Vancouver Canucks

Z Wikipédie

Vancouver Canucks
Konferencia	Západná
Divízia	Severozápadná
Založený	1945
História	Vancouver Canucks 1945 - 1952 (PCHL) 1952 - 1970 (WHL) 1970 - súčasnosť (NHL)
Štadión	General Motors Place
Mesto	Vancouver, Britská Kolumbia
Lokálne mediálne pobočky	Rogers Sportsnet Pacific Team 1040 (1040 AM)
Farby klubu	kráľovská modrá, tvrdá zelená a biela
Vlastník	Canucks Sports and Entertainment
Generálny manažér	Mike Gillis
Tréner	Alain Vigneault
Kapitán	Markus Näslund
Nižšie ligové pobočky	Manitoba Moose (AHL) Victoria Salmon Kings (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu
Víťaz konferencie	1981-82, 1993-94
Víťaz divízie	1974-75, 1991-92, 1992-93, 2003-04, 2006-07

Vancouver Canucks je profesionálny hokejový klub sídliaci vo Vancouveri, najväčšom meste kanadskej provincie Britská Kolumbia. Vancouver Canucks hrá v Severozápadnej divízii Západnej konferencie NHL. Mužstvu sa dvakrát podarilo prebojovať až do finále Stanley Cupu a to v rokoch 1982 a 1994. Ich domácim hokejovým štadiónom je GM Place.

[upraviť] História klubu

[upraviť] Pred vstupom do NHL (1945-1970)

V roku 1945 vznikol v meste Vancouver hokejový klub Canucks, ktorý hral v Pacific Coast Hockey League (PCHL). Po svojom vzniku vyhral majstrovstvá ligy v roku 1946 a 1948. V roku 1952 sa PCHL zlúčila s WCSHL a vytvorila spoločnú profesionálnu hokejovú ligu Western Hockey League. S veľkým množstvom známych mien vo svojich radoch, ako napríklad Johnny Bower, Andy Bathgate, Tony Esposito, Allan Stanley a Phil Maloney, Canucks vyhrali Lester Patrick Cup v ročníkoch 1958, 1960, 1969 a 1970. Tím Canucks hral v priestoroch štadióna Vancouver Forum.

Keď v roku 1965 oznámilo vedenie NHL svoj zámer rozšíriť ligu o ďalších šesť miest, oznámil vlastník Canucks (a bývalý starosta Vancouveru) Fred Hume, že mesto Vancouver má záujem stať sa jedným z nich. No prezentácia pred Radou guvernérov NHL nebola dostatočne pripravená. Z toho dôvodu a z faktu, že skupinu vlastníkov Canucks nemal rád Bruce Norris, majiteľ Detroitu Red Wings a nenávidel hlavný vlastník Toronta Maple Leafs Stafford Smythe, bola žiadosť o prijatie do NHL neúspešná. No bol vybudovaný hokejový štadión Pacific Coliseum, ktorý sa stal domovom pre Canucks (bol postavený v priestoroch, kde sa koná každoročná výstava Pacific National Exhibition).

[upraviť] Modrá a zelená éra (1970-1978)

V roku 1970 kúpila Canucks iná skupina vlastníkov a po dlhom vyjednávaní klub vstúpil spolu s Buffalom Sabres do NHL za cenu 6 miliónov USD (o 4 milióny viac, ako aby stálo v roku 1967).

Canucks boli po prvé štyri sezóny umiestnené v silnej Východnej divízii a aj keď mali v kádri niekoľko skúsených hráčov, ako bývalého centra Rangers Orlanda Kurtenbacha, obrancov Dalea Tallona a Jocelyna Guevremonta a krídelníka Dennisa Ververgaerta, tímu sa počas týchto rokov nepodarilo postúpiť do Playoff. V roku 1974 po preradení do novej divízie Smythe Division, predchodcu Severozápadnej a Tichomorskej divízie, Canucks skončili na prvom mieste a vyhrali svoju prvú sériu v Playoff. Mohli mať víťazné obdobie a postúpiť v nasledujúcej sezóne do Playoff, no skĺzli nazad do série porážok, ktorá trvala dve sezóny. Medzi ich najlepších hráčov vtedy patril tvorca hry Andre Boudrias, krídelník Don Lever a obranca Dennis Kearns.

