České krajiny
Z Wikipédie
České krajiny je pomocné označenie pre územie Čiech, Moravy a Českého Sliezska, ktoré sa používalo v minulosti ako alternatíva vtedy zriedkavého výrazu Česko. Vo vzťahu k stredoveku takto niektoré zdroje označujú ako české krajiny aj všetky územia spadajúce pod Českú korunu (napr. Lužice, Brandenbursko, zvyšné Sliezsko). Slovom české krajiny sa nemyslia priamo (tri) historické krajiny, ide o ekvivalent voľných výrazov ako poľské krajiny, slovenské krajiny a podobne.
Pokiaľ ide o jednotlivé celky (tri historické krajiny) tvoriace české krajiny, tie predstavovali pred rokom 1928 najvyššie územné správne celky, na ktoré sa členilo územie dnešného Česka. Dnes sú tieto celky významné z historických a kultúrnych dôvodov. Pre časť verejnosti stále predstavujú územné celky, s ktorými sa dokážu stotožniť. Od stredoveku až do roku 1918 používali tieto krajiny aj autonómiu, ktorá bola v rôznych obdobiach rôzne široká. Najvyšší stupeň autonómie mali tieto krajiny pred bitkou na Bielej hore, kedy išlo prakticky o samostatné štáty v rámci krajín českej koruny.
|
|
---|---|
KRAJE (krajské mestá) : Hlavné mesto Praha | Juhočeský (České Budějovice) | Juhomoravský (Brno) | Karlovarský (Karlovy Vary) | Královohradecký (Hradec Králové) | Liberecký (Liberec) | Moravskosliezsky (Ostrava) | Olomoucký (Olomouc) | Pardubický (Pardubice) | Plzeňský (Plzeň) | Stredočeský (Praha) | Ústecký (Ústí nad Labem) | Vysočina (Jihlava) | Zlínsky (Zlín) |
|