>


Web - Amazon

We provide Linux to the World


We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Վիքիփեդիա:Էությունը — Վիքիփեդիա

Վիքիփեդիա:Էությունը

Վիքիփեդիայից՝ ազատ հանրագիտարանից

wikipedia.org
wikipedia.org

2001 թվականին իր ստեղծումից ի վեր, Վիքիփեդիան դարձել է տեղեկությունների ամենամեծ կայքը համաշխարհային սարդոստայնում։ Վիքիփեդիայի պարունակությունը ազատ է և գրվում է աշխարհով մեկ ցրված մարդկանդ համագործակցությոմբ։ Այս կայքը վիքի է, այսինքն յուրաքանչյուր ոք, ով ունի համացանցին կապված համակարգչի օգտագործման հնարավորություն, կարող է խմբագրել, ուղղել կամ բարելավել հանրագիտարանում գտնվող ինֆորմացիան պարզապես «խմբագրել» հղման վրա սեղմելով։

Wikipedia-ն գրանցված ապրանքանիշ է, որն պատկանում է ոչ-շահութաբեր Wikimedia Հիմնադրամին։ Այս կազմակերպությունը հիմք է դրել նաև վիքի նախագծերի մի ամբողջ ընտանիքի։ Կոչ ենք անում ձեզ լինել համարձակ Վիքիփեդիայում և իր քույր նախագծերում, և ինքներդ հոդվածները խմբագրել այնպես՝ ինչպես գտնում եք ճիշտ՝ մտքում պահելով համագործակցության գաղափարը։ Փորձե՜ք։

Յուրաքանչյուր հոդվածում գտնվող հղումները ձեզ կուղեկցեն դեպի կապակցված հոդվածներ՝ հաճախ հավելյալ ինֆորմացիա պարունակող ձեզ հետաքրքրող թեմայով։ Հրավիրում ենք ձեզ ավելացնել կամայական լրացուցիչ ինֆորմացիա, հոդվածները փոխկապակցող հղումներ կամ մեջբերումներ՝ անելով սա համապատասխան չափանիշների վայել և Վիքիփեդիայի խմբագրումների կանոնակարգի համաձայն։ Մի վախեցեք հանկարծակիորեն վնասել Վիքիփեդիան երբ ավելացնում կամ բարելավում եք ինֆորմացիան, քանի որ ուրիշ Վիքիփեդիացիները միշտ էլ կարող են ուղղել ակնհայտ սխալները, ինչպես նաև ծառայել խորհրդով։ Սրանից բացի, Վիքիթեդիա հանրագիտարանի համակարգչային ծրագիրը՝ ՄեդիաՎիքին, հոգատարությամբ ստեղծված, թույլ է տալիս հեշտորեն հետ փոխել կամ վերացնել խմբագրային անճշտությունները։

Քանի որ Վիքիփեդիան իրենից ներկայացնում է անընդհատ բարելավվող աշխատություն, որին սկզբունքորեն յուրաքնչյուր ոք կարող է մասնակցել, այն որոշ կարևոր ձևերով տարբերվում է թղթյա տեղեկությունների աղբյուրներից։ Մասնակիորեն, ավելի հին հոդվածները սովորաբար ավելի հավասարակշռված և համապարփակ բնույթ են կրում, մինչ դեռ ավելի նոր հոդվածները կարող են պարունակել նշանակալիորեն թերի ինֆորմացի, ոչ հանրագիտարանային նյութեր կամ նույնիսկ վանդալություն։ Օգտվողները պետք է իրազեկ լինեն այս հանգամանքին, որպեսզի կարողանան վավերական ինֆորմացի ձեռք բերել և խուսափել ապակողմնորոշող տվյալներից, որոնք ավելացվել են ոչ վաղուց և դեռ չեն հեռացվել։ (Տես Wikipedia:Հետազոտություններ Վիքիփեդիայի օգնությամբ լրացուցիչ մանրամասների համար)։ Սակայն, ի տարբերություն թղթի աղբյուրներից, Վիքիփեդիան այժմեական է, թեմատիկ իրադարձությունների մասին հոդվածներով, որոնք ստեղծվել կամ թարմացվել են րոպեների կամ ժամերի ընթացքում, այլ ոչ թե ամիսների կամ տարիների ընթացքում ինռպես տպագիր հանրագիտարանները։

Եթե դեռ չեք հասցրել ծանոթանալ «Ինչ է (ու ինչ չէ) Վիքիփեդիան» և «Հետազոտություններ Վիքիփեդիայի օգնությամբ» հոդվածներին, ապա հրավիրում ենք ձեզ ծախսել ձեր ժամանակի մի քանի րոպեն սրանց վրա, որպեսզի ավելի լիովին հասկանաք թե ինպես օգտագործել, վստահել և նապստել Վիքիփեդիայի զարգացմանը։ Կարևոր թեմաներով լրացուցիչ ինֆորմացիային կարող եք ծանոթանալ ստորև։

Հաճելի ուսումնասիրությու՜ն։

Տես նաև՝ Wikipedia:Ողջույն, նորեկներ
Օգնության թեմաների, հարցերի և կապվելու ինֆորմացիայի համար, տես Help:Contents.
Այս կայքի մասին նորությունների համար, տես Wikipedia:Նորություններ.