Prvý kapitán v NHL: Orland Kurtenbach

Prvý zápas v NHL: 9. októbra 1970 proti Los Angeles Kings

Prvé víťazstvo v NHL: 5-3 proti Torontu Maple Leafs, 11. októbra 1970

Prvý gól v NHL: Barry Wilkins proti Los Angeles Kings

[upraviť] Čierna, oranžová a zlatá éra (1978-1997)

Po úspešnej sezóne v roku 1976 nemal Vancouver víťazný tím po dobu šestnásť sezón, no v notoricky slabej Smythe Division sa väčšinou prebojoval do Playoff. Medzi jeho najlepších hráčov v 80. rokoch patril krídelník Stan Smyl, ďalej dvaja hráči zo Švédska Thomas Gradin a Patrik Sundstrom, ďalej Tiger Williams, ktorý viedol tabuľku trestných minút v NHL počas jeho dvoch sezón u Canucks, tvrdý obranca Harold Snepsts a Tony Tanti, ktorý hral na pravom krídle.

Po relatívne slušnej sezóne v roku 1982 sa Canucks po prvý raz podarilo v Playoff postúpiť až do finále Stanley Cupu. No tam s favoritom, skvelé brániacimi New York Islanders prehrali na zápasy 0-4. Až do roku 1992 to bola jediná sezóna, v ktorej Canucks vyhrali sériu zápasov v Playoff.

Po tejto sezóne upadli Canucks opäť do priemeru po celý zvyšok 80. rokov. Začiatkom 90. rokov, pod vedením nového generálneho manažéra Pata Quinna, sa ich hra zlepšila. Vedení hráčmi ako Trevor Linden, Kirk McLean (prezývaný "kapitán Kirk") a Pavel Bure, Canucks v rokoch 1992 a 1993 vyhrali svoju divíziu.

V roku 1994 sa Canucks podarilo po druhý raz prebojovať do finále. Do Playoff postúpili zo siedmeho miesta v Západnej konferencii. Cez sezónu sa hráči zdali byť z formy, no po postupe do Playoff sa im forma vrátila a v prvom kole Playoff porazili svojho rivala Calgary Flames v neuveriteľnej sedem zápasovej sérii. Svoj piaty, šiesty a siedmy zápas vyhrali v predĺžení. Pavel Bure (prezývaný "Ruská raketa") strelil v siedmom zápase z brejku víťazný gól, ktorý je podľa mnohých najväčším gólom v histórii klubu. Predtým, než sa stretli vo finále s New York Rangers, vyhrali Canucks v päť zápasovej sérii nad Dallasom Stars a Torontom Maple Leafs. Svoj prvý zápas vo finále s Rangers Vancouver vyhral v predĺžení 3-2, vďaka svojmu brankárovi Kirkovi McLeanovi a jeho 52 chyteným strelám. Canucks prehrali 3-2 vo finále v siedmom zápase po tom, čo Craig MacTavish vyhral posledné vhadzovanie iba 1,6 sekúnd pre koncom riadneho hracieho času. Po prehre vypukli v meste Vancouver veľké pouličné nepokoje, ktoré vyvolali sklamaní fanúšikovia Canucks, z ktorých bolo veľa opitých.

V nasledujúcich dvoch rokoch Vancouver posiloval svoju ofenzívu a získal do svojich radov Alexandra Mogilneho z Buffala Sabres a Markusa Näslunda z Pittsburghu Penguins.

[upraviť] Modrá a červená éra (1997-2007)

Na konci sezóny v roku 1997 sa Canucks rozhodli medzi svoje rady prijať Marka Messiera z New Yorku Rangers a ponúkli mu lukratívnu trojročnú zmluvu. V tej dobe tiež došlo k zmene na poste generálneho manažéra, Pat Quinn bol vyhodený a nahradený správnym výborom. Za hlavného trénera bol vymenovaný Mike Keenan, ktorý po tom, čo získal právomoc na výmenu hráčov, rozdelil jadro tímu, pričom vymenil aj Trevora Lindena. No niektoré z týchto výmen položili základy k úspechu Canucks v budúcich rokoch.

