Perzeidy
Z Wikipédie
Perzeidy sú kometárny meteorický roj súvisiaci s kométou Swift-Tuttle. Sú viditeľné každý rok od polovice júla, maximum majú 12. augusta a ich najväčšia aktivita je od 8. augusta do 14. augusta. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu sto aj viac meteorov, ich frekvencia je však variabilná.
Patrí medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum má okolo 12. až 13. augusta, preto ich vďaka príjemnej teplote možno ľahko sledovať celú noc na rozdiel od výdatnejších Kvadrantíd, ktoré majú maximum vo vrcholiacej zime. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo 10. augusta, kedy sa slávil deň svätého Vavrinca. O Perzeidách sa dozvedáme už zo záznamov čínskych historikov, podľa ktorých v roku 36 n. l. Zaznamenali viac než 100 meteorov. Početné kórejské, čínske a japonské záznamy sa dochovali z 8-11 storočia n. l. a z neskorších dôb. Až v roku 1835 podal správu Belgičan Quételet, že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm G. V. Schiaparelli vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). To bol prvý zistený prípad genetickej súvislosti meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie meteoroidov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia ku Slnku by mal byť preto najhustejší. To sa skutočne prejavilo a nielen u Perzeíd, ale aj u Leoníd a Drakoníd. Prechod materskej kométy Perzeíd v roku 1992 spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch 1991 a 1992 bola zenitová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu. Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Vedľa hlavného prúdu sú náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach alfa, gama a beta Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom.
Radiant má súradnice AR = 47° DEC = +57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, takmer na rozhraní medzi Perzeom, Žirafou a Kasiopejou, v blízkosti hviezdy Miram. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s a veľká väčšina jasnejších než 2 magnitúdy zanecháva meteorickú stopu – desiatky sekúnd viditeľná dymová stopa.
