Přemysl I. Otakar
Z Wikipédie
Přemysl Otakar I. (* po 1155, † 15. december 1230) bolo české knieža (v r. 1192 - 1193 a 1197 - 1198) a český kráľ (od r. 1198, korunovácia r. 1203) z rodu Přemyslovcov, prvorodený syn kráľa Vladislava II. a jeho druhej manželky Judity Durínskej.
Obsah |
[upraviť] České knieža
Mladosť prežil v dobe politického úpadku českého štátu, kedy časté striedanie členov přemyslovského rodu na tróne poskytovalo nemeckým panovníkom príležitosť k zásahom do pomerov v Čechách. Prvý raz získal kniežaciu hodnosť za podpory pražského biskupa Henricha Břetislava. R. 1193 sa však zradou šľachty biskup zmocnil vlády sám, r. 1197 po smrti Henricha českí predáci zvolili kniežaťom Přemyslovho mladšieho brata Vladislava Henricha.
Přemysl Otakar I. sa však svojho nároku na kniežací stolec nevzdal. 6.12.1197 sa spor medzi bratmi vyostril a ozbrojenému stretu zabránila dohoda: Přemysl Otakar I. sa stal českým kniežaťom a Vladislav Henrich získal Moravu. Dohoda zároveň ukončila nástupnícke spory medzi Přemyslovcami a položila základy upevňovania českého štátu. V r. 1197 – 11198 vstúpil Přemysl Otakar I. do sporov o nástupníctvo v ríši medzi Štaufovcami a Welfovcami. Podporou jednotlivých kandidátov na trón posilnil suverenitu českého štátu a zvýšil jeho medzinárodnú prestíž.
[upraviť] Dedičný kráľ
15. augusta 1198 získal od rímskonemeckého kráľa Filipa Švábskeho privilégium, ktoré zaručovalo dedičný kráľovský titul pre českých panovníkov a upravovalo pomer českého štátu k ríši.
24. augusta 1203 bol korunovaný za českého kráľa (korunováciu potvrdil v r. 1204 pápež Innocent III. 26. septembra 1212 bola dedičnosť českej koruny, iba čiastočná lénna závislosť českého kráľa od rímskonemeckej ríše a hranice Českého kráľovstva kodifikované v tzv. Zlatej bule sicílskej.
[upraviť] Rodinné pomery
Přemysl Otakar I. bol dvakrát ženatý. Prvú manželku Adlétu Miessenskú (* 1160, † 1211) z nemeckého rodu Wettinovcov zapudil v roku 1198 po dvadsaťročnom manželstve. Zámienkou rozvodu boli príbuzenské vzťahy Přemyslovcov a Wettinovcov. Z tohto manželstva sa narodili deti:
- Vratislav (* pred 1181, † po 1225)
- Dagmar (* 1186, † 24.5.1213), manžel dánsky kráľ Waldemar II.
- Božislava
- Hedviga
S druhou manželkou, Konstanciou Uhorskou (* asi 1180, † 5.12.1240), dcérou uhorského kráľa Bela III. a Anny de Chatillon (* 1181, † 6.12.1240), uzavrel sobáš r. 1199. Z tohto zväzku vzišli deti:
- Vratislav (* 1200 ?, † 1201 ?)
- Judita (Jutta) (* ?, † 2.6.1230), manžel korutánsky vojvoda Bernard II. Sponheimský
- Anna (* asi 1204, † 23.6.1265), manžel sliezsky vojvoda Henrich II.
- Václav (* 1205, † 23.9.1253), neskorší český kráľ Václav I.
- Vladislav (* 1207, † 1227), moravský markgróf
- Přemysl (* 1209, † 16.10.1239), moravský markgróf, manželka Margita z Merana
- Anežka (* ?, † ?)
- Blažena (Vilemína) (* 1210, † 1281)
- Anežka (* 20.1.1211, † 6.3.1282), neskoršia svätica
[upraviť] Panovnícke pomery
| Predchodca Václav II. |
České knieža Přemyslovci 1192 – 1193 |
Nástupca Jindřich Břetislav |
| Predchodca Vladislav Jindřich |
České knieža Přemyslovci 1197 – 1198 |
Nástupca - |
| Predchodca Vladislav II. |
Český kráľ Přemyslovci 1198 – 1230 |
Nástupca Václav I. |
