Oblička
Z Wikipédie
Oblička (lat. ren, gr. nefros) je:
- v širšom zmysle: označenie viacerých funkciou podobných, ale nehomológnych vylučovacích orgánov živočíchov, napríklad nefrídium, antenálna žľaza, Malpighiho rúrka, Bojanov orgán a samozrejme oblička stavovcov
- v užšom zmysle: len oblička stavovcov, teda vylučovací osmoregulačný hormóny vylučujúci párový dorzálne umiestnený orgán stavovcov.
Nižšie stavovce majú obličky (v užšom zmysle) pozdĺžneho lalokovitého tvaru, cicavce ich majú spravidla fazuľovité.
[upraviť] Oblička človeka
Oblička je párový orgán, fazuľovitého tvaru, uložený po stranách lumbálnej chrbtice na zadnej strane brušnej dutiny retroperitoneálne, vo výške L1 - L3. Hornou časťou zadnej plochy nasadajú obličky pod bránicu. Oblička ma hmotnosť asi 150 g( variabilita 120 - 300 g), je približne 12 cm dlhá, 6 cm široká a 3 cm hrubá. Pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená. Vo veľkosti obličiek sú určité intersexuálne rozdiely. Mediálna hrana obličky je mierne konkávna, smeruje do stredu a zároveň mierne dopredu. V jej strede je obličková brána (hilus renalis), v ktorej vstupujú a vystupujú cievy (arteria a vena renalis a tenučké miazgové cievy), autonómna nervová spleť - obličková spleť (plexus renalis)- a vývodné močové cesty. Obličková brána sa smerom do obličky prehlbuje do obličkovej zátoky (sinus renalis), čo je prehĺbenina obkolesená obličkovým parenchýmom. Obsahuje obličkovú panvičku, cievy, nervy, väzivo a tuk.
Oblička je obalená tenkým, ale pevným väzivovým puzdrom (capsula fibrosa), na ktoré zvonku prilieha tuková vrstva - tukové puzdro (capsula adiposa). Zvonka ju obaľuje ešte jemná väzivová blana - renálna/Gerotova fascia (fascia renalis). Pri prudkej strate tukovej vrstvy môže byť oblička mierne pohyblivá, môže dokonca zo svojho miesta vykĺznuť (blúdivá oblička - ren migrans).
Na reze obličkou vidieť, že sa skladá z dvoch vrstiev: z kôry obličky a drene obličky. Dreň je tmavšia, radiálne prúžkovaná, tvorí je viacero (10 - 20) kuželovitých útvarov pramidea renales. Pyramídy sa skladajú z dolných častí stočených kanálikov, Henleho slučky a zberných kanálikov. Vrchol každej pyramídy (obličková bradavka/papila - papilla renalis), obsahuje drobné otvory (vyústenia zberných kanálikov) a smeruje do obličkovej zátoky, kde zaniká v obličkových kalichoch, ktoré sú súčasťou obličkovej panvičky. Široká báza pyramíd je orientovaná ku kôre, do ktorej lúčovite prestupuje.
Kôra je svetlejšia a vybieha medzi pyramídami vo forme stĺpcov - columnae ranales až k obličkovej zátoke. Kôra obličky sa skladá z dvoch vrstiev. Pri povrchu obličky je vrstva zložená z obličkových teliesok (corpuscula renis), ktoré sa pod lupou javia ako červené bodky. Hlbšia vrstva kôry vybieha medzi pyramídy a prilieha k nim. Tvoria je rovné obličkové kanáliky.
Obličková pyramída (pyramis renalis) spolu s časťou kôry, ktorá k nej prilieha a spolu s ňou funkčne súvisí, nazýva sa obličkový lalok (lobus renalis). Jednotlivé laloky majú niektoré cicavce od seba oddelené. U človeka v priebehu ontogenézy sú obličky tiež najskôr rozdelené laloky, až v priebehu života sa ich lalokovitý charakter stráca.
Obličky pôsobia ako filter pretekajúcej krvi. Odstraňujú splodiny metabolizmu, regulujú množstvo vody a solí v organizme, zúžastňujú sa na regulácii krvného tlaku, krvotvorby a acidobázickej rovnováhe.Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličiek je nefrón.
Základné charakteristiky obličiek:
- počet glomerulov v obličkách - asi 2 mil,
- filtračná plocha glomerulov - asi 2,5 m2,
- veľkosť pórov membrány glomerulov - 35 - 500 nm,
- prietok obličkami: 20 - 30 ml/s,
- glomerulárna filtrácia: 1,3 - 2,3 ml/s na 1,73 m3 povrchu tela,
- tlak krvi v glomeruloch: 6,7 - 7,3 kPa (50 - 55 torrov,)
- denné množstvo glomerulárneho filtrátu: 170 l,
- hustota glomerulárneho filtrátu: 1010 - 500 ml,
|
|
|---|
| oblička | močovod | močový mechúr | močová rúra |
