Oxid dusnatý
Z Wikipédie
|
|
|
|
Všeobecné |
|
|---|---|
| Meno | oxid dusnatý |
| Vzhľad | bezfarebný plyn |
| Chemický vzorec | NO |
| Registračné číslo CAS | 10102-43-9 |
| Pomerná molekulová hmotnosť | 30,0 u |
|
Zmeny skupenstva |
|
| Teplota topenia | 109 K (-164 °C°C) |
| Teplota varu | 121 K (-152°C) |
| Rozpustnosť | 0.0056g/100g vody |
|
Plynové vlastnosti |
|
| ΔfH0gas | 90 kJ/mol |
| S0gas | 211 J·K−1·mol−1 |
|
Bezpečnosť |
|
| Použitie | požívaný v medicíne, ale má výrazné vedľajšie účinky |
| Irittant | dráždi pokožku aj oči, nebezpečný pri vdýchnutí |
|
Ďalšie informácie |
|
|
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
|
Oxid dusnatý je anorganická chemická zlúčenina, jeden z oxidov dusíka. Skladá sa z jedného atómu dusíka a jedného atómu kyslíka, ktoré sú spojené dvojitou väzbou.
Oxid dusnatý je radikál, je veľmi reaktívny. Na vzduchu sa zlučuje s kyslíkom za vzniku oxidu dusičitého.
[upraviť] Produkcia NO
V malej miere sa NO uvoľňuje prirodzene z rastlín, ale vypúšťajú ho do vzduchu hlavne výfuky automobilov a komíny tepelných elektrární. Po reakcii s kyslíkom tvorí oxid dusičitý a s kombináciou s vodou kyselinu dusičnú. Takto NO prispieva k tvorbe kyslých dažďov. Čiastočne tiež poškodzuje ozón.
Priemyselne sa vyrába oxidáciou amoniaku:
- 4 NH3 + 5 O2 → 4 NO + 6 H2O.
Je medziproduktom pri výrobe kyseliny dusičnej.
[upraviť] Chemické vlastnosti
Mierne rozpustný vo vode, ale nereaguje s ňou. Silné oxidačné činidlo. Reaguje s kovmi, aj s mnohými organickými látkami. S kyslíkom reaguje na oxid dusičitý:
- 2 NO + O2 → 2 NO2
S halogénmi reaguje na nitrosyly:
- NCl3 + 2 NO → ClNO + N2O + Cl2,
- XeF2 + 2 NO → 2 FNO + Xe.
Reakciou s hydroxidmi alkalických kovov vzniká oxid dusný a dusík:
- 2 MOH + 4 NO → 2 MNO2 + N2O + H2O,
- 4 MOH + 6 NO → 4 MNO2 + N2 + 2 H2O.
[upraviť] NO v rastlinách
NO v rastlinách je signálnou látkou. Produkuje sa pomocou nitric oxid- syntázy (NOS), ktorá sa však odlišuje od enzýmu s podobnou funkciou známeho u živočíchov. Okrem toho ho produkuje nitrát reduktáza a to jednak cytoplazmatická a jednak membránovo viazaná (druhá za pomoci nitrit NO reduktázy). Produkcia NO pomocou nitrát reduktáz podlieha zmenám počas dňa, pričom cytoplazmatická je aktívnejšia cez deň, a membránovo viazaná v noci. Význam týchto rytmov nie je známy. NO v rastlinách pôsobí hlavne proti oxidačnému stresu.
