Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)

Z Wikipédie

Mapy: 48° 24' 57” s. š., 18° 14' 48” v. d.

Východná časť kostolíka sv. Juraja s apsidou

Kostolík svätého Juraja je románska sakrálna stavba v obci Kostoľany pod Tribečom v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji. Kostolík je najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku.

Obec Kostoľany pod Tribečom leží v úzkej kotline potoka Drevenica v masíve Tribečského pohoria. V roku 1960 skupina historikov umenia, ktorá skúmala stredoveké nástenné maľby v tunajšom kostolíku zistila podľa ich častí, že kostolík, pokladaný dovtedy za neskorobarokovú architektúru z 18. storočia, je oveľa starší. I nasledujúce výskumy, konané v rokoch 1964 - 1965, tieto zistenia potvrdili.

[upraviť] História

Stavebne mal kostolík dve vývojové fázy. Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3 x 3,4 m, s valenou klenbou a k nemu priliehajúca loď (5,3 x 3,7 m) s rovnou povalou, boli postavené pred polovicou 11. storočia. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy; v hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince kráľov Šalamúna (1063 - 1074) a Ladislava I. (1077 - 1095).

Kostolík bol postavený z lomového kameňa. Ďalším faktorom určujúcim vznik stavby boli fresky, ktorými bol objekt vyzdobený. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a 12. storočia, z čoho vyplýva, že ide o najstaršie fresky na území Slovenska.

Prvá zmienka o stavbe kostolíka je v Zoborskej listine z roku 1113. Podľa výskumu názvu tunajšej lokality uvedenej v listine (Custolen) prišli odborníci k záveru, že Kostoľany ako sídlisko s kostolom existovali už v 10. storočí.

Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikovitého pôdorysu s rozmermi (asi 5,7 x 6,5 m), značne širšou ako loď pôvodnej stavby. V prístavbe s novým románskym portálom na jej južnej strane bola v západnej časti murovaná panská empora na dvoch pilieroch, nad jej stredným poľom stojí hranolová veža. Táto mladšia časť objektu, podľa architektonického typu patriaca románskym emporovým kostolom (stavaným u nás v 12. a v prvej polovici 13. storočia) súvisí s prechodom kostola do majetku Forgáchovcov po tatárskom vpáde (dovtedy patrili Kostoľany zoborským benediktínom).

V ďalších storočiach sa už kostolík stavebne nemenil, až v polovici 17. storočia ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí (ostal bez strechy a opustený). Dostal nové omietky a valcovú kazateľnicu. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku 1721, kedy nahradili pôvodnú trámovú povalu murovanou; posledné v prvej štvrtine 20. storočia a v roku 1963. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. Kostolík si zachoval aj po komplexných reštauračných prácach svoju archaičnosť.

[upraviť] Opis

Neobyčajné cenné sú fragmenty nástenných malieb v interiéri najstaršej časti kostolíka, odkryté a reštaurované v roku 1965. Maliarska výzdoba, vychádzajúca z predrománskeho výtvarného slohu, pôvodne pokrývala celú plochu stien presbytéria a lode. Jej značná časť sa zachovala v lodi, kde je cyklus epických obrazov rozvrhnutý do dvoch horizontálnych pásov. Z fragmetov sú ikonograficky zrejmé scény o Adamovi a Eve, Kainovi a Ábelovi alebo scény Abrahámovej obety, votívna scéna a obrazy christologického cyklu (Zvestovanie, Navštívenie, Narodenie, Oznámenie a Klaňanie). V kruhových medailónoch v dolnej časti stien boli pravdepodobne poprsia prorokov a apoštolov, v presbytériu ústredný obraz Maiestas Domini, z ktorého sa však zachovali len zlomky. Fresky na stenách kostolíka sú najstaršími pamiatkami svojho druhu na Slovensku.

Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v interiéri kostola sú barokový oltár Panny Márie s Ježiškom (dielo Majstra dvoch diakonov z druhej polovice 15. storočia) a románska kamenná krstiteľnica.

Kostolík sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je jedinečnou umelecko-historickou a stavebnou pamiatkou na našom území. Hoci máme doklady starších architektúr, ani jedna sa nezachovala tak autenticky, ako práve tento kostol. Pôdorysným typom sa približuje k niektorým stavbám z veľkomoravského obdobia i k predrománskym kostolom v západnej Európe. Pre svoj jedinečný vklad do histórie Slovenska bol kostolík zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.