Krymská vojna
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Krymská vojna bolo ozbrojeným konfliktom medzi Ruským impériom a spojenými vojskami Francúzska, Spojeného Kráľovstva, Sardínskeho kráľovstva a Osmanskej ríše v rokoch 1853 až 1856. Väčšina bojových operácii sa uskutočnila na polostrove Krym, boje menšej intenzity sa udiali aj v oblasti západného Turecka a Baltického mora.
Krymská vojna je spolu s americkou občianskou vojnou niekedy považovaná za prvú modernú vojnu, počas ktorej technické noviny výrazne ovplyvnili chod bojových operácií.
[upraviť] Príčiny
Vojnu vyvolal vpád ruských vojsk na územie dnešného Rumunska, Moldavska a Valašska, v júli 1853, ktoré v tom čase patrilo k Osmanskej ríši. Rusko sa snažilo posilniť svoje mocenské pozície na Balkáne na úkor Turkov. To nevyhovovalo ostatným mocnostiam hlavne Veľkej Británii a Francúzsku.
Po napadnutí svojho územia vypovedala Osmanská ríša v októbri 1853 Rusku vojnu. Británia a Francúzsko vyslali na ochranu Istanbulu svoje vojnové lode. Turci porazili Rusov pri rumunskom meste Oltenita, Rusom sa však podarilo zničiť tureckú flotilu pri Sinope.
Začiatkom roku 1854 vplávali do Čierneho mora vojnové lode V. Británie a Francúzska na ochranu osmanského loďstva. Ruské jednotky zaútočili na osmanské vojsko v Bulharsku.
[upraviť] Útok na Krym
28. marca 1854 vypovedali vojnu Rusku V. Británia a Francúzsko. Spojenci (V. Británia a Francúzsko) sa 13. marca vylodili na západnom Kryme s asi 55 000 mužmi, severne od mesta Sevastopoľ. Pri rieke Alma sa im podarilo zvíťaziť nad Rusmi (okolo 4 000 mŕtvych Rusov a 2000 mŕtvych spojencov). Nakoniec sa spojeneckej armáde podarilo 4. októbra obkľúčiť Sevastopoľ, ktorý bol pevnosťou a dôležitou námornou základňou ruského námornícva. 25. októbra sa Rusi neúspešne pokúsili prelomiť obkľúčenie v časti britského sektoru. Protiútok britskej ľahkej kavalérie skončil masakrom vďaka ruskej krížovej delostreleckej paľbe. Začala sa zákopová vojna, ktorá predznamenala spôsob boja na frontoch 1. svetovej vojny. 5. novembra nevyšiel Rusom pokus o vrazenie klinu medzi spojenecké vojská pri Inkermane. Porážka si vyžiadala 12 000 mŕtvych. Spojenci stratili viac ako 4 000 mužov.
V januári 1855 vypovedalo vojnu Rusku aj Sardínske kráľovstvo. Jeho premiér gróf C. Cavour vyslal na Krym vojsko. Spojenci sa 7. júna pokúsili útokom dobyť Sevastopoľ ale nepodarilo sa im to ani za cenu 7 000 mŕtvych a ranených. Straty Rusov boli ešte vyššie.
Druhý pokus o desať dní neskôr bol takisto neúspešný. 16. augusta sa neúspechom skončil pokus Rusom o prelomenie obliehania. Výsledkom bolo viac ako 8 000 mŕtvých. Obrancovia Sevastopoľa boli v ťažkej situácii a 8. septembra 1855 kapitulovali.
[upraviť] Výsledok
30. marca 1856 bola v Paríži podpísaná mierová zmluva. Podpísali ju Rusko, Osmanská ríša, Veľká Británia, Francúzsko, Sardínske kráľovstvo (Piemont), Rakúsko a Prusko. Boli obnovené predvojnové hranice medzi Ruskom a Tureckom a Turci museli súhlasiť s demilitarizáciou Čierneho mora a dolného toku Dunaja. K Moldavsku bola pripojená južná Besarábia a došlo k medzinárodnému uznaniu autonómie Moldavska a Valašska pod formálnou tureckou zvrchovanosťou.
Neschopnosť spojencov poraziť za krátky čas ruskú armádu, ktorá bola technicky zaostalejšia súvisela okrem nepochopenia nového druhu vojny spojeneckým velením, neschopnosťou a niekedy aj nemožnosťou využiť vlastnú technologickú a vojenskú prevahu. Svoju úlohu zohrávala tiež dĺžka zásobovacích línii armád bojujúcich na Kryme. Samozrejme aj húževnatosť ruských vojakov brániacich sa na svojom území a ich dokonalá znalosť terénu spolu so systémom opevnení okolo Sevastopoľa pripeli k tomu, že ruská armáda dokázala tak dlho odolávať. Krymská vojna sa stala prvou vojnou, o ktorej aktuálnom vývoji sa čitatelia dozvedali vďaka telegrafu a fotorafii. Utrpenie vojakov na bojisku sa prostredníctvom fotografie a telegrafie dostalo na stránky novín a prinášalo čitateľom aktuálne informácie o dianí na bojisku.