S novým generálnym manažérom Brianom Burkeom a trénerom Marcom Crawfordom (ktorý vyhral Stanley Cup v roku 1996 s Coloradom Avalanche) Vancouver prebudoval svoj tím a v sezóne 2000-01 sa vrátil do Playoff. Túto sezónu začal tím Canucks v Štokholme vo Švédsku, kde mal svoj tréningový kemp a zúčastnil sa zápasov so švédskymi a fínskymi týmami na podujatí NHL Challenge. Pod vedením krídel Näslunda a Bertuzziho, obrancu Jovanovskiho a brankára Cloutiera mohli Canucks v tých rokoch dosiahnuť výraznejší úspech, keď sa im podarilo vyhrať svoju Severozápadnú divíziu, no nedosiahli výraznejší úspech v Playoff, keď v druhom kole po vedení 3-1 na zápasy stratili výhodu a podľahli Minnesote po siedmych zápasoch.

Bol to Brian Burke, kto prvý vyslovil frázu "pohrebisko brankárov", čím narážal na dlhé problémy Canucks s pozíciou brankárov. Ako sa neskôr ukázalo, Vancouver sa stal aj jeho vlastným pohrebiskom. Pred Lockoutom v NHL počas sezóny 2004-05, Burkeovi nebola predĺžená zmluva s klubom na jeho pozíciu generálneho manažéra a bol nahradený Daveom Nonisom, ktorý pracoval v organizácii Canucks ako zástupca generálneho manažéra.

[upraviť] Sezóna 2005-06

Sezóna 2005-06 sa začala sľubne, keď niektorí hokejoví analytici označili Canucks za favorita bojov o Stanley Cup. Pod vedením nového generálneho manažéra Davea Nonisa, prišli v lete pred začiatkom sezóny do Vancouveru posily v podobe Ansona Cartera a Richarda Parka, ktorým vypršala platnosť ich zmlúv a stali sa nechránenými voľnými hráčmi. No tím nenaplnil očakávania a skončil na deviatom mieste v Západnej konferencii, keď mu tesne ušlo ôsme miesto, na ktorom skončil Edmonton Oilers. Sezónu charakterizovalo to, že výkon viacerých hráčov zaostal za očakávaniami, najmä prvá lajna s Näslundom, Bertuzzim a Brendanom Morrisonom, od ktorej sa čakalo, že za nových pravidiel dosiahne viac kanadských bodov. Morrison nazbieral 84 trestných minút (najviac v jeho kariére) a Bertuzzi s Näslundom spoločne dosiahli métu -37 bodov v hodnotení plus mínus. Najviac skórujúca bola druhá lajna s Ansonom Carterom a švédskymi jednovaječnými dvojičkami Danielom a Henrikom Sedinovými.

[upraviť] Sezóna 2006-07

25. apríla 2006 vedenie Canucks vyhodilo Marca Crawforda, ktorý sa stal novým trénerom LA Kings. Novým trénerom sa stal Alain Vigneault, ktorý bol v tej dobe trénerom v Manitoba Moose (AHL), farmárskom klube Canucks. Brankár Dan Cloutier sa tiež presunol do LA Kings.

Prestavba tímu pokračovala a 24. júna 2006 dohodol generálny manažér Canucks jednu z najväčších výmien v predsezónom období, keď sa s Floridou Panthers dohodol na výmene Todda Bertuzziho, Bryana Allena a brankára Alexa Aulda za Roberta Luonga, Lukáša Krajíčka a právo výberu (Sergej Širokov) v šiestom kole vstupného draftu 2006.

Luongo podpísal s Canucks zmluvu na štyri roky za 27 miliónov USD, ktorá sa výškou zárobku vyrovanala zmluve, ktorú má ruský brankár Nikolaj Chabibulin v Chicagu Blackhawks a urobila z neho spolu s Chabibulinom najlepšie plateného brankára v NHL. Skvelá hra a obranné zákroky, ktoré na Floride Luongo predvádzal, viedla mnoho fanúšikov Canucks k presvedčeniu, že povesť Vancouveru ako "pohrebiska brankárov" sa skončila a na obzore sa môže črtať aj Stanley Cup.