Բովանդակություն

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի արդյունավետ օգտագործում

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի ուսումնասիրումը

Հիմնական հոդված՝ Wikipedia:Ուսումնասիրություն

Բազում այցելողներ գալիս են այս կայքը գիտելիքներ ձեռք բերելու համար, մյուսները՝ գիտելիքներով կիսվելու համար։ Ամեն օր բարելավվման են ենթարկվում տասնյակ հոդվածներ, որոնց փոփոխություններին դուք կարող եք ծանոթանալ Վերջին փոփոխությունները էջում։ Նորաստեծ հոդվածները նույնպես արձանագրվում են։ Բազում տարբեր անձիք օգնում են գրել Վիքիփեդիայի հոդվածները։

Վիքիփեդիան նաև ունի բազմաթիվ ակտիվ նախագծեր։ Յուրաքանչյուր աջակցող մասնակցի հույսն է ուրիշներին ներկայացնել օգտակար և ճշգրիտ տեղեկություններ, և նախագծերը կոչված են այս ջանքերը կոորդինացնել։ Հոդվածների մեծամասնությունը հիմք են դրվում որպես կաղապար, սակայն բազմափիվ ներդրումներից հետո, սրանր կարող են դառնալ ցուցադրական հոդվածներ։

Եթե դուք դժվարանում եք գտնել այն ինչ փնտրում եք, այցելեք Որտեղ տալ հարցերը էջը։ Այստեղ դուք կգտնեք համապատասխան բաժմունքները, որտեղ մեր կամավորները կպատասխանեն ձեր հարցերին՝ կամայական երևակայելի կամ աներևեկայելի։

Այն դեպքում երբ հայտնաբերել եք ձեզ հետաքրքրող թեմային համապատասխանող Վիքիփեդիայի հոդվածի բացակայությունը, դուք կարող եք առաջ գալ ձեր խնդրանքով որպեսզի հոդվածը գրվի (կամ նույնիսկ հետազոտելով հարցը ինքներդ գրել համապատասխան հոդված)։

Կարող եք նաև դիտել պատահական հոդվածներ։

Ձեզ կարող են նաև հետաքրքրել այլ լեզուներով Վիքիփեդիաները։ Վիքիփեդիան ունի երկու հարյուրից ավելի լեզուներով տարբերակներ (տես այլ լեզուներով տարբերակները), ինչպես նաև կից նախագծեր, որոնք են՝ բառարան, քաղվածքների, գրքերի, ձեռնարկների և գիտական տեղեկատվական աղբյուրներ և նորությունների ծառայություն (տես քույր նախագծեր)։ Այս բոլորը օժանդակվում են, թարմացվում և կառավարվում են առանձին համայնքների կողմից և հաճախ պարունակում են մտածմունքները գրգռող ինֆորմացիա և հոդվածներ, որոնք կարող են չպարունակվել այլ հասարակական աղբյուրներում։

[խմբագրել] Տարրական կողմնորոշումը Վիքիփեդիայում

Հիմնական հոդված՝ Wikipedia:Կողմնորոշում

Վիքիփեդիայի բոլոր հոդվածները փոխկապակցված հղումներ։ Եթե նկատում եք ընդգծված տեքստ սրա նման, ապա դա նշանակում է, որ հղումի միջոցով կապ է ստեղծված որևե այլ արնչված հոդվածի կամ Վիքիփեդիայի էջի հետ, ուր դուք կգտնեք հավելյալ մանրամասն ինֆորմացիա ձեհ հետաքրքրող հարցի շուրջը։ Մկնիկը այսպիսի հղման վրա պահելով կարող եք տեսնել թե որ էջի հետ է այն կապում։ Հղման կետում ձեզ միշտ էլ միայն մեկ մատնազարկ է առանձնացնում լրացուցիչ ինֆորմացիաից ։

Հոդվածների մեծ մասի վերջնամասում կան հղումներ դեպի հետաքրքրություն ներկայացնող այլ հոդվածներ, արտաքին կայքեր և էջեր, տեղեկատվական նյութեր և գիտելիքների կազմակերպված կատեգորիաներ, որոնցում դուք կարող եք նյութեր փնտրել կամ ազատ ճամփորթել լրացուցիչ ինֆորմացիա գտնելու համար։

