Podmozgová žľaza
Z Wikipédie
Podmozgová žľaza alebo hypofýza (pravdepodobne z gr. hupophusis - uchytenie zospodu) je žľaza s vnútornou sekréciou. Má nadradenú, koordinačnú funkciu voči ostatným endokrinným žľazám. Je prepojená s časťou medzimozgu – hypotalamom a spolu s ním vytvára hypotalamo-hypofýzový komplex. Hypotalamus tu funguje ako riadiace a prepojovacie centrum, ktoré umožňuje kontrolu funkcií endokrinného systému centrálnou nervovou sústavou.
Obsah |
[upraviť] Anatómia
Hypofýza je nepárový, sivoružový, valcovitý útvar oblého tvaru, v predozadnom smere mierne sploštený. Jej veľkosť je do istej miery variabilná: dĺžka 5-11 mm, výška 6-7 mm, šírka 12-14 mm, váha 300-700 mg. U žien je o niečo ťažšia, počas tehotenstva sa jej veľkosť mierne zväčšuje. Je uložená v tzv. tureckom sedle (lat. sella turcica), ktoré vytvára klinová kosť (lat. os sphenoidale). Hypofýza je obalená väzivovým puzdrom a jej kostené lôžko je vystlané tvrdou mozgovou plenou (lat. dura mater). Dura mater tvorí medzi prednými a zadnými výbežkami okraja tureckého sedla - processus clinoideus anterior (lat.) a processus clinoideus posterior (lat.) - záhyb (odb. duplikatúru), ktorá až na malý otvor uzatvára jeho dutinu. Takto je hypofýza veľmi dobre chránená. Duplikatúra dura mater, ktorá kryje hypofýzu z hornej strany, sa volá bránica sedla - (lat. diaphragma sellae). V tomto kryte je malý otvor, ktorým prechádza stopka - infundíbulum hypofýzy. Infundíbulum spája hypofýzu s hypotalamom, ktorý v mieste spojenia s ním vybieha do tzv. tuber cinereum (lat.). Tretia komora vybieha do infundíbula v podobe slepo končiaceho výbežku (lat. recessus infundibuli).
Po oboch stranách hypofýzy prebieha párový žilový splav - lat. sinus cavernosus. Ten je rozdelený neúplnými priečkami na sústavu vzájomne pospájaných dutín. Pechádza cezeň okrem viacerých nervov i arteria carotis interna.
Hypofýza sa skladá z dvoch častí:
- Časť žľaznatá - adenohypofýza
-
-
- pars distalis (lat.) - vlastná adenohypofýza; predná, najväčšia časť hypofýzy.
- pars intermedia (lat.) - pruh buniek naliehajúci na neurohypofýzu a oddeľujúci ju od vlastnej adenohypofýzy. Sama je od nej oddelená drobnou štrbinkou, ktorá je pozostatkom dutiny stomodea (pozri Embryológiu hypofýzy). Táto môže v dospelosti sčasti obliterovať a zostávajú po nej len folikuly vystlané kubickým epitelom - tzv.Rathkeho cysty.
- pars tuberalis (lat.) - vrstvička buniek pokrývajúca infundíbulum a tiahnúca sa až k tuber cinereum, bohato cievne zásobená - začínajú tu kapiláry hypofýzoportálneho systému (pozri Cievne zásobenie hypofýzy).
-
- Časť nervová - neurohypofýza alebo tiež pars neuralis
-
-
- lobus nervosus - vlastná neurohypofýza.
- infundibulum - pokračovanie lobus nervosus, ktoré ho spája s hypotalamom.
-
- eminentia mediana - mierne vyvýšenie prednej i zadnej steny infundíbula, vyklenujúce sa do dutiny III.komory.
-
Do neurohypofýzy vstupujú axóny neurónov z nucleus supraopticus (lat.) a nucleus paraventricularis (lat.) vo forme tractus hypothalamohypophysialis (lat.).
[upraviť] Cievne zásobenie hypofýzy
Má súvis s prenášaním hormónov z hypotalamu do hypofýzy a z hypofýzy do krvného obehu. Tepny i žily sú párové.
