Turínske plátno

Z Wikipédie

Turínske plátno (tal. Sacra Sindone z gr. sindón - rubáš) je ľanová plachta rozmerov 4,36 × 1,1 m, hmotnosť plátna 2,5 kg. Na plátne sa nachádzajú nevysvetlené odtlačky a škvrny. Je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií, keďže údajne ide o ľanovú plachtu, do ktorej Jozef z Arimatey a Nikodém zabalili telo umučeného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža.

Obojstranné škvrny na plachte (spredu i zozadu) pripomínajú odtlačok tváre a tela mŕtveho muža s ranami po bičovaní a na rukách a nohách s ranami po ukrižovaní. Charakteristika a umiestnenie rán zodpovedá opisom z evanjelií. Plátno je utkané z ľanovej priadze dobrej kvality.

Obsah 1 História 2 Pravosť plátna 2.1 Argumenty pre 2.2 Argumenty proti 2.2.1 Ako testovali 3 Literatúra 4 Externé odkazy

[upraviť] História

V Európe sa plátno prvýkrát objavuje okolo polovice 14. storočia. Geoffroi de Charny, burgundský šľachtic, vybudoval kostol Zvestovania Panny Márie v Lirey. Kostol bol dokončený v roku 1353. V tomto kostole uložil plátno v roku 1355 a o rok na to zomrel na bojovom poli. Nie sú známe žiadne dokumenty, ako sa k tomuto plátnu vlastne dostal. Miestny biskup neuveril v pravosť plátna a zakázal ho vystavovať.

[upraviť] Pravosť plátna

[upraviť] Argumenty pre

Použitý je jedličkový steh tri na jeden, takto sa tkalo krosnami používanými v dávnych časoch v Sýrii. Najčastejšie sa v tých časoch používal steh jeden na jeden. Steh tri na jeden zväčšoval kvalitu, ale i cenu. Plátno Turínskeho plátna bolo vysokej kvality, a preto i veľmi drahé. Pre zástancov pravosti plátna je to argument pre jej potvrdenie: Evanjeliá vravia, že plátno kúpil bohatý človek Jozef z Arimatey (Mt.27:59).

Vlákna plátna obsahujú množstvo stôp po indickej bavlne (Gossypium herbaceum), ktorá mohla byť pozostatom po predchádzajúcej práci na krosnách. Táto bavlna sa používala na Blízkom východe, ale nepoznali ju v stredovekej Európe.

[upraviť] Argumenty proti

Neexistujú žiadne historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, ako sa Turínske plátno dostalo do Francúzska.

V roku 1988 tri laboratóriá (v Oxforde, Zürichu a Tucsone) nezávisle od seba uhlíkovou metódou C14 testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov 1260-1390. Znamenalo by to, že relikvia je stredovekým podvodom. Ale plátno bolo uložené v striebornej dóze a je vedecky dokázané, že striebro omladzuje látky ktoré prídu s ním do styku.^{[chýba citácia]}

[upraviť] Ako testovali

Každé laboratórium dostalo vzorku s hmotnosťou okolo 50 miligramov. Zároveň dostali kontrolné vzorky: ľanové plátno pochádzajúce z Núbie, datované na 12. storočie; ľanové plátno z Théb z hrobu Kleopatry rádiodátované medzi rokmi 110 a 75 pred Kr.; niekoľko vlákien, odobraných z prikrývky sv. Ľudovíta Andegavenského, pochádzajúcej z obdobia medzi rokmi 1290 až 1310.

Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že výsledky uhlíkovej metódy boli skreslené. Spôsobili to vraj neskoršie záplaty na látke a sadze od sviečok či olejových lámp. Preto tkanina obsahuje veľa uhlíka, ktorým nasiakla, a jeho množstvo skresľuje výsledky uhlíkovej metódy. Ak by táto námietka mala byť pravdivá, musela by hmotnosť znečistenia plátna dvojnásobne prevyšovať hmotnosť samotného plátna. Ak by boli odobrali vzorku plátna zo záplaty, tak by vek plátna stanovený uhlíkovou metódou vyšiel na neskoršie obdobie, než sa plátno vierohodne objavilo.

Na Slovensku sa tejto otázke intenzívne venoval prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc. bývalý pracovník SAV, ktorý k danej problematike vydal knihu.

[upraviť] Literatúra

• Anton Hajduk: Turínske plátno. - Q 111 : Bratislava, 1991, 95 s.

[upraviť] Externé odkazy

• www.sindone.org - Oficiálna stránka Turínskeho plátna (po anglicky)
• [1] - Zhrnutie pre a proti o Turínskom plátne { v češtine}