12. septembra 2006 ponúkla Philadelphia Flyers Ryanovi Keslerovi, obmedzenému voľnému hráčovi Canucks ročnú zmluvu na 1,9 milióna USD, čím prinútila Vancouver aby ponuku vyrovnal, inak by podľa pravidiel stratil na Keslera práva. Kesler, ktorý bol prvou voľbou Canucks v drafte v roku 2003, v sezóne 2005-06 zaznamenal iba 10 gólov a 13 asistencií. Výška ponuky bola za tak mladého hráča s relatívne nízkymi štatistikami neprimerane vysoká a Bobby Clarke, v súčasnosti už bývalý generálny manažér Flyers, čelil za tento ťah veľkej kritike. Canucks ponuku vyrovnali 14. septembra 2006. Ponuka od Flyers bola prvom ponukou obmedzenému voľnému hráčovi za posledných osem rokov a prvou od Lockoutu v sezóne 2004-05.

7. apríla 2007 vyhrali Canucks v predĺžení nad San Jose Sharks titul Severozápadnej divízie už po druhý raz za posledné tri roky. Táto výhra bola aj 47 výhrou pre Roberta Luonga, čím vyrovnal rekord Bernieho Parenta, ktorý v tom istom ročníku o jedno víťazstvo prekonal Martin Brodeur z New Jersey Devils.

11. apríla 2007 padol na ľade GM Place rekord, keď Canucks odohrali s Dallasom Stars najdlhší otvárací zápas prvého kola Playoff v histórii celej NHL. Víťazný gól Vancouveru vstrelil v 138 minúte hracieho času (pred koncom štvrtého predĺženia) Henrik Sedin a Canucks vyhrali tento zápas 5-4. Tento zápas bol najdlhší v histórii Canucks a šiesty najdlhší v dejinách NHL. Roberto Luongo musel čeliť 76 strelám Dallasu, čo je ďalší rekord v histórii Vancouveru. S Dallasom hrali Canucks sedem zápasov a nakoniec ho aj napriek malému počtu vstrelených gólov (brankár Dallasu Marty Turco vychytal tri shutouty) porazili a postúpili do druhého kola Playoff. V druhom kole v piatich zápasoch Canucks prehrali s Anaheimom Ducks, víťazom Stanley Cupu za rok 2007.

[upraviť] Modrá a biela éra (2007-súčasnosť)

V polovici sezóny 2006-07 oznámilo vedenie klubu, že má v úmysle opäť meniť dresy a logo. Aj keď správa, vydaná vo februári 2007 naznačovala, že nová schéma bude odhalená verejnosti 1. augusta 2007, nové dresy boli v skutočnosti odhalené ešte pred začiatkom tréningového kempu 29. augusta 2007. Pozostávali z toho istého dizajnu kosatky dravej (známej ako Orca), stočenej do písmena C, no farebná schéma sa zmenila na "retro" farby pozostávajúce z modrej, zelenej a bielej. Takisto nápis "Vancouver" bol pridaný nad kosatku, do výšky hrudníka. Tento krok je chápaný ako spôsob, ktorým by sa mal spojiť hokejový odkaz vo Vancouveri s bývalým výhercom Stanley Cupu, hokejovým klubom Vancouver Millionaries, ktorí v meste hrali na začiatku 20. storočia a na svojich dresoch mali tiež nápis "Vancouver". Dresy boli tiež spolu s ostatnými klubmi v NHL zmenené a majú Rbk Edge dizajn. Uvedenie nového loga a dresov sa stretlo s veľkým sklamaním fanúšikov a športových komentátorov, ktorí ich označili za skopírované a pozliepané z bývalých dresov Canucks. Denník Vancouver Sun označil nový look za "rozhodne nepopulárny".

[upraviť] Sezóna 2007-08

Pred začiatkom novej sezóny z klubu odišiel Jan Bulis, Rory Fitzpatrick, Brent Sopel, Marc Chouinard, Josh Green a Bryan Smolinski. Nahradiť ich mali Aaron Miller (z Los Angeles), Curtis Sanford (zo St. Louis), Byron Ritchie (z Calgary) a Ryan Shannon (z Anaheimu). Hlavným brankárom Canucks ostal Roberto Luongo, ktorému v minulej sezóne iba o chlp ušlo ocenenie Vezina Trophy pre najlepšieho brankára.

