Adventisti siedmeho dňa

Z Wikipédie

Modlitebňa Adventistou siedmeho dňa v Prahe - Košířoch

Adventisti siedmeho dňa je náboženská organizácia, ktorá bola založená v roku 1860 v Battle Creeku v Michigane. Na Slovensku sú Adventisti oficiálne registrovaná cirkev, ako Cirkev Adventistov siedmeho dňa.

Adventisti 7. dňa vznikali od metodistov, baptistov a milleritov a sú im blízki svojím poňatím. Zdôrazňujú očakávanie druhého príchodu (advent = príchod) Krista (odtiaľ aj názov advetisti). Poslaním Adventistov je hlásať všetkým ľudom na svete o 2. príchode Ježiša Krista a hovoriť o jeho láske.

Celé učenie Adventistov je založené na štúdiu biblie. Celá vierouka stojí na biblii (sobota je podľa biblie - Boží deň odpočinku, Exodus 20.kap.) Adventisti majú jedinečný zdravotný štýl (New Start).

Ich texty podrobne vykresľujú priebeh posledných udalostí dejín sveta. Okrem toho adventisti zdôrazňujú, že aj kresťania sú povinní dodržiavať niektoré starozákonné pravidlá, ktoré ostatní nepovažujú za záväzné (sobota, čisté a nečisté pokrmy).

Adventisti maju "prorockého ducha", ženu (Ellen Gould Whiteovu), ktorá údajne mala videnia eschatologického charakteru a ktorá korigovala tvorbu vierouky a vyvoj Adventistov 7. dňa.

Cirkev adventistov siedmeho dňa podľa proroctiev knihy Zjavenie označuje pápežský systém ako šelmu z Apokalypsy a pápeža ako Antikrista. Druhou šelmou podľa nich sú Spojené štáty americké (USA).

[upraviť] Stručná charakteristika

Adventisti vychádzajú zo znovuobjavených právd. Predovšetkým viera v Krista, ako to učia luteráni. Potom je to krst ponorením, na ktorý poukazujú baptisti. Ďalej duchovný rast kresťana a život naplnený Duchom Svätým, ako učia metodisti a charizmatici. A morálne zásady, ako učia katolíci. A Božia sobota, ktorú zachovávajú židia a zachovával aj Ježiš a apoštoli.