Cykasorasty
Z Wikipédie
| Cykasy | |
|---|---|
 Cycas revoluta - samčia rastlina |
|
| Vedecká klasifikácia | |
| Doména | Eukaryoty |
| Ríša (regnum) | Rastliny Plantae, Vegetabilia |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta |
| Skupina | Nahosemenné Gymnospermae |
| Oddelenie | Cykasorasty Cycadophyta |
| Trieda (classis) | Cykasy Cycadopsida |
| Rad (ordo) | Cykasotvaré Cycadales |
| Vedecký názov | |
| Cycadophyta Dumortier, 1829 |
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
|
Cykasorasty (Cycadophyta) sú oddelenie nahosemenných rastlín. Oddelenie obsahuje jednu triedu cykasy (Cycadopsida) a jeden rad cykasotvaré (Cycadales). Rastliny tvarom pripomínajú palmy, sú však príbuzné papradiam, od ktorých sa odlišujú tým, že sa rozmnožujú semenami.
Obsah |
[upraviť] Znaky cykasorastov
Sú to dlhoživúce dreviny podobné palmám. Najväčší druh je Lepidozamia hopei, ktorý žije v Austrálii a dosahuje výšku 20m. Listy majú veľké a perovité. Ich korene žijú v symbióze so sinicami, ktoré dokážu viazať vzdušný dusík a taktiež produkujú neurotoxín β-metylamíno L-alanín (BMAA), ktorý sa ukladá v semenách cykasov.
Cykasy sú hmyzoopelivé a dioecické (jednopohlavné). Samčia rastlina môže mať jednu, alebo viac samčích šištíc, ktoré sa skladajú z pomerne veľkých plodolistov s veľkým počtom peľníc. Peľ po opelení vytvára peľový vačok s 1 nástennou bunkou a 2 samčími pohlavnými bunkami. Samčia pohlavná bunka cykasov je asi najnezvyčajnejšou bunkou v rastlinnej ríši. Je mimoriadne veľká, dosahuje až 0,4 mm a môže mať až 70000 bŕv. Samotný proces oplodnenia trvá veľmi dlho, aj niekoľko rokov.
Samičia rastlina tvorí len jednu samičiu šišticu (extistuje len málo výnimiek), s dvoma alebo viacerými vajíčkami na každom megasporofyle. Vajíčka vznikajú z materskej bunky vajíčok (megaspór), ktorá sa rozdelí na 4 bunky, pričom 3 odumierajú a prežíva iba jedna z nich. Vyživovacie pletivo vajíčka (endosperm) majú cykasorasty veľké a dobre vyvinuté.
Šištice väčšiny druhov produkujú teplo (sú o niekoľko stupňov teplejšie od okolia). Niektoré semená sú plávajúce a môžu sa rozširovať cez more, niektoré vnútrozemské druhy majú jedlý obal (sarcotesta), ktorý slúži ako potrava pre zvieratá ktoré rozširujú semená trusom.
[upraviť] Fylogenetický pôvod
Prvé cykasy sú známe z Permu. Najväčšiu diverzitu dosiahli v počas Triasu ale hlavne v Jure, keď spolu s Gingophyta a Pinophyta dominovali vtedajšej flóre. Fosílie z toho obdobia sú známe zo všetkých kontinentov (napr. rody Nilssonia, Ctenis a Pseudoctenis). Z Kriedy je známy fosílny druh Sanchycycas gigantea (nájdený v Japonsku), ktorý patril k najväčším druhom cykasov. Vo vrchnej Krieda a na prelome Kriedy a Terciéru došlo k vymretiu viacerých rodov a druhov.
Fosílne (pravé) cykasorasty zahrňujú minimálne 19 rodov. Fosílie cykasorastov sú však niekedy ťažko rozlíšiteľné od fosílií radu Bennettitales (nazývané aj cykadeoidy), ktoré však majú pravdepodobne bližšie ku Gnetophyta, alebo Magnoliophyta.
[upraviť] Rozšírenie
Cykasy sa vyskytujú v tropickom pásme a zasahujú až do subtrópov. Z recentných (dnes žijúcich) cykasov je známych približne 300 druhov v 10-12 rodoch. Mnohé druhy boli opísané pomerne nedávno (keďže práve tropické pásmo je najmenej prebádané). V Ázii zasahuje najďalej na sever najznámejší rod Cycas (východná Čína a Japonsko), v Amerike zasahuje najďalej na sever rod Zamia. Najďalej na juh zasahujú rody Encephalartos (Južná Afrika) a Macrozamia (Austrália).
[upraviť] Systém
Cykasotvaré:
- ?† rod Ctenis
- podrad Cycadineae:
- čeľaď cykasovité (Cycadaceae)
- podrad Zamiineae:
- čeľaď stangeriovité (Stangeriaceae)
- čeľaď zamiovité (Zamiaceae)
[upraviť] Externé odkazy