Nová sezóna sa pre Canucks nezačala práve najlepšie, keďže zranenia kľúčových hráčov sa začali objavovať už počas tréningového kempu. Obrancovia Sami Salo a Lukáš Krajíček sa zranili v októbri, Kevin Bieksa sa zranil 1. novembra, keď ho zasiahlo ostrie korčule hráča Predators Vernona Fidlera. Kapitán Canucks Markus Näslund, ktorého výkony mali v posledných rokoch klesajúcu tendenciu zaznamenal spolu s celým tímom v novembri úspešnú sériu zápasov. S 9 výhrami, 2 prehrami a 2 prehrami v predĺžení sa Canucks stali v novembri najlepším klubom v NHL.

V decembri obranca Aaron Miller zaznamenal svoj prvý gól za Canucks v zápase s New Jersey Devils, ktorý sa skončil víťazstvom Vancouveru 5:0. Január a február sa nevyvíjali dobre pre zraneniami sužovaný tím, ktorý stratil "železného muža" Brendana Morrisona, ktorý sa podrobil operácii zápästia a nastúpil na ľad opäť až v marci. Takisto obrancovia Mattias Öhlund a Willie Mitchell mali v tomto období problémy s narazeným chrbtom.

Do konca uzávierky prestupov hráčov sa v tíme Canucks uskutočnila iba jedna výmena - Matt Cooke, hrajúci na poste ľavého krídla bol vymenený do Washingtonu Capitals za Matta Pettingera, taktiež hráča na ľavom krídle. Deväť zápasov pred koncom sezóny zo zostavy Canucks opäť vypadol Öhlund, ktorý mal úlomky kosti v kolene a tím stratil aj zraneniami sužovaných Morrisona a sľubného nováčika Masona Raymonda.

Oslabení v týchto posledných dôležitých zápasoch, sa Vancouveru Canucks po druhý raz za tri roky nepodarilo prebojovať do Playoff, keď skončili 3 body za posledným postupujúcim klubom v Západnej konferencii. V poslednom zápase sezóny odohranom na domácom ľade bol Trevor Linden, pravdepodobne ukončujúci svoju hokejovú kariéru, vyhlásený za prvú hviezdu zápasu a dostalo sa mu standing ovation.

14. apríla 2008 vyhodilo vedenie Vancouveru Canucks generálneho manažéra klubu Davea Nonisa.

[upraviť] Súčasný káder (sezóna 2007-08)

Ku dňu 11. apríl 2008.

Brankári
#		Hráč	Chytá	Debut	Miesto narodenia
1		Roberto Luongo	Ľ	2006	Montreal, Quebec, Kanada
41		Curtis Sanford	Ľ	2007	Owen Sound, Ontário, Kanada
Obrancovia
#		Hráč	Strieľa	Debut	Miesto narodenia
2		Mattias Öhlund	Ľ	1994	Piteå, Švédsko
3		Kevin Bieksa	P	2001	Grimsby, Ontário, Kanada
4		Aaron Miller	P	2007	Buffalo, New York, Spojené štáty
5		Lukáš Krajíček	Ľ	2006	Prostějov, Česko-Slovensko
6		Sami Salo	P	2002	Turku, Fínsko
8		Willie Mitchell	Ľ	2006	Port McNeill, Britská Kolumbia, Kanada
18		Mike Weaver	P	2007	Bramalea, Ontário, Kanada
23		Alexander Edler	Ľ	2004	Östersund, Švédsko
28		Luc Bourdon	Ľ	2005	Shippagan, New Brunswick, Kanada
45		Nathan McIver	Ľ	2003	Summerside, Ostrov princa Eduarda, Kanada

