Optika (odbor)
Z Wikipédie
Optika je odbor fyziky zaoberajúci sa svetlom a jeho vlastnosťami.
Delí sa na:
- Geometrickú optiku
- Vlnovú optiku
- Elektromagnetickú optiku
- Kvantovú optiku
[upraviť] Vlnová optika
Považuje svetlo za elektromagnetické vlnenie v odbore frekvence 380 THz (svetlo červené) až 770 THz (svetlo fialové).
[upraviť] Interferencia
Interferenčné maximum resp. minimum v odrazenom svetle nastane za podmienky.
- Difrakcia
Je ohyb svetla na prekážkach, ktorých rozmery sú rádovo zrovnatelné s vlnovou dĺžkou svetla (vlas, hrot ihly, optická mriežka). Za takou prekážkou vzniká optický obrazec v podobe interferenčných maxim a minim, ich tvar závisi na tvare prekážky.
Najväčší praktický význam má ohyb svetla na optickej mríežke. Podmienka pre interferenčné maximum pri kolmom dopade svetla na optickú mriežku je:
- Polarizácia
Je optický jav preukazujúci, že svetlo je elektromagnetické vlnenie priečne. Rozlišujeme polarizáciu odrazom, lomom a dvojlomom. Odrazom získame svetlo, v ktorom vektor E kmitá kolmo na rovinu dopadu (rovnobžne s rovinou rozhraní). Toto vlnenie je polarizované čiastočne. Úplná polarizácia nastane pri istom uhle dopadu (pri skle asi 57°), ktorý nazývame Brewsterov (polarizačný) uhol. Lomom sa svetlo polarizuje čiastočne, vektor E kmitá prevažne rovnobežne s rovinou dopadu. Vektory E v odrazenom a lomenom polarizovanom svetle su navzájom kolmé.
Dvojlom vzniká v opticky anizotropnom prostredí (napr. kryštal islandského vápenca): po kolmom dopade na jednu jeho stenu vzniká dvojica lúčov - riadny a mimoriadny. Obe sú úplne lineárne polarizované. Vhodnou úpravou kryštálu islandského vápenca dostaneme najlepší polarizátor zvaný nikol. V technickej praxi sa ako polarizátor využívá polaroid.