Dolná hypofyzárna tepna - lat. arteria hypophysialis inferior - odstupuje z vnútornej krčnice (lat. arteria carotis interna) hneď po jej výstupe zo sinus cavernosus. Ide zdola k lobus posterior, ktorý zásobuje. V samotnej hypofýze vysiela vetvičky aj do predného laloka a stopky.
Horná hypofyzárna tepna - lat. arteria hypophysialis superior odstupuje z vnútornej krčnice neskôr, až pred jej rozdelením na mozgové tepny. Smeruje zpredu k stopke a delí sa na vetvičky pre predný lalok a pre infundíbulum a jeho eminentia mediana.
Horné hypofyzárne tepny sa vetvia v hornej časti infundíbula a eminentia mediana. Tvoria tu kapilárne siete, z ktorých následne vznikajú žily zostupujúce stopkou do predného laloka hypofýzy, kde sa znovu vetvia na kapilárne siete - tento spôsob vetvenie sa podobá vetveniu vrátnice (lat. vena portae), preto sa označuje ako hypofýzoportálny systém.
Osobitne z kapilárnych sietí predného a osobitne zo zadného laloka sa vytvárajú hypofyzárne vény - lat. venae hypophysiales. Je ich väčšie množstvo a ústia do sinus cavernosus.
[upraviť] Histológia
Hypofýza sa skladá z dvoch histologicky odlišných lalokov, ktoré majú spoločné puzdro.
[upraviť] Väzivové puzdro
Puzdro je jemné, skladá sa z kolagénového väziva, ktoré pozdĺž infundíbula plynule prechádza do mäkkej pleny mozgovej (lat. pia mater). Z jeho vnútornej plochy odstupujú jemné väzivové septá, ktoré obsahujú nervy a krvné cievy.
[upraviť] Adenohypofýza
Adenohypofýza je extodermového pôvodu a je najobjemnejšou časťou hypofýzy. V anatomickom reze má vďaka veľkému množstvu drobných ciev hnedočervenú farbu.
[upraviť] Pars distalis
Pars distalis je zložená z epitelových buniek rôznej veľkosti, tvaru i funkcie. Sú v nej usporiadané do vzájomne prepojených pruhov, trámcov a folikulov (niekedy obsahujúcich koloidnú hmotu), medzi ktorými je veľké množstvo sínusoidných kapilár. Tie sú oddelené od žľazových buniek spleťou jemných retikulínových vláken, ktoré naväzujú na hrubšie väzivové septá vychádzajúce z puzdra. Jej bunky rozdeľujeme podľa ich schopnosti sa farbiť a podľa špeciálnych imunohistochemických metód na nasledovné typy:
- chromofóbne bunky (zle sa farbiace), tvoria 20% všetkých buniek adenohypofýzy a sú uložené zväčša centrálne. Sú pomerne malé a ich granuly sú viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom.
- vlastné chromofóbne bunky - majú veľmi drobné sekrečné granuly, dobre viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Keďže sa farbia práve granuly, časť chromofóbnych buniek sa považuje za bunky chromofilné, ktoré svoje granuly práve vylúčili, a časť za kmeňové bunky, ktoré ešte nemajú sekrečnú schopnosť (tieto patria k najmenším bunkám adenohypofýzy).
- folikulárne bunky - majú tvar hviezdice a sú navzájom pospájané svojimi výbežkami. Pravdepodobne tvoria podpornú sieť pre secernujúce bunky a kapiláry. Majú tiež vlastnosť makrofágov - fagocytózu.
- chromofilné bunky (dobre sa farbiace) - samotní producenti hormónov adenohypofýzy. Majú typické sekrečné granuly na strane bunky priľahlej ku kapiláre. Podľa typu sfarbenia sa delia na dva typy:
- acidofilné bunky - tvoria 40% všetkých buniek adenohypofýzy, sú lokalizované najmä periférne. Sú okrúhle, veľké 12 až 20 mikrometrov, s mierne excentricky uloženým jadrom. Farbia sa kyslými farbivami, preto názov „acidofilné“ bunky - eozínom, kyslým fuksínom a oranžovou G (toto farbivo je najselektívnejšie).
