Karol I. (Anglicko)

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Karol I. bol rokoch 1625-49 kráľom Anglicka, Škótska a Írska.

Obsah

1 Mladosť
2 Vláda
3 Cirkev
4 Parlament
5 Občianska vojna
6 Iné projekty

[upraviť] Mladosť

Narodil sa v Dunfermlineskom paláci ako druhý syn Jakuba I. a Anny Dánskej. Ako dieťa zaostával vo vývoji, chodiť a rozprávať sa naučil len ako trojročný. Keď sa Jakub stal anglickým kráľom, Karol bol ponechaný v opatere v Škótsku, pre jeho chatrné zdravie. Aj ako dospelý meral len 162 cm.

Bol vychovávaný v tieni svojho brata Henricha, princa z Walesu, ktorého však mal rád a snažil sa mu vyrovnať. Karol bol vymenovaný za vojvodu s Yorku. Po smrti Henricha roku 1912, získal nástupnícke právo aj titul welšského princa. Roku 1623 vycestoval do Španielska, aby dohodlo manželstvo medzi Karolom a Máriou Annou, dcérou španielskeho kráľa Filipa III. Toto manželstvo malo potvrdiť spojenectvo medzi dvoma krajinami. Napokon však stroskotalo, lebo Španieli žiadali, aby Karol ostal v Španielsku až do svadby a prestúpil na katolícku vieru. Jakub naliehal na parlament, ktorý napokon manželstvo schválil, aj keď nesúhlasil so spojenectvom.

[upraviť] Vláda

Karol nastúpil na trón po smrti svojho otca v roku 1625. Parlament nesúhlasil s jeho manželstvom s Máriou Henrietou, lebo sa bál, že bude zvýhodňovať katolíkov pred protestantmi (väčšina členov parlamentu boli protestanti). Karol sa zaviazal, že nebude konať proti protestantom, aj keď s Ľudovítom XIV sa tajne dohodli inak. Korunovácia prebehla vo Westminsteri. Na začiatku svojej vlády sa Karol orientoval najmä na zahraničnú politiku. Nechal sa zatiahnuť do tridsaťročnej vojny, konfliktu kde proti sebe stáli katolíci a protestanti v Európe. Pomáhal svojmu švagrovi, Frederikovi V, získať naspäť územia od cisára Svätej ríše rímskej Ferdinanda II. Karol vyhlásil vojnu Španielsku, s cieľom prinútiť Filipa IV. pomôcť Frederikovi. Parlament navrhoval zaútočiť na španielske kolónie v Novom svete, čím mohli získať peniaze na financovanie vojny. Karol radšej bojoval na kontinente. Parlament mu preto dal len určitú sumu peňazí. Aj keď to s vojnou nevyzeralo dobre, Karol odmietal odvolať veliteľa, vojvodu z Buckinghamu a radšej rozpustil parlament. Vzápätí zaviedol vyššie dane. Aj keď sa mu čiastočne podarilo získať nejaké peniaze, zakrátko ich opäť minul na neúspešné vojny. Nakoniec musel akceptovať zákon vydaný parlamentom roku 1628 (tzv. Petition of right), ktorý mu neumožňoval zvýšiť dane bez súhlasu parlamentu. O rok po ďalších nezhodách s členmi snemovne reprezentantov parlament opäť rozpustil. Uzavrel mier s Francúzskom a Španielskom (keďže by nemohol financovať vojny) a ďalších 11 rokov vládol bez parlamentu. Toto obdobie je známe ako 11 rokov tyranie. Podobne ako jeho otec zastával názor, že kráľovská moc pochádza od Boha, preto by sa kráľ mal zodpovedať len jemu. Peniaze získaval rôznymi spôsobmi, najmä prostredníctvom pokút. Tieto pokuty boli udeľované väčšinou za neuposlúchnutie zákonov, ktoré zaviedol taktiež Karol.

[upraviť] Cirkev

Snažil sa urobiť zmeny v anglikánskej cirkvi. Chcel obmedziť vplyv kalvinizmu a orientovať ju viac na tradičné ideály. V tomto mu pomáhal jeho poradca William Laud, ktorého roku 1633 vymenoval za arcibiskupa v Canterbury. Ten zrušil puritánov a zaviedol nové reformy, ktoré sa stretli s veľkou dávkou nevôle. Na potrestanie tých, čo odmietali jeho reformy využíval najvyššie súdy v krajine: Súd najvyššej komisie a Súdny dvor. Počas Karlovej vlády boli tieto súdy ešte viac skorumpované ako v predchádzajúcich obdobiach. Tieto praktiky sa snažili zaviesť do cirkvi aj v Škótsku. Škóti však nechceli dovoliť, aby ich ovládli Anglikáni a tak vypukla vzbura. Karol neuspel a tak Škótom udelil náboženskú slobodu. Tento neúspech znamenal koniec Karlovej absolutistickej vlády, kvôli finančným ťažkostiam. Roku 1640 musel preto znovu zvolať parlament.