Útočníci
#		Hráč	Pozícia	Strieľa	Debut	Miesto narodenia
7		Brendan Morrison - A	C	Ľ	2000	Pitt Meadows, Britská Kolumbia, Kanada
9		Taylor Pyatt	ĽK	Ľ	2006	Thunder Bay, Ontário, Kanada
14		Alexandre Burrows	PK	Ľ	2005	Pincourt, Quebec, Kanada
15		Byron Ritchie	C	Ľ	2007	Burnaby, Britská Kolumbia, Kanada
16		Trevor Linden - A	C	P	2001¹	Medicine Hat, Alberta, Kanada
17		Ryan Kesler	C	P	2003	Livonia, Michigan, Spojené štáty
19		Markus Näslund - C	PK	Ľ	1996	Örnsköldsvik, Švédsko
20		Jeff Cowan	ĽK	Ľ	2006	Scarborough, Ontário, Kanada
21		Mason Raymond	PK	Ľ	2005	Calgary, Alberta, Kanada
22		Daniel Sedin	ĽK	Ľ	1999	Örnsköldsvik, Švédsko
25		Matt Pettinger	ĽK	Ľ	2008	Edmonton, Alberta, Kanada
26		Ryan Shannon	C	Ľ	2007	Darien, Connecticut, Spojené štáty
27		Brad Isbister	PK	P	2007	Edmonton, Alberta, Kanada
33		Henrik Sedin	C	Ľ	1999	Örnsköldsvik, Švédsko
37		Rick Rypien	C	P	2005	Coleman, Alberta, Kanada

¹ Trevor Linden bol draftovaný Vancouverom Canucks v roku 1988, vymenený do iného klubu v roku 1998 a opätovne sa stal súčasťou hráčskeho kádra Canucks v roku 2001

[upraviť] Kapitáni a vedenie tímu v histórii klubu

[upraviť] Kapitáni

[upraviť] Tréneri

[upraviť] Generálni manažéri

[upraviť] Individuálne rekordy

[upraviť] Sezóna

• Najviac gólov za sezónu: Pavel Bure, 60 (1992-93 a 1993-94)
• Najviac asistencií za sezónu: Henrik Sedin, 71 (2006-07)
• Najviac kanadských bodov za sezónu: Pavel Bure, 110 (1992-93)
• Najviac kanadských bodov za sezónu (obranca): Doug Lidster, 63 (1986-87)
• Najviac kanadských bodov za sezónu (nováčik): Ivan Hlinka, Pavel Bure, 60 (1981-82, 1991-92)
• Najviac trestných minút za sezónu: Donald Brashear, 372 (1997-98)
• Najviac víťazných zápasov počas sezóny: Roberto Luongo, 47 (2006-2007)
• Najviac shutoutov za sezónu: Dan Cloutier, 7 (2002-03)
• Najhorší priemer inkasovaných gólov v sezóne: Dan Cloutier, 2,27 (2003-04)
• Najlepší priemer inkasovaných gólov v sezóne: Roberto Luongo, 0,921 (2006-07)

[upraviť] Lídri kanadského bodovania

Poznámka: POZ = odohrané zápasy, B/Z = body za zápas, * = súčasný hráč Canucks

Hráč	Post	POZ	G	A	Body	B/Z
Trevor Linden*	C	1081	311	411	722	0,67
Markus Näslund*	ĽK	802	321	380	701	0,87
Stan Smyl	PK	896	262	411	673	0,75
Thomas Gradin	C	613	197	353	550	0,90
Pavel Bure	PK	428	254	224	478	1,12
Tony Tanti	PK	531	250	220	470	0,89
Todd Bertuzzi	PK	518	188	261	449	0,87
Don Lever	ĽK	593	186	221	407	0,69
Andre Boudrias	ĽK	458	121	267	388	0,85
Petri Skriko	ĽK	472	171	202	373	0,79

[upraviť] Ocenenia a trofeje NHL

[upraviť] Členovia siene slávy NHL

Hráči

• Andy Bathgate, C, 1952-54 a 1968-70, uvedený v roku 1978
• Johnny Bower, B, 1954-55, uvedený v roku 1976
• Tony Esposito, B, 1967-68, uvedený v roku 1988
• Mark Messier, ĽK, 1997-2000, uvedený 12. novembra 2007
• Cam Neely, PK, 1983-86, uvedený v roku 2005
• Allan Stanley, O, 1953-54, uvedený v roku 1981
• Gump Worsley, B, 1953-54, uvedený v roku 1980

Vedenie klubu

• Frank Griffiths, majiteľ, 1974-94, uvedený v roku 1993
• Jake Milford, generálny manažér, 1977-82, uvedený v roku 1984
• Roger Neilson, asistent/hlavný tréner, 1981-84, uvedený v roku 2002
• Bud Poile, generálny manažér, 1970-73, uvedený v roku 1990

Športoví komentátori

• Jim Robson, rozhlasový komentátor 1960-94; televízny komentátor 1985-99, uvedený v roku 1992

[upraviť] Majitelia klubu

Medzi rokmi 1988 až 1997 bol majiteľom Vancouveru Canucks miestny obchodník a filantrop Arthur Griffiths. Svoj majoritný podiel bol nútený predať potom, čo vyčerpal svoje zdroje pri výstavbe novej hokejovej arény, GM Place. Svoj podiel predal americkému miliardárovi Johnovi McCawovi.

