Dmitrij Ivanovič Mendelejev

Z Wikipédie

Dmitrij Ivanovič Mendelejev
ruský chemik
Narodenie	8. február 1834 Toboľsk, Rusko
Úmrtie	2. január 1907 Petrohrad, Rusko
Pozri aj Biografický portál

Dmitrij Ivanovič Mendelejev (rusky: Дми́трий Ива́нович Менделе́ев) (* (27. január) 8. február 1834, Toboľsk – † 2. február (20. január) 1907, Petrohrad) bol ruský chemik, ktorý bol jedným z dvoch vedcov, ktorí vytvorili prvú verziu periodickej tabuľky chemických prvkov. Tvrdil, že prvky boli usporiadané do vzoru, ktorý mu umožnil predpovedať vlastnosti prvkov, ktoré ešte neboli objavené.

[upraviť] Život

Narodil sa 8. februára v rodine gymnáziálneho učiteľa ako najmladší syn zo 14 detí. Otec bol Ivan Pavlovič Mendelejev a matka Mária Dmitrievna Mendelejevová (rodená Kornilievová). Keď mal 14 rokov, jeho otec zomrel, Mendelejev začal navštevovať gymnázium v Toboľsku. V 1849 Mendelejev ukončil gymnázium a urobil skúšky na Vysokú školu v Petrohrade.

V roku 1849 sa rodina presťahovala do Petrohradu, kde v roku 1850 začal navštevovať Štátnu univerzitu v Petrohrade, v tomto roku mu zomrela mama. Po vyštudovaní, mu diagnostikovali tuberkulózu, ktorá ho prinútila odísť v roku 1855 na Krymský polostrov blízko Čierneho mora, kde sa stal hlavný chemik miestneho gymnázia. Do Petrohradu sa vrátil v roku 1856 úplne uzdravený.

Medzi rokmi 1859 a 1861 pracoval na hustote plynov v Paríži a na spektroskopii s Gustavom Robertom Kirchhoffom v Heidelbergu. Predpovedal vtedy napríklad existenciu kritického bodu plynov. V roku 1863, po návrate do Ruska, sa stal profesorom chémie na Technologickom inštitúte a na Univerzite v Petrohrade. V tom istom roku sa oženil s Feozvanou Nikitichnou Leschevou (manželstvo sa skončilo rozvodom). Neskôr si zobral Annu Ivanovu Popovovú; ich dcéra Ľubov sa asi stala ženou známeho poeta Alexandra Bloka.

Pre rozpory s vládou musel Mendelejev opustiť v roku 1890 univerzitu, nikdy sa nestal členom Akadémie. 17. augusta 1890 opustil Univerzitu v Petrohrade. Ako uznanie dostal ocenenie Compleyho medailu od Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Všetci chemici ho uznávali, jeho dielo ovplyvnilo vývoj všetkých odvetví akademickej anorganickej chémie a na dôkaz svojej úcty mu spoločne venovali pohár z hliníka (vtedy najvzácnejšieho kovu).

V neskorších rokoch pracoval na štandarde ruskej vodky. Zomrel v Petrohrade na chrípku.

[upraviť] Periodická tabuľka

Zoradil prvky podľa atómovej hmotnosti do systému, známeho dnes ako periodická tabuľka prvkov, kde ich vlastnosti vyplývali z ich atómových hmotností, respektíve atómových čísel. Tento systém bol prevratný. Až do roku 1869, kedy Mendelejev svoj objav, po dlhom porovnávaní charakteristík všetkých známych prvkov, zverejnil, chýbali chémii všeobecné teoretické základy. Mendelejev publikoval svoju prvú tabuľku prvkov v časopise Ruskej chemickej spoločnosti v roku 1869, o rok neskôr predložil tabuľku presnejšiu, doplnenú o dva ďalšie prvky. Práca z roku 1870 mala názov Prirodzená sústava prvkov. Mendelejevovo dielo je tým ohromnejšie, že vtedy mal k dispozícii iba omedzené materiály, 60 prvkov a navyše mnohé z nich boli chybné - opisovali sa ako prvky „didym a. i.“ ktoré sa neskôr dali rozložiť na zmes prvkov skutočných, chemicky ďalej nedeliteľných.

Mendelejev si zoradil všetky známe prvky podľa stúpajúcich atómových hmotností a štúdiom vzniknutej tabuľky zistil iné zákonitosti, ktoré mu umožnili predpovedať objav neznámych prvkov, a dokonca určil ich fyzikálne a chemické vlastnosti. Pomenoval ich menom najbližšieho suseda v tabuľke s predponou EKA (prvý najbližší; napríklad ekabór, ekahliník, atď.).

V roku 1871 Mendelejev zverejnil publikáciu, predpovedajúcu objavy týchto prvkov, dokonca im pridelil mená a opísal ich. Vedecký svet mu nedôveroval, no v roku 1875 objavil Lecoq de Boisbsaudran gálium spektrálnou analýzou vo sfalerite, totožné s Mendelejovým ekahliníkom. Dokonca hmotnosť prvku, Mendelejevom predpokladaná, bola presnejšia ako Boisbsaudranovo prvé meranie. Periodická sústava triumfovala po objavení skandia Larso Frederiko Nilsonom (1879) s vlastnosťami Mendelejevom predpokladaného ekobóru, a germánia (ekakremík) C. Winklerom (1886) pri analýze nerastu argyroditu.

O všeobecné prijatie periodickej sústavy prvkov sa zaslúžil aj český chemik Bohuslav Brauner (1855 - 1935), Mendelejovov priateľ a spolupracovník, na želanie autora doplnil obsiahlu kapitolu o vzácnych prvkoch jeho neskoršie vydanej slávnej Mendelejovej knihy Základy chémie (1869 - 1871).

Mendelejev publikoval 400 prác (vrátane práce z fyziky a metrológie), napríklad práce o pôvode ropy a o jej priemyselnom spracovaní a roztokoch.

Po Mendelejevovi je pomenovaný kráter na Mesiaci, minerál mendelevit a 101. prvok mendelevium.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dmitrij Ivanovič Mendelejev