Որոշ հոդվածներ կարող են նաև պարունակել կապեր բառարաների սահմանումների, ձայնային գրքերի, քաղվածքների կամ այլ լեզուներով գրված նույնատիպ հոդվածի հետ։

Դուք կարող եք ավելացնել լրացուցիչ առնչություն ունեցող հղումներ, որը կլինի աջակցելու ձևերից մեկը։

[խմբագրել] Վիքիթեդիայի օգտագործումը որպես հետազատության գործիք

Հիմնական հոդվածներ՝ Հետազոտություն Վիքիփեդիայի օգնությամբ, Վիքիփեդիայի վկայակոչում

Որպես վիքի, հոդվածները երբեք լիովին ավարտված չեն։ Նրանք անընդհատ ենթարկվում են խմբագրման և բարելավվում են ժամանակի ընդացքում, որի ի վերջո արդյունքներն են խմբագրողների աճող միաբանությունն ու ինֆորմացիայի հավասարակշռված ներկայացումը։

Օգտվողները պետք է տեղյակ լինեն, որ ոչ բոլոր հոդվածները ունեն հանրագիտարանային որակ իրենց ստեղծման օրվանից։ Իսկապես, հոդվածների մեծ մասը սկիզբ են առնում որպես ոչինչ չնմանեցնող տձև կաղապարներ և միայն երկարատև քննարկումների, մտքերի փոխանակությունների և բանավեճերից հետո է, որ ստանում են են ընդհանուր համաձայնության տեսք։ Ուրիշ հոդվածները հնարավոր է երկար մնամ կողմնապահ կարծիքների ազդեցության տակ և կարող են պահանջել որոշ ժամանակ - երբեմն տարիներ - որպեսզի ինքնաշտկվեն և գան հավասարակշռության։

Մասամբ այս ամենկը կատարվում է ի շնորհիվ Վիքիփեդիայի ներքին վիճաբանությունների փարատնամ պրոցեսի, որը գալիս է փրկության երբ խմբագրողները անկարող են գալ համաձայնության պարունակության և մեթոդիկայի մասին, և պահանջվում է ժամանակ որպեսզի այսպիսի իրավիճակները ավելի փորձառու խմբագրողների ուշադրությունը գրավեն։

Վիքիփեդիայի իդեալական հոդվածը պետք է լինի հավասարակշռված, չեզոք ու հանրագիտարանային և պարունակի նշանավոր հաստատելի գիտելիքներ։ Ավելի ու ավելի շատ հոդվածներ հասնում են այս ստանդարտի ժամանակի ընթացքում, իսկ որոշները արդեն այնտեղ են։ Սակայն սա բարդ պրոցես է և կարող է ամսիներ և նույնիսկ տարիներ պահանջել, քանի որ յուրաքանչյուր աջակցող կատարում է ներդրումը իր հերթին։ Որոշ հոդվածներ պարունակում են կարծիքներ և պնդումներ, որոնք լիովին չեն ընդգրկում համապատասխան վկայակոչումներ։ Մյուսները հետագայում կլրացվեն ամբողջական նոր բաժիններով։ Ինֆորմացիայի որոշ մասը հետագա խմբագրողների կարծիքով կարող է համարվել անհիմն ու անբավարար հաստատված և ենթարկվել հեռացման։

Չնայած ընդհանուր որակի լավացման տենդենցի, կարևոր է Վիքիփեդիան վերաբերվել մեծ զգուշությամբ, եթե պատրաստվում եք օգտագործել այն որպես հետազատությունների աղբյուր, քանի որ առանձին հոդվածներ իրենց բնությամբ կարող են զգայորեն տարբերվել ստանդարտով և զարգացվածության աստիճանով։

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի ուժեղ ու թույլ կողմերը և հոդվածների որակը

Wikipedia's greatest strengths, weaknesses and differences arise because it is open to anyone, has a large contributor base, and articles are written by consensus according to editorial guidelines and policies.

  • Wikipedia is open to a large contributor base - so it is less susceptible to retaining bias, is very hard for any group to censor, and is far more responsive to new information, especially information not widely known in the West, and it is more easily vandalized or susceptible to unchecked information later needing removal.
  • Wikipedia is written by consensus - so eventually for most articles, all notable views become fairly described and a very neutral stance can be achieved even on emotive subjects, and the reaching of consensus takes considerably longer than a simple drafting, and is occasionally made harder by extreme-viewpoint contributors. (Articles also tend to be more fluid or changeable for a long time compared to other reference sources until they find their "neutral approach" that all sides can agree on.)