17. novembra 2004 kúpila investičná skupina Aquilini Investment Group (ktorú viedol Francesco Aquilini) 50 percentný podiel v Orca Bay Sports and Entertainment, spoločnosti, ktorá vlastnila klub aj hokejový štadión GM Place od Johna McCawa. Aquilini a jeho dvaja obchodní partneri, Tom Gaglardi a Ryan Beedie rokovali niekoľko mesiacov so spoločnosnosťou Orca Bay bez dosiahnutia dohody. V januári 2005 podali Gaglardi a Beedie žalobu na Aquliniho a Orca Bay, v ktorej ich obvinili z pokusu dosiahnuť vzájomnú dohodu s využitím informácií, ktoré Gaglardi a Beedie získali z ich vlastnej obchodnej ponuky.

8. novembra 2006 kúpil Aqulini spolu s jeho bratmi Robertom a Paulom zvyšných 50 percent podielu Johna McCawa v klube a štadióne.

V máji 2007 obdržal najvyšší súd Britskej Kolumbie prípad Gaglardi a Beedie verzus Aqulini a Orca Bay. Súd sa začal v júni 2007. 10. januára 2008 bol vyhlásený konečný verdikt súdu, ktorý rozhodol, že Aquilini sa nedopustil ničoho protizákonného a ostáva majiteľom klubu.

[upraviť] Maskot klubu

Maskotom klubu Vancouver Canucks je Fin the Whale. Znázorňuje ho kosatka dravá (populárnym pomenovaním Orca z jej vedeckého lat. mena Orcinus orca), ktorá sa nachádza aj v loge klubu.

[upraviť] Médiá

Canucks uzavreli v roku 2006 novú zmluvu o rozhlasovom vysielaní ich zápasov s rozhlasovou stanicou Team 1040 (1040 AM). Zápasy sa vysielajú na 14 miestnych rozhlasových staniciach po celej Britskej Kolumbii.

Okrem vysielania hokejových zápasov v kanadskej verejnoprávnej televízii CBC a na športovej stanici TSN, Canucks podpísali zmluvu aj so športovým kanálom Rogers Sportsnet Pacific, ktorý v sezóne 2007-08 odvysiela 47 zápasov, z ktorých niekoľko vybraných bude po prvý raz odvysielaných v High Definition kvalite.

[upraviť] Externé odkazy

• Oficiálna stránka klubu (po anglicky)
• Oficiálne fórum pre fanúšikov klubu (po anglicky)
• Canucks Central (po anglicky)

Vancouver Canucks

Vancouver Canucks • Hráči • Tréneri • Generálni manažéri • Sezóny • Rekordy • Výbery draftu • Maskot • Pacific Coliseum • General Motors Place • Nepokoje vo finále Stanley Cupu v roku 1994 • Manitoba Moose • Victoria Salmon Kings

Hokejové kluby NHL

Východná konferencia

Severovýchodná divízia | Boston Bruins | Buffalo Sabres | Montreal Canadiens | Ottawa Senators | Toronto Maple Leafs

Atlantická divízia | New Jersey Devils | New York Islanders | New York Rangers | Philadelphia Flyers | Pittsburgh Penguins

Juhovýchodná divízia | Atlanta Thrashers | Carolina Hurricanes | Florida Panthers | Tampa Bay Lightning | Washington Capitals

Západná konferencia

Severozápadná divízia | Calgary Flames | Colorado Avalanche | Edmonton Oilers | Minnesota Wild | Vancouver Canucks

Centrálna divízia | Chicago Blackhawks | Columbus Blue Jackets | Detroit Red Wings | Nashville Predators | St. Louis Blues

Tichomorská divízia | Anaheim Ducks | Dallas Stars | Los Angeles Kings | Phoenix Coyotes | San José Sharks