrí Zoologická záhrada (1919), Botanická záhrada či obchodný dom Ještěd, budova Divadla F. X. Šaldy, budova Severočeského múzea, novorenesančná budova mestských kúpeľov, kaviareň Pošta postavená v štýle viedenských kaviarní a celý rad víl a rodinných domov zo začiatku minulého storočia. Najstaršími zachovanými stavbami v Liberci sú mešťanské Valdštejnské domy na Větrnej uličke, pochádzajúce z rokov 1678 - 1681.
Z cirkevných stavieb stojí za zmienku kostol sv. Antonína Veľkého, kostol Sv. srdca pánovho a kostol Svätého kríža.
[upraviť] Doprava
Liberec získal železničné spojenie v roku 1859, kedy boli otvorené trate do Pardubíc a nemeckej Žitavy.
Prestížnou záležitosťou bola stavba električkovej trate. Prvý úsek (od železničnej stanice k dnešnej ZOO) bol otvorený 25.8.1897. V ďalších rokoch električky jazdili aj do Rochlice, na Letku či do Horného Hanychova a naposledy v roku 1955 aj do Jablonca nad Nisou. V ďalších rokoch došlo k útlmu električkovej premávky (1960 – zrušená trať Rochlice - Růžodol (Letka), 1969 premávka v Jablonci n. N.).
Električková trať bola postavená s rozchodom 1000 mm. V roku 1990 sa začalo s rekonštrukciou na štandardný rozchod 1435mm. Vďaka tomu je dnes v úseku Viadukt - Lidové sady možno videt trať s troma koľajnicami, umožňujúcu premávku vlakov s obidvoma rozchodmi.
Dnes sú v prevádzke trate Lidové sady - Horní Hanychov (s prevádzkou 1435 mm vlakov), rekonštrukcia posledného úseku Dolní Hanychov - Horní Hanychov na nový rozchod bola ukončená v roku 2005. Druhou prevádzkovanou traťou je úsek Fügnerova (terminál MHD v Liberci) - Jablonec nad Nisou (rozchod iba 1000 mm).
Medzimestská trať by mala tiež prejsť prerozchodovaním, pre nedostatok finančných prostriedkov sa uvažuje o využití v úseku Vratislavice - Jablonec n.N. súbežnej železničnej trate. Uvažuje sa o hybridných vozidlách ľahkej železnice, ktorá by v budúcnosti mala spojiť aj ďalšie mestá Euroregiónu Nisa, napr. Žitavu, Jelenie Góru, Tanvald, Harrachov či Železný Brod.
České dráhy prevádzkujú aj kabínkovú lanovú dráhu dlhú 1183 m s prevýšením 450 m, ktorej dolná stanica sa nachádza v Liberci - Hornom Hanychove neďaleko konečnej stanice MHD a druhá stanica je na vrchole hory Ještěd pri televíznom vysielači s hotelom.
Cestnú dopravu najviac reprezentuje rýchlostná cesta R35, na ktorú v Turnove nadväzuje cesta R10 na Prahu.
[upraviť] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Liberec |
|---|
|
Bílá • Bílý Kostel nad Nisou • Bílý Potok • Bulovka • Cetenov • Černousy • Český Dub • Čtveřín • Dětřichov • Dlouhý Most • Dolní Řasnice • Frýdlant • Habartice • Hejnice • Heřmanice • Hlavice • Hodkovice nad Mohelkou • Horní Řasnice • Hrádek nad Nisou • Chotyně • Chrastava • Jablonné v Podještědí • Janovice v Podještědí • Janův Důl • Jeřmanice • Jindřichovice pod Smrkem • Kobyly • Krásný Les • Kryštofovo Údolí • Křižany • Kunratice • Lázně Libverda • Lažany • Liberec • Mníšek • Nová Ves • Nové Město pod Smrkem • Oldřichov v Hájích • Osečná • Paceřice • Pěnčín • Pertoltice • Proseč pod Ještědem • Příšovice • Radimovice • Raspenava • Rynoltice • Soběslavice • Stráž nad Nisou • Světlá pod Ještědem • Svijanský Újezd • Svijany • Sychrov • Šimonovice • Višňová • Vlastibořice • Všelibice • Zdislava • Žďárek |