Key strengths: (Wikipedia:Why Wikipedia is so great)

  • Having a very large number of active writers and editors in many languages, Wikipedia often provides access and breadth on subject matter that is otherwise inaccessible or little documented.
  • Wikipedia often produces excellent encyclopedic articles and resources covering newsworthy events within hours or days of their occurrence.
  • Wikipedia is one of few sites even attempting neutral, objective, encyclopedic coverage of popular culture.
  • Regional and cultural bias found in many publications is significantly reduced on Wikipedia.
  • In comparison with most web-based resources, Wikipedia's open approach tremendously increases the chances that any particular factual error or misleading statement will be relatively promptly corrected.
  • There is no one central point where censorship can be imposed, and therefore censorship by any given group, restriction to "officially reported" sources, or "pushing" of any particular viewpoint, whether official or unofficial, is difficult to achieve and almost always fails after a time.
  • In contrast with many web resources, information added to Wikipedia never "vanishes", and is never "lost" or deleted.

Key weaknesses: (Wikipedia:Why Wikipedia is not so great)

  • Wikipedia's radical openness means that any given article may be, at any given moment, in a bad state, such as in the middle of a large edit, a controversial rewrite, or recently vandalized.
  • Wikipedia operates a full editorial dispute resolution process, that allows time for discussion and resolution in depth, but also permits months-long disagreements before poor quality or biased edits will be removed forcibly.
  • While blatant vandalism is usually easily spotted and rapidly corrected, Wikipedia is more subject to subtle vandalism and viewpoint promotion than a typical reference work.
  • There is no systematic process to make sure that "obviously important" topics are written about, so Wikipedia may contain unexpected oversights and omissions.
  • Articles may be incomplete in ways that would be less usual in a more tightly controlled reference work, for example some aspects may be well covered but others briefly or not at all.
  • Wikipedia articles may have a tendency to reflect the point-of-view (POV) of the author and by implication the author's cultural and socio-economic background. While most articles may be altered by anyone, in practice editing will be performed by a certain demographic (younger rather than older, male rather than female, rich enough to afford a computer rather than poor, Christian or Jewish rather than Muslim or Bantu etc.) and will thus necessarily reflect a certain degree of implicit bias.
  • Many contributors do not yet comply fully with key policies, or may add information without citable sources.

Quality of information (Reliability of Wikipedia, Researching with Wikipedia)

While Wikipedia articles generally attain a good standard after editing, it is important to note that fledgling, or less well monitored, articles may be susceptible to vandalism and insertion of false information, although this usually ceases to be as significant a problem as articles mature. Inappropriate edits are often noticed and corrected within a relatively short time on most articles
Studies suggest that Wikipedia is broadly as reliable as Encyclopedia Brittanica, with similar error rates on established articles for both major and minor omissions and errors. There is a tentative consensus, backed by a gradual increase in academic citation as a source, that it provides a good starting point for research, and that articles in general have proven to be reasonably sound. That said, articles and subject areas sometimes suffer from significant omissions, and whilst misinformation and vandalism are usually corrected quickly, this does not always happen. (See for example this incident in which a person inserted a fake biography linking a prominent journalist to the Kennedy assassinations and Soviet Russia as a joke on a co-worker which went undetected for 4 months, saying afterwards he "didn’t know [Wikipedia] was used as a serious reference tool.") Therefore, a common conclusion is that it is a valuable resource and provides a good reference point on its subjects, but like any online source, unfamiliar information should be checked before relying upon it.
A 2005 editorial by a BBC technology writer comments that these debates are probably symptomatic of new cultural learnings which are happening across all sources of information (including search engines and the media), namely "a better sense of how to evaluate information sources." [1]

[խմբագրել] Ինչով է Վիքիփեդիան տարբերվում թղթյա հանրագիտարանից

Հիմնական հոդված՝ Վիքիփեդիան թղթից չէ

[խմբագրել] Disclaimers

Կաղապար:Disclaimers

Հիմնական հոդված՝ Wikipedia:Disclaimers

Reports have sometimes cited the Wikipedia disclaimers to support claims that the Wikipedia is unreliable. A selection of similar disclaimers from places which are often regarded as reliable (including sources such as Encyclopædia Britannica, Associated Press, and the Oxford English Dictionary) can be read and compared at Non-Wikipedia disclaimers.

Wikipedia content advisories can also be found here.

