Rutil
Z Wikipédie
| Rutil | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| TiO2 | |||
| Trieda | Oxidy a hydroxidy | ||
| Zaradenie | IV/D.02-10 | ||
| Rok objavenia | 1803 | ||
| Pôvod názvu | z lat. rutilus - červenkastý | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | tetragonálna | ||
| Bodová grupa | 4/mmm | ||
| Priestorová grupa | P 4/mmm | ||
| Mriežkové param. | a=4,594 Å c=2,958 Å V=62,43 Z=2 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, zrnitý, prizmatické kryštály, predĺžené pozdĺž osi Z ukončené tvarmi {101}, {111}, vzácnejšie sú pyramidálne kryštály | ||
| Zrasty | bežné dvojčatné zrasty podľa {011}, {031}, menej sa vyskytujú aj šestorčatá, osmorčatá | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | červený, červenohnedý, hnedý | ||
| Farba vrypu | šedočierny | ||
| Lesk | diamantový | ||
| Priesvitnosť | priehľadný až opakný | ||
| Indexy lomu | nε=2,621 nω=2,908 |
||
| Dvojlom | δ=0,287 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 6-6,5 | ||
| Hustota | 4,21-4,25 kg.dm-3 | ||
| Štiepateľnosť | dobrá podľa {110}, zlá podľa {100} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Ostatné | |||
| Rádioaktivita | nerádioaktívny | ||
| Odrody a variety | |||
| iserit, lusterit, nigrit, sagenit | |||
Rutil je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid titaničitý - TiO2.
Obsah |
[upraviť] Vlastnosti
Rutil sa vyskytuje vo forme dlhostĺpcovitých, prizmatických alebo ihličkovitých kryštáloch, vertikálne ryhovaných. Niekedy vytvára ihličky v kryštáloch kremeňa. Býva červeno, žlto, hnedo alebo čierno sfarbený. Väčšinou je nepriehľadný alebo priesvitný. Lesk rutilu je diamantový.
Nepôsobia naň kyseliny a má vysoký bod tavenia.
[upraviť] Vznik
Vzniká predovšetkým ako akcesorický minerál v magmatitoch, žulách syenitoch, dioritoch, prípadne v metamorfitoch ako rula, svor. Pekne kryštalizovaný býva v žilách alpského typu. U nás je veľmi vzácny, aj keď bol prvýkrát opísaný (pod názvom bazaltový rubín) v roku 1772 z lokality Veľká Revúca (dnes Revúca).
