Friedrich Konrad Beilstein
Z Wikipédie
Friedrich Konrad Beilstein alebo rusky Fjodor Fjodorovič Bejľštejn (Фёдор Фёдорович Бейльштейн) (* 17. február 1838, Petrohrad – † 18. október 1906, Petrohrad) bol rusko-nemecký chemik.
Študoval chémiu a fyziku v Heidelbergu, Mníchove a Göttingene, k jeho profesorom patrili Robert Wilhelm Bunsen, Justus von Liebig a Friedrich Wöhler. Od roku 1865 bol profesorom v Göttingene, od roku 1866 profesor na Technologickom inštitúte v Petrohrade ako nástupca Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva. Od roku 1883 bol aj členom Ruskej Akadémie vied. Profesúry sa vzdal v roku 1896 kvôli veku.
Preslávil sa ako autor prvých zväzkov svetoznámej príručky organickej chémie Handbuch der organischen Chemie, ktorá sa až dodnes pod názvom Beilsteinova databáza považuje za štandard.. Jej prvé vydanie z roku 1881 obsahovalo 1 500 zlúčenín na 2 200 stranách.
Vyvinul aj takzvaný Beilsteinov test na kvalitatívny dôkaz organických halogénderivátov.