[խմբագրել] Աջակցել Վիքիփեդիային

Հիմնական հոդվածներ՝ Աջակցել Վիքիփեդիային, Խմբագրմեն ձեռնարկ, Ճամբար

Կամայական անձ կարող է աջակցել Վիքիփեդիային հոդվածի մեջ խմբագրել կոճակի վրա սեղմելով։ Սակայն խմբագրումներ սկսելուց առաջ, հրավիրում ենք ձեզ ծանոթանալ որոշ հարմար և օգտակար գործիքների հետ, այնպիսի ինչպիսին են՝ ձեռնարկը և կանոնակարգերն ու ուղեցույցները, ինչպես նաև մեր ողջույնի էջը։

Անչափ կարևոր է գիտակցել, որ Վիքիթեդիային աջակցելով մասնակիցներից սպասվում է բարեկիրթ պահվածք, չեզոքություն, հարգանք բոլոր տեսակետները նկատմամբ և միայն հաստատելի և փաստացի ինֆորմացիայի այլ ոչ թե սեփական կարծիքների և տեսակետների ավելացում։ Վիքիփեդիայի հինգ սյուները մեկնաբանում է այս մոտեցումները և կայանում է հանձնարարելի ընթերցում խմբագրումներ սկսելուց առաջ։

[խմբագրել] Ո՞վ է գրում Վիքիփեդիան

Վիքիփեդիայի զարգացման պրոցեսին են մասնակցում բազմաթիվ խմբագրողներ՝ սկսած պատահական կարթացողներից և վարջացրած փորձառու գիտնականներով։ Կայքի յուրաքանչյուր այցելող կարող է խմբագրել այն, և այս փաստը օրեց օր օգնում է ավելացնել ու բարելավել հանրագիտարանի պարունակությունը։ Գոյություն ունեն մեխանիզմներ, որոնք օգնում են հանրության անդամներին հսկել վատ խմբագրումները և հատուկ առավելություններով օժտված ադմինիստրատորներ, որոնք թելադրում և խրախուսում են պատշաճ պահվածք։ Ինքը կայքը պատկանում է Վիքիմեդիա Հիմնադրամին, որն մեծ մասամբ չի խառնվում կայքի ամենօրյա գործունեությանն ու գրելու պրոցեսին։

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի էջերի խմբագրում

Հիմնական հոդված՝ Wikipedia:Ինչպես խմբագրել էջը

Վիքիփեդիան օգտագործում է պարզ, սակայն միևնույն ժամանակ հզոր էջերի նշագծում, որպեսզի խմբագիրները կարողանան կենտրոնանալ նյութերի ավելացման, այլ ոչ թե էջերի դիզայնի վրա։ Սրա մեջ ընդգրկված են ավտոմատացված բաժիններ և ենթաբաժիններ, ավտոմատացված նշումների և մեջբերումների նշագծում, նկարների և աղյուսակների ընգրկում, նոր պարբերությամբ և թվարկման տեքստեր, հղումներ, ISBN-ներ և մաթեմատիկական նշաններ, ինչպես նաև այլ սովորաբար օգտագործվող ձևավորման էլեմենտներ և աշխարհի այբուբենների մեծ մասն ու սովորական նշանները։ Սրանց մեծամասնությունը ունի պարզ նշագծման ձև, որոնք դիտավորյալ հեշտ են և չափազանց ինտուիտիվ։

Վիքիփեդիան ունի վերսիաների և վերադարձումների հսկողության ճկուն համակարգ։ Սա նշանակում է որ ցածրօրակ խմբագրումները և վանդալությունները կարող են արագ և հեշտությամբ վերադարձվել կամ հասցվել համապատասխան ստանդարտի կամայական այլ խբագրի կողմից։ Այսպիսով անփորձ մասնակիցները չեն կարող մշտատև վնաս պատճառել խմբագրման ընթացքում սխալ կատարելու հետևանքով։ Քանի որ շատ անգամ ավելի բազմաթիվ խմբագիրներ հետաքրքրված են հոդվածների բարձրորակ լինելու մեջ քան հակառակը, ապա թերի խմբագրված հոդվածները սովորաբար ուղղվվում են շատ կառճ ժամանակում։

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի պարունակությունների չափանիշներ

Հիմնական հոդված՝ Wikipedia:Wikipedia in eight words

Վիքիփեդիայի պարունակությունը նախատեսված է լինել փաստացի, նշանակալից, հաստատելի արտաքին աղբյուրների կողմից, չեզոքաբար ներկայացված և արտաքին աղբյուրների վկայակոչմամբ։

Համապատասխան կանոնակարգերն ու ուղեցույցները կարող եք գտնել հետևյալ էջերում.