- somatotropné bunky (STH - bunky) - obsahujú guľovité sekrečné granuly strednej veľkosti a produkujú somatotropín (rastový hormón, STH).
- laktotropné alebo luteotropné bunky (LTH - bunky, mammotropné bunky) - obsahujú väčšie sekrečné granuly oválneho tvaru a produkujú prolaktín (luteomammotropný hormón, PRL). Ich počet výrazne stúpa počas tehotenstva a dojčenia.
- bazofilné bunky - tvoria 10% všetkých buniek adenohypofýzy (niektoré zdroje udávajú 15-30%), sú lokalizované najmä centrálne. Farbia sa zásaditými farbivami, na rozdiel od acidofilných buniek sú PAS pozitívne a sú odolné voči natráveniu diastázou. Tieto vlastnosti sú podmienené glykoproteínovým charakterom ich produktov. Obsahujú malé sekrečné granuly.
- gonadotropné bunky - produkujú dva hormóny. Nie je zatiaľ jasné, či sa jedná o dva druhy buniek, alebo o jeden typ striedavo produkujúci oba hormóny - folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH) a luteinizačný hormón (lutropín, LH). Patria k najväčším bunkám adenohypofýzy.
- tyreotropné bunky - sú väčšie, polyedrického tvaru, uložené najmä v centrálnych častiach pars distalis. Majú malé sekrečné granuly uložené na periférií bunky a produkujú tyreotropín (tyreotropný hormón, TSH).
- kortikotropné bunky - nachádzajú sa najmä v periférií pars distalis. Majú nepravidelný tvar s výbežkami, ich sekrečné granuly nie sú tak početné a bunky produkujú kortikotropín (adrenokortikotropný hormón, ACTH). Niektoré pramene zaraďujú tento typ do skupiny chromofóbnych buniek.
- acidofilné bunky - tvoria 40% všetkých buniek adenohypofýzy, sú lokalizované najmä periférne. Sú okrúhle, veľké 12 až 20 mikrometrov, s mierne excentricky uloženým jadrom. Farbia sa kyslými farbivami, preto názov „acidofilné“ bunky - eozínom, kyslým fuksínom a oranžovou G (toto farbivo je najselektívnejšie).
[upraviť] Pars intermedia
Pars intermedia je u človeka len rudimentárna úzka zóna tkaniva medzi adeno- a neurohypofýzou, zložená z niekoľkých folikulov vystlaných plochým alebo kubickým epitelom a vyplnených koloidom. Folikuly obklopujú bunkové trámce, ktoré najmä u starších ľudí zasahujú hlboko do neurohypofýzy (tzv. invázia bazofilov). Obsahuje melanotropné bunky - bazofilné bunky produkujúce melanotropín (melanocyty stimulujúci hormón, MSH).
[upraviť] Pars tuberalis
Pars tuberalis je tvorená 2-3 vrstvami buniek, ktoré vytvárajú nepravidelné trámce a folikulmi buniek, podobných chromofóbnym bunkám. Ich funkcia nie je známa. Je tu najhustejšia sieť ciev z clej hypofýzy.
[upraviť] Neurohypofýza
Neurohypofýza je neuroektodermového pôvodu. V anatomickom reze je sivožltej farby, ktorého príčinou je bunkový pigment. Nemá histologicky žľazový charakter. Tvorí ju veľké množstvo gliových buniek (tzv. pituicyty) a malé množstvo ependýmových buniek. Do zadného laloku cez infundíbulum smeruje veľké množstvo nemyelinizovaných nervových vlákien (cca 100 000) z jadier hypotalamu (nucleus supraopticus a nucleus paraventricularis), ktoré majú sekrečnú funkciu. Samotné pôsobky sú transportované z tela nervovej bunky v hypotalame v sekrečných granulách cez nervové výbežky - axóny. Hovoríme o tzv. axonálnom prúdení. Takýto axón sa nekončí typicky synapsou, ale nalieha na stenu kapiláry, do ktorej tieto pôsobky vylučuje - samotný dej sa označuje ako neurosekrécia (neurokrínia) a bunky neurosekrečné (neurokrinné alebo neuroendokrinné). Pokiaľ je produkt neurónu skutočným hormónom, bunku označujeme ako neuroendokrinný alebo peptidergný neurón. Sekrečné granuly sa pred uvoľnením do krvného obehu hromadia v koncových častiach axónov ako tzv. Herringove telieska.
