Ladislav I. (Uhorsko)
Z Wikipédie
Ladislav I. Svätý (po maďarsky I. László), (* 27. jún 1040 – † 29. júl 1095) bol knieža Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1063 a 1074 - 1077 (spoluknieža 1064 - 1074) a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Bol synom uhorského kráľa Belu I. a poľskej princeznej Richezy (Adelheid). Narodil sa v Poľsku.
[upraviť] Nitrianske knieža
V mladom veku sa zúčastnil po strane svojho brata Gejzu I. na bojoch proti kráľovi Šalamúnovi:
V roku 1063 totiž zomrel uhorský kráľ Belo počas výpravy proti nemeckému kráľovi Henrichovi IV.. Po dorazení do Uhorska Henrich dosadil na trón Šalamúna ako nového kráľa a Belovi synovia Gejza, Ladislav a Lampert utiekli do Poľska k ich príbuznému Boleslavovi II. Keď Henrich opustil Uhorsko, Boleslav II. na Šalamúna zaútočil, porazil ho a donútil ho akceptovať ako uhorského kráľa.
No už 20.1. 1064 na zabránenie občianskej vojny Šalamún a Belovi synovia uzavreli mier, podľa ktorého Šalamún ostal predsa len kráľom a Gejza a Ladislav dostali Nitrianske pohraničné kniežatstvo (Tercia pars regni; dnešné Slovensko + vtedajšie Biharsko; hlavné mesto Nitra). Na Veľkú Noc si Belovi synovia rozdelili územie kniežatstva takto: Gejza sa stal vojvodom Nitrianska (Slovensko, 11 stolíc), Ladislav dostal Biharsko (4 stolice) a Lampert ostal v Nitre spolu s Gejzom bez toho, aby dostal panstvá.
Keďže sa za Gejzu Nitrianske pohraničné kniežatstvo správalo ako samostatný štát (viedlo nezávislú zahraničnú politiku, vydávalo vlastné mince (s dnešným slovenským znakom), udeľovalo vlastné tituly) rozhodol sa kráľ Šalamún roku 1073, že s tým skoncuje. Preto zaútočil na troch vládcov Nitrianskeho pohraničného kniežatstva. Ladislav viedol slovenské jednotky, Gejza biharské a pomáhalo im aj moravské knieža Otto (Gejzov príbuzný). Tieto tri armády sa spojili pri Váci (pri Ostrihome) a 14. marca 1074 sa stretli so Šalamúnovými vojskami pri Pešti (kopec Mogyoród). Šalamún utrpel totálnu porážku a zatlačili ho až k nemeckým hraniciam, čiže k Bratislave.
Porazený Šalamún potom v rokoch 1074 - 1081 ako protikráľ okupoval s výdatnou podporou nemeckého vládcu Henricha IV. Bratislavu, Devín a okolie, ako aj Šopron a Mošon a okolie, a urobil z Bratislavy svoje sídlo. V Bratislave naňho neustále útočil Ladislav so svojimi vojskami.
Výsledkom Šalamúnovej porážky roku 1074 bolo, že sa Gejza stal novým kráľom Uhorska a jeho brat Ladislav novým kniežaťom Nitrianskeho pohraničného kniežatstva. Podľa niektorých prameňov vtedy Biharsko pripadlo Lambertovi.
Aj za vlády Ladislava sa Nitriansko v každom ohľade správalo ako samostatný štát a viedlo vlastnú politiku.
[upraviť] Uhorský kráľ
Po Gejzovej nečakanej smrti roku 1077 sa Ladislav stal kráľom Uhorska a Lampert zas kniežaťom Nitrianskeho pohraničného kniežatstva. Až roku 1081 porazil Ladislav (už ako kráľ) Šalamúna v Bratislave.
Bol hlboko veriacim kresťanom, ale zároveň aj odvážnym a bojovným kráľom. Obdobie jeho vlády bolo obdobím relatívneho mieru a upokojenia dynastických bojov Arpádovcov. Okrem dobrých vzťahov k Poľsku sa snažil aj o spojenectvo s Kyjevskou Rusou. Dokladom toho je, že jednu zo svojich dcér vydal za Vladimíra Monomacha.
V roku 1083 dosiahol kanonizáciu prvých uhorských svätcov: sv. Štefana I. a jeho syna Imricha, biskupa Gerharda (Gellérta) a pustovníkov Andreja Svorada a Benedikta. Založil biskupstvá vo Veľkom Varadíne (Oradea, Nagyvárad) a Záhrebe.
V roku 1091 ho požiadala sestra Helena, vdova po chorvátskom kráľovi Dimitar Zvonimirovi o ochranu. V Chorvátsku dosadil za kráľa svojho synovca Álmoša, čo vyvolalo nevôľu u pápeža Urbana II.. V tom istom roku vtrhli do Sedmohradska Kumáni, ktorých porazil v bitkách pri Temeši a Oršove.
Podľa niektorých zdrojov mal byť vodcom prvej križiackej výpravy, pred jej začatím ale pri ťažení proti Čechom ochorel a zomrel 29. júla 1095 (maďarská Wiki udáva dátum 19. júl). Ako miesto smrti sa niekedy udáva Nitra. Pochovaný bol vo Veľkom Varadíne.
[upraviť] Po smrti
Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. O jeho obľube na území terajšieho Slovenska v 13. a 14. storočí svedčia kostoly zasvätené sv. Ladislavovi, ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, ...).
Jeho atribútom je sekera resp. halapartňa.
V Rímskokatolíckej cirkvi sa jeho sviatok slávi 27. júna.
Predchodca Belo |
knieža Arpádovci 1063 – 1077 |
Nástupca Lampert |
Predchodca Gejza I. |
kráľ Arpádovci 1077 – 1095 |
Nástupca Koloman |