  1. Wikipedia:Ինչ Վիքիփեդիան չէ. ամփոփում թե ինչ է Վիքիփեդիան ու ինչ չէ։
  2. Wikipedia:Չեզոք տեսակետ. Վիքիփեդիայի կենտրոնական մոտեցումը, հոդվածների չեզոք, անկողմնապահ գրելը։
  3. Wikipedia:Սկզբնագիր հետազոտությունների անթույլատրելիություն. ինչն է հանդիսանում թույլատրելի և ինչը՝ անթույլատրելի ինֆորմացիա։
  4. Wikipedia:Հաստատելիություն. ինչ է համարվում հաստատելի աղբյուր և ինչպես հաստատել աղբյուրը։
  5. Wikipedia:Աղբյուրի վկայակոչում. աղբյուրները վկայակոչելու անհրաժեշտությունը և սրա անելու ձևերը։

[խմբագրել] Վիճաբանությունների և պրոցեսի չարաշահումների փարատում

Վիքիփեդիան ունի միջոցների լայն սպեկտր սովորաբար ծագող չարաշահումների մեծ մասը փարատելու համար։ Այս միջացները լավ փորձված են և վստահելի։

  • Ներքին վանդալությունը կարող է հայտնել և ուղղել յուրաքանչյուր ոք։
  • Առաջացած տարաձայնությունները խմբագրողների միջև՝ հիմնված պահվածքի, խմբագրային մոտեցման կամ պարունակության անպատշաճության վրա, կարող են հասցեագրվել հոդվածի քննարկման էջում կամ ուրիշ խմբագիրներից կարծիքներ հայցելով։
  • Մասնակցի հաշվի չարաշահումները, ինչպիսին են՝ համացանցային խաղածոյի ստեղծումը կամ ընկերների և այլ անձանց օգնության միջնորդությամբ ոչ չեզոք տեսակետի կամ անպատշաճ միաբանության թելադրելը քննարկման մեջ կամ Վիքիփեդիայի այլ պրոցեսների անախորժաբար խանգարումը հասցեագրվում է խաղածոների մասին կանոնակարգով։

Սրան մեկտեղ, նոր մասնակիցները (մինչև իրենց ինքնահաստատումը) սկզբնական փուլում կարող են հայտնաբերել, որ իրենց ձայները ավելի քիչ քաշ են ներկայացնում որոշ խմբագրողների համար որոշ ոչ պաշտոնական քվեարկություններում՝ եզակի նպատակի հաշիվների չարաշահումների խոչընդոտման պատճառով։

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի մասին

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի պատմությունը

Կաղապար:Details Wikipedia was founded as an offshoot of Nupedia, a now-abandoned project to produce a free encyclopedia. Nupedia had an elaborate system of peer review and required highly qualified contributors, but the writing of articles was seen as very slow. During 2000, Jimmy Wales, founder of Nupedia, and Larry Sanger, whom Wales had employed to work on the project, discussed various ways to supplement Nupedia with a more open, complementary project.

On the evening of January 2, 2001, Sanger had a conversation over dinner with Ben Kovitz, a computer programmer, in San Diego, California. Kovitz, who was a regular on "Ward's Wiki" (the WikiWikiWeb), explained the wiki concept to Sanger. Sanger saw that a wiki would be an excellent format whereby a more open, less formal encyclopedia project could be pursued. Sanger easily persuaded Wales, who had been introduced to the wiki concept previously, to set up a wiki for Nupedia, and Nupedia's first wiki went online on January 10.

There was considerable resistance on the part of Nupedia's editors and reviewers to the idea of associating Nupedia with a website in the wiki format, however, so the new project was given the name "Wikipedia" and launched on its own domain, wikipedia.com, on January 15 (now humorously called "Wikipedia Day" by some users). The bandwidth and server (located in San Diego) were donated by Wales. Other current and past Bomis employees who have done some work on the encyclopedia include Tim Shell, one of the co-founders of Bomis and its current CEO, and programmer Jason Richey.

In May 2001, the first wave of non-English Wikipedias were launched (in Catalan, Chinese, Dutch, German, Esperanto, French, Hebrew, Italian, Japanese, Portuguese, Russian, Spanish, and Swedish, soon joined by Arabic and Hungarian [1]). In September, [2] a further commitment to the multilingual provision of Wikipedia was made. At the end of the year, when international statistics first began to be logged, Afrikaans, Norwegian, and Serbocroatian versions were announced.

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի վիճակագրությունը

Վիքիպեդիայում մոտ 75,000 ակտիվ մասնակիցներ աշխատում են ավելի քան 100 լեզուներով գրված մոտ 5,300,000 հոդվածի վրա։ Այս պահին կան 3809 հայերեն հոդված։ Ամեն օր աշխարհով մեկ ցրված հարյուր հազարավոր այցելուներ կատարում են տասնյակ հազարավոր խմբագրումներ և ստեղծում են հազարավոր նոր հոդվածներ՝ ավելացնելով և բարելավելով Վիքիպեդիա հանրագիտարանում հավաքված գիտելիքները։ Ներդրում կատարելու համար, մասնակիցներից հատուկ մասնագիտական որակավորում չի պահանջվում, քանի որ իրենց հիմնական դերն է գոյություն ունեցող գիտելիքներով հոդվածներ գրելը, այսինքն կամայական տարիքի, մշակութային և սոցիալական պատկանելիության մարդիկ կարող են Վիքիպեդիայի հոդվածներ գրել։