Medzi gliovými bunkami sú zrnká pigmentu, ktorého množstvo pribúda vekom.
[upraviť] Embryológia
Vývoj hypofýzy začína u trojtýždňového embrya z dvoch odlišných základov:
- Z epitelovej výchlipky (ektoderm) stropu stomodea (primitívnej ústnej dutiny) tesne pred faryngovou membránou - z tzv. Rathkeho výchlipky. Tá sa vyklenuje nahor pod spodinu základu medzimozgu.
- Proti nej postupuje výbežok zo spodiny medzimozgu processus infundibuli (lat.) - budúce infundíbulum.
V 6. týždni sa obe výchlipky stretnú, tá zo stomodea pred tou zo spodiny medzimozgu.
Koncom 8. týždňa sa výchlipka stomodea úplne oddelí od svojho základu a spojí sa s infundíbulom - na konci 2.mesiaca je už vytvorený základ celej hypofýzy. V strope budúceho hltanu zostáva zvyšok jej tkaniva - hypophysis pharyngea (lat.). V prednej stene Rathkeho výchlipky dochádza k rýchlemu deleniu buniek, ktoré sa stanú základom pars distalis adenohypofýzy; časť buniek obklopí infundíbulum a vytvorí pars tuberalis. Zo zadnej steny Rathkeho výchlipky vznikne pars intermedia. Dutina výchlipky pretrváva vo forme štrbiny i po narodení a čiastočne sa uzatvorí až v dospelosti. Infundíbulum sa v kaudálnej časti rozšíri a vytvorí základ neurohypofýzy. Pôvodne gliové bunky sa v nej menia na pituicyty a z hypotalamu sem vrastú axóny nervových buniek. Žľazové bunky adenohypofýzy sa diferencujú medzi 9. až 14. týždňom vývoja.
[upraviť] Fyziológia (funkcie)
Hlavným regulačným centrom hypofýzy je hypotalamus. Vylučovanie jej hormónov reguluje pomocou vlastných regulačných polypeptidov, ktoré sa tvoria v hypotalamických jadrách. Axonálnym transportom sú distribuované do oblasti eminentia mediana, tam prechádzajú do ciev hypofýzoportálneho systému a cezeň sa dostávajú do adenohypofýzy. Tieto regulačné látky označujeme podľa toho, či produkciu jednotlivých hormónov stimulujú alebo utlmujú ako liberíny (napr. kortikoliberín, tyreoliberín, foliberín) a statíny (napr.somatostatín, prolaktostatín). Ich vylučovanie je riadené nervovou cestou.
Iná situácia je v prípade neurohypofýzy, ktorá je vlastne priamo akousi „predĺženou rukou“ hypotalamu - jej hormóny (takisto syntetizované v jadrách) sa vylučujú priamo do krvného obehu.
Adenohypofýza produkuje tieto hormóny:
- Somatotropín (rastový hormón, STH) - stimuluje rast organizmu zvyšovaním metabolizmu bielkovín.
- Tyreotropín (tyreotropný hormón, TSH) - stimuluje tvorbu hormónu tyroxínu štítnou žľazou.
- Kortikotropín (adrenokortikotropný hormón, ACTH) - stimuluje tvorbu hormónov v kôre nadobličiek.
- Folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH) - u žien pôsobí spolu s lutenizačným hormónom pri stimulácii vývoja vajíčok a vylučovania estrogénu pri menštruácii; u mužov vyvoláva tvorbu spermií.
