Zygmunt Krasiński

Z Wikipédie

Zygmunt Krasiński
poľský básnik a dramatik
Narodenie	19. február 1812 Paríž
Úmrtie	23. február 1859 Paríž
Pozri aj Biografický portál

Zygmunt Krasiński (pseudonym Spiridion Prawdzicki) (* 19. február 1812, Paríž – † 23. február 1859, Paríž) bol poľský básnik a dramatik. Bol potomkom magnátskej rodiny Krasińských. Považovaný za jedného z troch tzv. veštcov poľskej literatúry, vedľa Adama Mickiewicza a Juliusza Słowackého.

[upraviť] Život

Narodil sa v roku 1812 v Paríži. Študoval právo vo Varšave, a neskôr v Ženeve, kde poznal Adama Mickiewicza. Zaujímal sa hlavne o literatúru a európsku filozofiu. Najväčší vplyv na jeho zmýšľanie a celý život mal jeho otec, Wincenty Krasiński - napoleónsky generál, a neskôr lojálny poddaný ruského cára. Okrem vzbury ešte mladého básnika nikdy sa mu nepodarilo vymaniť spod vplyvu otca, ktorý ovplyvňoval jeho politické názory, ako aj osobný život (vynútil si jeho manželstvo z Elizou Branickou, napriek láske básnika k Delfíne Potockej). Krasiński nikdy neukončil štúdiá - rezignoval na ne po tom, ako mu otec zabránil zúčastniť sa na vlasteneckej demonštrácii. Utiekol z domova, aby sa aspoň čiastočne uvoľnil spod vplyvu otca. Žil hlavne vo Francúzska a v Taliansku.

[upraviť] Dielo

Zygmunt Krasiński

Prvé literárne pokusy začal ešte vo Varšave, avšak meno si získal až po napísaní Nebožskej Komédie v roku 1835. Do jeho najväčších prác okrem Nebožskej komédie patria: Irydión (1836), Agaj-Han (1834) a tiež Žalmy budúcnosti (1844-1848). V Krasińského tvorbe jasne cítiť vplyv jeho otca v najmä v dilemách a rozkolísanosti osoby hlavného hrdinu na tému zmyslu ozbrojených povstaní a ozbrojeného boja o samostatnosť (Krasiński sa domnieval, že problém samostatnosti Poľska leží v rukách prozreteľnosti). Často sa objavujú tiež motívy späté z mesianistickým prúdom. Krasińského diela získali uznanie hlavne vďaka mýlnej interpretácii. Súdobí básnici sa domnievali, že vyzýva do ozbrojeného zápasu, zatiaľ čo sám básnik bol jeho odporcom.

Sústredená pozornosť na otázky reflexívnej básnickej výpovede vtlačila jeho dielu črty orginality a umeleckej sugestívnosti. Dodnes v nich možno obdivovať silu básnického výrazu, malebnosť poetickej dikcie a svojráznosť myšlienok, zaodetých do precíznej formy básnickej výpovede, ktorými obohatil nielen poľskú, ale aj svetovú literárnu tvorbu.

Zygmunt Krasiński zomrel v roku 1859 v Paríži. Po smrti boli jeho telesné pozostatky prevezené do Opinogóry neďaleko Ciechanowa, kde sa teraz nachádza múzeum romantizmu.