Վիքիպեդիայի բոլոր տեքստերը և պատկերների մեծ մասը գտնվում են GNU Փաստաթղթերի Ազատ Լիցենզիայի (GFDL) ներքո։ Ներդրումները մնում են ստեղծողների սեփականությունը, մինչդեռ GFDL լիցենզիան ապահովում է նյութերի ազատ տարածումն ու վերարտադրումը։

[խմբագրել] Վիքիփեդիայի ետևում

Wikipedia uses the MediaWiki software. It's an open-source program that is used on all Wikimedia projects.

The hardware supporting the various projects is based on almost 100 servers hosted in various hosting centers around the world. Full descriptions of the various servers are available on this meta page.

For technical information about Wikipedia, you can check Technical FAQs.

[խմբագրել] Մշակույթը

Category:Wikipedia culture contains a wealth of content about how Wikipedians see themselves and the project. You will find humor, essays, awards, and more.

[խմբագրել] Տեսություններ Վիքիփեդիայի ժողովրդականության մասին

Various ideas exist as to why Wikipedia has bewitched so many people:

  • Wikipedia offers information for almost any subject in a consistent, easy to read style.
  • Wikipedia is mapping out group-behaviour in a way that's never been done before.
  • People derive pleasure and validation from seeing their edits remain in place.
  • The real prospect that mass-editing might be less subjective than the conventional editing process.
  • The "herding effect" that inexplicably gathers around certain aspects of pop culture.
  • The pleasant surprise that goodwill prevails in Wikipedia, suggesting that humans are basically good, and that evil is overcome by cooperation.
  • Never before has the boundary between participant and observer been blurred on such a large scale.
  • Any fact can be noted in Wikipedia when found and it should then always be there for later reference.
  • If a topic is popular, it will be searched for. If it does not exist it is only a matter of time before someone creates it. From that point all other people searching that popular topic will find the article and many will contribute to it. Therefore finding an article based on ones search criteria is highly likely ever more so with time. It also means the most popular topics are also generally the most heavily edited.
  • It is regularly updated so that information is relatively fresh as opposed to normal encyclopedic articles which may take months or years to publish.

[խմբագրել] Feedback and questions

Wikipedia itself is run as a communal effort. It is a community project whose end result is an encyclopedia. Feedback about content should, in the first instance, be raised on the discussion pages of those articles. You are invited to be bold and edit the pages yourself to add information or correct mistakes if you are knowledgeable and able to do so.

[խմբագրել] Frequently asked questions (FAQ)

Հիմնական հոդված՝ Wikipedia:FAQ
FAQ index: Index of all Wikipedia FAQ pages

[խմբագրել] Giving feedback

There is an established escalation and dispute process within Wikipedia, as well as pages designed for raising questions, feedback, suggestions and comments:

  • Talk pages - the associated discussion page for discussion of an article or policy's contents. This is usually the first place to go.
  • Wikipedia:Vandalism - to report vandalism (you're encouraged to fix vandalism yourself as well as report it)
  • Dispute resolution - for disputes which remain unresolved within an article's talk space.
  • Village pump - the Wikipedia discussion area, part of the community portal.

See also:

[խմբագրել] Օգնություն հետազոտություններում և նման հարցեր Research help and similar questions

Facilities for help for users researching specific topics can be found at:

Because of the nature of Wikipedia, it's encouraged that people looking for information should try and find it themselves in the first instance. If however you come across valid information missing from Wikipedia, be bold and add it yourself so others can gain from your research too!

[խմբագրել] Համայնքային քննարկումներ

For specific discussion not related to article content or editor conduct, see the Village pump, which covers such subjects as news and announcements, policy and technical discussion, and information on other specialized portals such as the help, reference and peer review desks.

For other user discussion of Wikipedia in general, see Wikipedia:Community Portal.whiplash

[խմբագրել] Կապվել ինդիվիդուալ Վիքիթեդիայի խմբագիրների հետ

If you need more information, the first place to go is the Help:Contents. To contact individual contributors, leave a message on their talk page. Standard places to ask policy and project-related questions are the village pump, online, and the Wikipedia mailing lists, over e-mail. You can also reach other Wikipedians via IRC and instant messenger.

There is also a meta-Wikipedia, a site for coordinating the various Wikipedia projects (and abstract discussions of policy and direction), and there are many different places for submitting bug reports and feature requests.

For a full list of contact options, see: Wikipedia:Contact us.