- Luteinizačný hormón (lutropín, LH) - u žien stimuluje ovuláciu, vývoj žltého telieska s tvorbu progesterónu a estrogénu; u mužov spôsobuje tvorbu androgénov; u nižších živočíchov zodpovedá za inštinktívne rodičovské správanie
- Prolaktín (luteomammotropný hormón, PRL) - stimuluje vylučovanie hormónov žltého telieska a po pôrode vyvoláva tvorbu materského mlieka.
Stredný lalok (lat. pars intermedia) je dobre vyvinutý iba pri nižších stavovcoch, u vyšších stavovcov je vyvinutý veľmi slabo až skoro vôbec. Tvorí sa tu melanoforový hormón zodpovedný za sfarbenie tela živočíchov, u človeka sa tento hormón označuje ako melanotropín (melanocyty stimulujúci hormón, MSH).
Neurohypofýza uskladňuje hormóny, ktoré sa vytvárajú v neurosekrečných (neurokrinných) bunkách hypotalamu.
- Vazopresín (antidiuretický hormón, ADH) - podmieňuje spätné vstrebávanie vody z odvodných kanálikov nefrónov a tak reguluje objem telových tekutín.
- Oxytocín - stimuluje kontrakciu svalov maternice pri pôrode a tvorbu materského mlieka.
[upraviť] Patológia (choroby)
[upraviť] Anomálie a malformácie (vrodené vady)
- Hypoplázia a aplázia
- Cysty
- Syndróm prázdneho sedla ("empty sella")
[upraviť] Regresívne a metabolické zmeny
[upraviť] Zápaly
[upraviť] Hyperplázia a nádory
- Hyperplázia
- Nádory
- Adenómy
- Kraniofaryngeóm
- Karcinómy
- Metastázy
- Sarkómy
- Germinatívne nádory
- Neurogénne nádory neurohypofýzy
[upraviť] Hypofyzárne syndrómy
- Hypopituitarizmy
- Hypofyzárny nanizmus
- Simmondsova choroba (kachexia)
- Sheehanova choroba (syndróm)
- Dystrophia adiposogenitalis (Fröhlichov syndróm)
- Diabetes insipidus
- Hyperpituitarizmy
- Hypofyzárny gigantizmus
- Akromegália
- Hyperprolaktinémia
- Cushingova choroba (centrálny Cushingov syndróm)
- Schwartzov-Bartterov syndróm
- Plurihormonálne hyperfunkčné syndrómy
[upraviť] Zdroje
- Sinelnikov, R.D.: Atlas anatomie člověka (Avicenum, 1970)
- Čihák, R.: Anatomie 2 (Avicenum, 1986)
- Kapeller K., Pospíšilová V.: Embryológia človeka (Osveta, 1990)
- Tortora G.J., Grabowski S.R.: Principles of Human Anatomy and Physiology (Biological Sciences Textbooks, Inc., 1996)
- Klika E.: Histológia (Osveta, 1987)
- Zaviačič M.: Kompendium patológie (1993, ISBN 80-223-0686-X)
- Gray H.: Anatomy of the Human Body (1918, [1])
| Podmozgová žľaza - hypofýza | ||
| Hormóny adenohypofýzy | somatotropín | tyreotropín | kortikotropín | prolaktín | folikulostimulačný hormón | luteinizačný hormón |  |
| Hormóny pars intermedia hypofýzy | melanotropín | |
| Hormóny neurohypofýzy | vazopresín | oxytocín | |
| Choroby | aplázia a hypoplázia | cysty | syndróm prázdneho sedla | atrofia | nekróza | ischémia | krvácanie | akútne zápaly | chronické zápaly | hyperplázia | |
| Nádory | adenómy | kraniofaryngeóm | karcinómy | metastázy | sarkómy | germinatívne nádory | neurogénne nádory | | |
|
|
|---|
| štítna žľaza | prištítne telieska | detská žľaza | podmozgová žľaza | šuškovité teliesko | podžalúdková žľaza | nadobličky | pohlavné žľazy |