[upraviť] Parlament

Karol potreboval peniaze na ovládnutie Škótska. Preto žiadal od parlamentu aby začal vyberať dane na účel vojen. Parlament súhlasil, avšak pod podmienkou že bude mať právo zúčastňovať sa na štátnej politike. Ani jedna strana nechcela ustúpiť, preto Karol tento tzv. krátky parlament, ktorý fungoval len tri týždne rozpustil. S Škótmi však prehral a musel im platiť odškodné. Zvolal nový parlament, ktorý mohol byť rozpustený, len ak to odsúhlasili jeho členovia. Preto sa aj volal dlhý parlament. No tento vedený Johnom Pymom spôsoboval rovnaké problémy ako predošlé. Aby predošiel absolutistickej vláde, parlament vydal vyhlásenie, podla ktorého musí zasadať aspoň raz za tri roky. Ďalej parlament prinútil Karola urobiť viacero ústupkov vrátane zrušenia oboch súdov. Roku 1641 sa Íri vzbúrili proti nadvláde anglických protestantov a ohrozovali parlament. Bolo potrebné zvolať armádu, aby si poradila s rebelmi. Poslanci sa však báli, že Karol by ju neskôr mohol použiť proti nim. Bol vytvorený zákon, kde bol kráľ zbavený kontroly nad armádou. Karol ho odmietol akceptovať. Takisto sa začali šíriť reči proti jeho katolíckej manželke Márii Henriete. Karol dal zatknúť piatich členov snemovne reprezentantov, ktorí spôsobovali najviac problémov. Hovorilo sa aj o zrade. No im sa podarilo ujsť. Táto zahanbujúca udalosť znamenala politickú katastrofu. Karol odišiel z Londýna, kde sa už necítil bezpečne a cestoval po krajine zostavujúc armádu proti parlamentu.

[upraviť] Občianska vojna

Obe strany sa v roku 1642 začali pripravovať na občiansku vojnu. Karol sa usídlil v Oxforde a mal pod kontrolou sever a západ Anglicka. Jeho priaznivci sa nazývali Cavalieri. Parlament kontroloval Londýn a juhovýchod, kde boli najbohatšie oblasti. Preto aj neskôr nemuseli zápasiť s nedostatkom financii ako Cavalieri. Na čele parlamentariánov stál Oliver Cromwell, pochádzajúci z nižšej šlachty. Vytvoril nový typ armády zloženej prevažne so schopných ,vzdelaných mužov. Vojna začala 25. októbra 1642. bitkou pri Edgehille a pokračovala do roku 1644, keď sa parlament získal definitívnu prevahu. Karol ušiel do Škótska, kde hľadal útočište u presbyteriánov. Tí ho však vydali parlamentariánom, ktorý ho uväznili v Northamptonshire. Neskôr bol presunutý do Hampton Court. Podarilo sa mu ujsť a ukryl sa na Carisbrookskom zámku. Odtiaľ sa dohodnúť so Škótmi, súhlasil aby v Anglicku nastolili Presbytariánizmus, ak by to pomohlo poraziť parlament. V júli 1648 preto vypukla druhá občianska vojna, keď Škóti zaútočili na Anglicko. No ich porážka pri Prestone znamenala koniec akýmkoľvek snahám Cavalierov. Karol bol prevezený do Hurstského zámku a neskôr do Windsoru. Roku 1649 sa proti nemu začal súdny proces. Ešte nikdy sa nestalo, aby král bol súdený. Proces viedol generál John Cook. Karol bol obvinený z velezrady a iných zločinov. Stále veril v královskú moc danú od boha , preto ho vraj nemôžu súdiť. Odmietal sa aj obhajovať. Súd ho však uznal vinným a odsúdil ho na smrť sťatím. Bol popravený 30. januára 1649. Ludia si mysleli, že sa bojí lebo sa triasol, no v skutočnosti to bolo len od zimy. Jeho hlava bola oddelená jedným seknutím. Karol bol známy svolou vášňou pre umenie. Pozýval na svoj dvor rôznach umelcov aby tvorili a obohacovali jeho zbierku. Jedným z nich bol aj architekt Indigo Jones, ktorý priniesol do Anglicka renesančnú architektúru. Do Londýna pozval aj slývneho Flámskeho maliara Anthonyho van Dycka. Karol mal rád obrazy, dala sa v nich zobraziť velkoleposť a majestátnosť monarchie. Časté boli najmä portréty jeho samého, jeho ženy a detí, ktoré dával do daru svojim sympatizantom.