[խմբագրել] Կից տարբերակներ և նախագծեր

[խմբագրել] Վիքիթեդիան այլ լեզուներով

Այս հայերեն Վիքիփեդիան հիմք է առել 2005թ. փետրվարին և ներկայիս պարունակում է 3809 հոդված։ Գոյություն ունեն բազմաթիվ այլալեզու Վիքիփեդիաներ, որոնցից ամենածավալունները թվարկված են ստորև.

Ամբողջական ցանկ · Բազմալեզվանի կոորդինացում · Հիմք դնել նորալեզու Վիքիփեդիայի

[խմբագրել] Քույր նախագծեր


Կից նախագծեր.

Վիքիբառարան
Բառարան և թեզաուրուս
Վիքիգրքեր
Դասագրքեր և ուսումնական ձեռնարկներ
Վիքիքաղվածք
Քաղվածքների հավաքածու
Վիքիդարան
Ազատ տեքստերի գրադարան
Վիքիցեղեր
Ցեղատեսակների տեղեկատու
Վիքիլուրեր
Ազատ նորություններ
Վիքիպահեստ
Մեդիաֆայլերի շտեմարան
Մետա-Վիքի
Վիքիմեդիայի նախագծերի կոորդինացում

[[fr:Wikipédia:À propos]]


< Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

span style="font-weight: bold;">Our
"Network":



Project Gutenberg

href="https://gutenberg.classicistranieri.com">https://gutenberg.classicistranieri.com



Encyclopaedia Britannica 1911

href="https://encyclopaediabritannica.classicistranieri.com">https://encyclopaediabritannica.classicistranieri.com



Librivox Audiobooks

href="https://librivox.classicistranieri.com">https://librivox.classicistranieri.com



Linux Distributions

https://old.classicistranieri.com



Magnatune (MP3 Music)

href="https://magnatune.classicistranieri.com">https://magnatune.classicistranieri.com



Static Wikipedia (June 2008)

href="https://wikipedia.classicistranieri.com">https://wikipedia.classicistranieri.com



Static Wikipedia (March 2008)

href="https://wikipedia2007.classicistranieri.com/mar2008/">https://wikipedia2007.classicistranieri.com/mar2008/



Static Wikipedia (2007)

href="https://wikipedia2007.classicistranieri.com">https://wikipedia2007.classicistranieri.com



Static Wikipedia (2006)

href="https://wikipedia2006.classicistranieri.com">https://wikipedia2006.classicistranieri.com



Liber Liber

href="https://liberliber.classicistranieri.com">https://liberliber.classicistranieri.com



ZIM Files for Kiwix

https://zim.classicistranieri.com





Other Websites:



Bach - Goldberg Variations

https://www.goldbergvariations.org



Lazarillo de Tormes

https://www.lazarillodetormes.org



Madame Bovary

https://www.madamebovary.org



Il Fu Mattia Pascal

https://www.mattiapascal.it



The Voice in the Desert

https://www.thevoiceinthedesert.org



Confessione d'un amore fascista

https://www.amorefascista.it



Malinverno

https://www.malinverno.org



Debito formativo

https://www.debitoformativo.it



Adina Spire

https://www.adinaspire.com




atOptions = { 'key' : 'e601ada261982ce717a58b61cd5b0eaa', 'format' : 'iframe', 'height' : 60, 'width' : 468, 'params' : {} };

Our "Network":

Project Gutenberg
https://gutenberg.classicistranieri.com

Encyclopaedia Britannica 1911
https://encyclopaediabritannica.classicistranieri.com

Librivox Audiobooks
https://librivox.classicistranieri.com

Linux Distributions
https://old.classicistranieri.com

Magnatune (MP3 Music)
https://magnatune.classicistranieri.com

Static Wikipedia (June 2008)
https://wikipedia.classicistranieri.com

Static Wikipedia (March 2008)
https://wikipedia2007.classicistranieri.com/mar2008/

Static Wikipedia (2007)
https://wikipedia2007.classicistranieri.com

Static Wikipedia (2006)
https://wikipedia2006.classicistranieri.com

Liber Liber
https://liberliber.classicistranieri.com

ZIM Files for Kiwix
https://zim.classicistranieri.com


Other Websites:

Bach - Goldberg Variations
https://www.goldbergvariations.org

Lazarillo de Tormes
https://www.lazarillodetormes.org

Madame Bovary
https://www.madamebovary.org

Il Fu Mattia Pascal
https://www.mattiapascal.it

The Voice in the Desert
https://www.thevoiceinthedesert.org

Confessione d'un amore fascista
https://www.amorefascista.it

Malinverno
https://www.malinverno.org

Debito formativo
https://www.debitoformativo.it

Adina Spire
https://www.adinaspire.com