Vladislav II.
Z Wikipédie
Vladislav II. (* okolo 1110, † 18. január 1174, Meerane, Sasko) bolo české knieža (od r. 1140) a kráľ (v r. 1158 - 1172) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn kniežaťa Vladislava I. a Richenzy z Bergu (* ?, † 1125).
Mladý Vladislav prežil dobrodružnú mladosť. Za vlády svojho strýka Soběslava I. nemal nádej na kniežací stolec, odišiel preto v r. 1133 k príbuzným do Bavorska. Po strýkovej smrti bol českými veľmožmi povolaný na kniežací stolec.
Obsah |
[upraviť] Druhý český kráľ
Nový knieža prejavil nečakanú ráznosť a vladárske schopnosti. Už v r. 1142 sa odohral pokus o jeho zvrhnutie, ale s pomocou rímskeho kráľa Konráda III. sa na tróne udržal. V r. 1147 sa zúčastnil druhej krížovej výpravy do Palestíny, odkiaľ sa však už z Carihradu vrátil späť. Po nástupe nového rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu a počiatočných vzájomných sporoch bol za svoje zásluhy o blaho ríše 11. januára 1158 na ríšskom sneme v Regensburgu ako druhý český panovník korunovaný na kráľa (iba pre svoju osobu). Po cisárovom boku sa zúčastnil vojenského ťaženia do Talianska, kde vynikol v bitke pri Miláne.
Obdobie Vladislavovho panovania prinieslo Čechám prosperitu a nebývalý rozkvet. Vďaka jeho politickým i rodinným stykom so zahraničím v krajine dostali priestor mnohé nové kultúrne vplyvy. Na počiatku Vladislavovho panovania sa v krajine usadili tzv. reformované rády – premonštráti a cisterciáni, neskôr i johaniti. Bolo založených viacero kláštorov (Strahov, Plasy, Želiv, Doksany).
[upraviť] Záver vlády
V protiklade k jeho úspešnému panovaniu koniec jeho vlády nebol práve najšťastnejší. V záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemovného zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatsva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospecha svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy a uchýlil sa do Durínska, na majetky svojej druhej manželky Judity. Po smrti bol pochovaný v miessenskej katedrále, neskôr boli jeho telesné ostatky prevezené do Čiech a uložené v strahovskom kláštore.
[upraviť] Rodinné pomery
Knieža a kráľ Vladislav II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou sa okolo r. 1140 stala Gertrúda Babenberská (* 1118 ?, † 8.4.1150), dcéra vojvodu Leopolda III., s ktorou mal štyri deti:
- Bedřich (* okolo 1141, † 25.3.1189), manželka Alžbeta Uhorská (* ?, † 12.1. po 1189), dcéra uhorského kráľa Gejzu II., 6 detí
- Anežka (* ?, † 7.6.1228), neskoršia abatyša kláštora sv. Juraja na Pražskom hrade
- Svatopluk (* ?, † 15.10. po 1169), manželka Helena, najmladšia dcéra uhorského kráľa Gejzu II.
- Vojtech (Adalbert) (* ?, † 7.4.1200), neskorší mělnícky prepošt a salzburský arcibiskup
Druhý raz sa Vladislav II. oženil v r. 1153 s Juditou, dcérou Ľudovíta I. Durínskeho. Z manželstva sa narodili tri deti:
- Přemysl Otakar (* po 1155, † 15.12.1230), neskoršie knieža a kráľ Přemysl Otakar I.
- Vladislav Jindřich (* okolo 1160, † 12.8.1222), neskoršie knieža
- Richsa (* ?, † 1182)
[upraviť] Panovnícke pomery
| Predchodca Soběslav I. |
České knieža Přemyslovci 1140 – 1158 |
Nástupca Bedřich |
| Predchodca Vratislav II. |
Český kráľ Přemyslovci 1158 – 1172 |
Nástupca Přemysl Otakar I. |
