Kompas

Z Wikipédie

Kompas je zariadenie určené na zisťovanie smeru ku severnému magnetickému pólu. Klasický kompas ukazuje smer pomocou zmagnetizovanej ihly (magnetka, strelka), vyvážene otočne podopretej v ťažisku ktorá sa voľne otáča dokola. Strelka sa otočí rovnobežne s magnetickými siločiarami zemského magnetického poľa, pričom jej magnetické póly sú voči zemským orientované opačne.

Kompas neukazuje na zemepisný pól, ale na magnetický pól, ktorý je oproti zmepisnému posunutý. V dostatočnej vzdialenosti od pólu je však táto odchýlka zanedbateľná, a preto sa zemepisný a magnetický pól stotožňujú. Priamo nad pólom (kde je výchylka významná) sa používa prístroj nazývaný inklinačná magnetka, ktorý ukazuje pól vo vertikálnom smere.

Prvým kompasom bol pravdepodobne kus magnetovca, plávajúci na drevenej podložke v nádobe s vodou. Kompasy sú známe už z starovekej Číny. Prvá zmienka o kompase pochádza zo 4. storočia.

Dnešné moderné kompasy sú elektronické, avšak princíp magnetického telieska orientujúceho sa podľa siločiar magnetického poľa zeme je zakomponovaný aj v nich. Pre praktickú orientáciu sa dnes viac využívajú zariadenia pre presné určenie polohy pozičným systémom, napr. GPS. Na tejto báze existujú aj digitálne kompasy.

Zdokonalenou verziou kompasu je buzola.