Ján Johanides
Z Wikipédie
| Ján Johanides | |
|---|---|
| slovenský spisovateľ, dramatik, esejista a scenárista
|
|
| Narodenie | 18. august 1934 Dolný Kubín, Slovensko |
| Úmrtie | 5. jún 2008 Šaľa |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ján Johanides (* 18. august 1934, Dolný Kubín – † 5. jún 2008, Šaľa[1]) bol slovenský prozaik a esejista.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Narodil sa v rodine predavača a vzdelanie získaval v Dolnom Kubíne a v Bratislave, kde začal v roku 1954 študovať na filozofickej fakulte Univerzity Komenského estetiku a dejiny umenia, no štúdium po troch rokoch nedokončil. Pracoval ako psychológ, referent vo Zväze slovenských spisovateľov, dramaturg a redaktor programového magazínu v dome kultúry a osvety v Bratislave a na mnohých ďalších miestach. Od roku 1972 sa venoval prevažne slobodnému povolaniu. Žil na viacerých miestach Slovenska - v Martine, v Tisovci nad Váhom, od roku 1972 žil v Šali, kde aj zomrel.
[upraviť] Tvorba
Svoje prvé literárne diela začal uverejňovať v časopise Mladá tvorba a Slovenské pohľady, neskôr prispieval do všetkých literárnych časopisov. Prvé knižné dielo mu vyšlo v roku 1963. Jeho tvorba je ovplyvnená existencializmom a do literatúry tiež priniesol podnety antirománu. Dej nie je pre neho dôležitý, dôležitý je spôsob písania. Inšpiroval sa dielami francúzskych autorov Jeana-Paula Sartra či Alberta Camusa, no samotný existencializmus prijímal len ako výraz istého životného pocitu. Jeho hrdinovia vyrastajú z domáceho prostredia a nesú si so sebou do života jeho znaky. Nastoľuje problémy vojny, sociálnej vzbury, ale i ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu, no rieši ich pozitívne pomocou viery v možnosť trvalých kontaktov človeka s človekom. Štýl jeho písania bol vecný, triezvy a objektívny, no neprestával byť kvôli tomu i poetický. V niektorých dielach využíval naopak prvky surrealizmu - príbeh písal ako snovú skutočnosť plnú absurdít a podobne.
[upraviť] Ocenenia
- 2002 - Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ za knihu Nepriestrelná žena
- 2002 - Cena Dominika Tatarku za knihu Nepriestrelná žena
- 1988 - zaslúžilý umelec
[upraviť] Dielo
[upraviť] Próza
- 1963 - Súkromie, zbierka noviel
- 1965 - Podstata kameňolomu, súbor prozaických a dramatických textov
- 1966 - Nie
- 1978 - Nepriznané vrany, svojrázna reportáž
- 1979 - Balada o vkladnej knižke
- 1983 - Marek koniar a uhorský pápež, román
- 1985 - Slony v Mauthausene, román
- 1987 - Pochovávanie brata, novela
- 1989 - Najsmutnejšia oravská balada
- 1991 - Zločin plachej lesbičky, Holomráz
- 1991 - Previesť cez most. Rúcha veleby pre chvíle tiesne
- 1991 - Krik drozdov pred spaním, novela
- 1994 - Kocúr a zimný človek, novela
- 1995 - Trestajúci zločin
- 1997 - Nositeľ čarodejného nosorožca, poviedka napísaná pred 30 rokmi (vyšla len v češtine a angličtine)
- 2000 - Dívaj sa do modrých očí Londýna
- 2002 - Nepriestrelná žena
- 2005 - Hmla na našej trpezlivosti, nominovaná do finále Anasoft litera
- Osemhodinová rodinná fotografia, novela
- Pušky, novela
- Vidieť celé, novela
[upraviť] Eseje
- 1995 - Identita v kríze, výber článkov, esejí a rozhovorov z 90. rokov
- 1996 - Rembrandt, esej (vyšlo paralelne v slovenčine /Bratislava/ i francúzštine /Paríž/)
[upraviť] Rozhlasové a televízne hry
[upraviť] Scenár
- 1969 - 322, filmový scenár podľa vlastnej novely Potápača priťahujú pramene mora (debutový film režiséra Dušana Hanáka, ktorý je zároveň i spoluautorom)
[upraviť] Referencie
- ↑ Zomrel spisovateľ Ján Johanides na pravda.sk (po slovensky)
